Asfaltový terč sa rozpadol, oceľ zazvonila alebo zo zveri vypadlo niekoľko pier. Taký výsledok zvádza k rýchlemu záveru, že brokovnica aj zvolený náboj kryjú dobre. V skutočnosti hovorí iba to, že aspoň časť brokov zasiahla cieľ. Neodhaľuje, kde ležal stred celého obrazca, koľko brokov prešlo tesne vedľa ani či medzi zásahmi neboli medzery, cez ktoré by rovnaký cieľ pri ďalšom výstrele prešiel bez poškodenia.

Krytie brokovnice sa dá zmysluplne posúdiť až na dostatočne veľkom papieri. Ani tam však nestačí obkresliť zhluk dier a vyhlásiť víťaza podľa ich počtu. Jeden terč v sebe ukrýva najmenej tri odlišné informácie: polohu stredu obrazca voči bodu zamierenia, percento brokov v hodnotenej ploche a rovnomernosť ich rozloženia. Ak sa tieto veličiny zmiešajú, strelec môže riešiť čokom problém, ktorý v skutočnosti spôsobuje pažba, alebo si vybrať hustý náboj s výrazne posunutým stredom krytia.

Tri otázky, ktoré treba od seba oddeliť

Prvou otázkou je, kam brokovnica strieľa. Teda kde leží stred brokového obrazca vzhľadom na bod, na ktorý bola zbraň namierená. Ide o bod zásahu, v anglickej terminológii point of impact alebo POI. Brokovnica môže vytvoriť hustý a rovnomerný obrazec, ale ak je celý posunutý doľava alebo vysoko nad bod zamierenia, výsledok nebude zodpovedať pohľadu strelca po lište.

Druhou otázkou je hustota. Tradične sa vyjadruje percentom brokov, ktoré dopadli do kruhu s priemerom 30 palcov, teda 76,2 centimetra, pri streľbe na 40 yardov, približne 36,6 metra. Takto krytie všeobecne definuje aj SAAMI. Je to užitočná porovnávacia konvencia, nie povinná vzdialenosť pre každú disciplínu a každý náboj.

Treťou otázkou je rovnomernosť. Dva obrazce môžu obsahovať rovnaký počet zásahov v rovnakom kruhu, no jeden ich rozloží plynulo po celej ploche a druhý vytvorí prehustené jadro obklopené veľkými prázdnymi miestami. Percentuálny výsledok bude rovnaký, praktická využiteľnosť nie.

Užitočný test preto nesmie skončiť jediným údajom. Zaznamenať treba polohu stredu, počet zásahov v zvolenom kruhu, rozdelenie medzi jadro a okraj aj opakovateľnosť niekoľkých výstrelov.

Tridsaťpalcový kruh je meradlo, nie cieľ sám osebe

Klasický 30-palcový kruh pri 40 yardoch vznikol ako spoločný základ na hodnotenie krytia. Umožňuje porovnávať náboje a zahrdlenia za podobných podmienok. Pri tradičnom určovaní percenta krytia sa kruh umiestňuje okolo najhustejšej časti obrazca, nie automaticky okolo bodu zamierenia. Počet dier v kruhu sa následne vydelí počtom brokov v náboji.

Práve tu vzniká častá chyba. Strelec posunie kruh za najväčšou koncentráciou brokov, vypočíta slušné percento a prehliadne, že stred krytia leží dvadsať centimetrov od zámerného bodu. Výsledok opisuje schopnosť kombinácie udržať broky pohromade, ale nie to, či brokovnica zasahuje tam, kam sa pozerá.

Pri hodnotení treba preto na tom istom papieri zachovať dve referencie:

• bod zamierenia, ktorý zostáva na pôvodnom mieste a umožňuje hodnotiť polohu obrazca,
• stred krytia, okolo ktorého sa umiestni hodnotiaci kruh a skúma hustota s rovnomernosťou.

Rozdiel medzi nimi je rovnako podstatný ako samotné percento. Ak sa kruh nakreslí vopred okolo zámerného bodu, výsledok môže zasa neprávom potrestať náboj za problém s bodom zásahu. V kruhu bude málo brokov nie preto, že sa rozptýlili, ale preto, že väčšina obrazca dopadla vedľa.

Štandardných 36,6 metra navyše nemusí zodpovedať použitiu zbrane. Brokovnica na blízke parkúrové situácie, skeet alebo lov v hustom poraste potrebuje skúšku aj na kratšiu vzdialenosť. Náboj určený na dlhšiu poľovnícku streľbu treba preveriť tam, kde sa má skutočne používať. Papier na 20, 30 a 40 metroch často povie viac než jediný dokonale spočítaný obrazec na tradičnej vzdialenosti.

Čo pripraviť skôr, než padne prvý výstrel

Najpraktickejší terč tvorí svetlý papier široký približne jeden meter. Federal vo svojom postupe odporúča podklad s rozmermi najmenej 40 × 40 palcov, teda približne 102 × 102 centimetrov. Menší hárok môže pri otvorenom zahrdlení alebo dlhšej vzdialenosti odrezať vonkajšiu časť obrazca. Potom nemožno spoľahlivo nájsť jeho stred ani zistiť, koľko brokov skončilo mimo hodnoteného kruhu.

Do stredu stačí výrazný, ale nie príliš veľký zámerný bod. Na svetlom papieri dobre funguje čierny kruh alebo štvorec s priemerom niekoľkých centimetrov. Pomáha aj vodorovná a zvislá referenčná čiara. Papier treba označiť ešte pred streľbou, pretože po niekoľkých kombináciách sa jednotlivé hárky ľahko pomiešajú.

Na každý terč patria aspoň tieto údaje:

• zbraň a konkrétna hlaveň,
• použité zahrdlenie a jeho skutočné označenie,
• výrobca a typ náboja, kaliber, dĺžka nábojnice a hmotnosť náplne,
• materiál a veľkosť brokov,
• vzdialenosť,
• poradie výstrelu,
• pri dôkladnom porovnaní aj výrobná séria streliva a poveternostné podmienky.

Jedna rana patrí na jeden čistý papier. Dva obrazce na spoločnom terči sa nedajú spätne spoľahlivo oddeliť. Farebné značkovače tento problém neriešia, pretože nie každý otvor sa dá jednoznačne priradiť a prekrývajúce sa zásahy zostanú neviditeľné.

Testovanie je vhodné robiť za slabého vetra. Ľahké broky sú na bočný vietor citlivejšie než jednotná strela a pri dlhších vzdialenostiach môže vietor posunúť alebo zdeformovať výsledok. Ak sa podmienky medzi dvoma sériami výrazne zmenia, treba to zapísať a neporovnávať ich, akoby vznikli v rovnakom prostredí.

Najprv bod zásahu, potom kvalita obrazca

Hľadanie bodu zásahu je jednoduchšie s hustejším obrazcom. Pomôže pevnejšie zahrdlenie, menšia veľkosť broku a starostlivé mierenie z opory. Cieľom nie je simulovať dynamický výstrel na letiaci terč, ale odstrániť čo najviac pohybu strelca a zistiť vzťah medzi osou mierenia a stredom krytia.

Podopretá má byť predná časť zbrane a telo strelca, nie hlaveň položená priamo na tvrdej opore. Poloha musí umožniť prirodzené založenie pažby do ramena a rovnaký kontakt líca s hrebeňom. Brokovnica sa nemá násilne zatlačiť do polohy, ktorú pri bežnej streľbe strelec nepoužíva.

Pri zbrani s lištou a muškou treba presne zaznamenať obraz mieridiel. Rozdiel medzi plochou lištou a výrazne odkrytou lištou môže posunúť zásah nahor. Podobne sa prejaví zdvihnutie hlavy z pažby. Browning pri svojom postupe upozorňuje, že nepresná výška oka alebo naklonenie zbrane dokážu výsledok testu zásadne znehodnotiť.

Stred obrazca sa nemá určovať podľa jedného nápadne hustého zhluku. Lepší postup je prekryť zásahy priehľadnou mriežkou alebo si na fotografii terča vyznačiť vodorovnú a zvislú os tak, aby boli počty brokov na protiľahlých stranách približne vyvážené. Pri jemnom broku možno použiť aj štyri kvadranty a kruh postupne posúvať, kým sa nerozdielia čo najrovnomernejšie.

Údaje 50/50, 60/40 alebo 70/30 opisujú, aká časť obrazca dopadá nad a pod bod zamierenia. Poľovnícke a univerzálne športové zbrane bývajú často nastavené približne na 50/50 alebo 60/40, zatiaľ čo trapové brokovnice zvyknú strieľať vyššie, aby mohol strelec držať stúpajúci terč nad hlavňami. Nejde o stupnicu kvality. Brokovnica s krytím 70/30 nie je presnejšia než zbraň 50/50; iba umiestňuje obrazec vyššie vzhľadom na použitý zámerný obraz.

Mechanický výsledok a výsledok s nastrelením z ramena

Streľba z opory ukáže, kam zbraň dopadá pri presne opakovanej polohe oka. Samostatná séria po prirodzenom nahodení do ramena zasa preverí, či pažba vedie oko strelca na rovnaké miesto. Obe skúšky odpovedajú na inú otázku.

Ak sú podopreté výstrely sústredené správne, ale obrazce po nahodení pravidelne unikajú jedným smerom, pravdepodobným zdrojom je založenie zbrane, kontakt líca alebo rozmery pažby. Keď je rovnaký posun viditeľný v oboch režimoch, treba preveriť nastavenie pažby, lišty, mieridiel, zahrdlenia alebo súososť hlavne.

Pri kozlici či dvojke sa každá hlaveň testuje samostatne. Nestačí predpokladať, že horná a dolná hlaveň majú zhodný bod zásahu. Rozdiel môže byť malý a pre bežnú streľbu nepodstatný, no papier ho ukáže. Na terči musí byť jasne uvedené, z ktorej hlavne sa strieľalo.

Jedna rana je ukážka, nie výsledok

Brokový obrazec sa medzi výstrelmi prirodzene mení. Každý brok opúšťa náboj v trochu inom kontakte s ostatnými brokmi, košíkom a vývrtom. Do výsledku vstupuje deformácia brokov, pohyb košíka, drobné odchýlky náplne aj náhodné kolízie v zhluku. Dve rany z tej istej škatuľky preto nevytvoria rovnakú mapu dier.

Federal odporúča pri skúšaní vystreliť aspoň päť obrazcov, každý na samostatný hárok. To je rozumné minimum, ak má výsledok rozhodovať o výbere náboja alebo zahrdlenia. Pri prvotnom triedení drahšieho streliva možno začať troma ranami na kombináciu, ale tesný výsledok alebo veľký rozptyl medzi terčmi si vyžiada ďalšiu sériu.

Priemer z piatich výstrelov má väčšiu hodnotu než najlepší terč z desiatich. Výber jediného mimoriadne pekného obrazca vytvára falošnú predstavu o výkone, ktorý sa v teréne nemusí zopakovať. Rovnako nespravodlivé je zavrhnúť kombináciu podľa jedného neobvykle slabého výstrelu bez kontroly ďalších hárkov.

Okrem priemeru si treba všimnúť rozsah výsledkov. Kombinácia, ktorá dala päť podobných obrazcov s krytím napríklad v úzkom pásme, je predvídateľnejšia než náboj s rovnakým priemerom, ale výraznými výkyvmi medzi jednotlivými ranami. Konzistentnosť je pri brokovnici praktická hodnota sama osebe.

Ako vypočítať percento krytia

Na presný výpočet treba poznať počet brokov v náboji. Menovitá hmotnosť náplne a tabuľkový počet brokov na gram poskytujú iba odhad. Skutočný počet sa mení podľa priemeru, hustoty materiálu, tolerancií výroby aj prípadnej zmesi viacerých veľkostí.

Najistejším domácim postupom je rozobrať niekoľko nábojov z rovnakej škatule, broky spočítať a vypočítať priemer. Odborné postupy často odporúčajú tri náboje. Pri drahom alebo ťažko dostupnom strelive môže strelec pracovať s deklarovanými údajmi a tabuľkovým odhadom, výsledok však musí označiť ako približný.

Vzorec je jednoduchý:

percento krytia = počet zásahov v 76,2 cm kruhu ÷ priemerný počet brokov v náboji × 100

Ak náboj v priemere obsahuje 300 brokov a v kruhu sa nachádza 195 zásahov, krytie dosahuje 65 percent. Toto číslo platí iba pre skúšanú kombináciu zbrane, hlavne, zahrdlenia, náboja a vzdialenosti. Neopisuje automaticky všetky náboje rovnakej veľkosti ani každý čok s rovnakým nápisom.

Pri počítaní dier pomáha označovať každý už započítaný zásah fixkou. Na hustom obrazci sa inak ľahko niektoré otvory vynechajú alebo spočítajú dvakrát. Fotografiu treba robiť kolmo na papier, s viditeľnou mierkou a bez perspektívneho skreslenia. Digitálne aplikácie dokážu prácu zrýchliť, no pri roztrhnutom papieri alebo zhlukoch prekrývajúcich sa dier potrebujú ručnú kontrolu.

Označenie čoku nie je záruka konkrétneho percenta

Názvy cylinder, skeet, improved cylinder, modified či full predstavujú užitočné triedy zahrdlenia. Nemali by sa však čítať ako pevný prísľub, že každá hlaveň s daným označením vloží presne určené percento brokov do kruhu.

Browning napríklad pri svojich systémoch uvádza očakávané rozsahy percent krytia a tie sa medzi jednotlivými radmi čokov čiastočne prekrývajú. Už to naznačuje, že výsledok nevytvára samotný nápis na trubici. Rozhoduje skutočný priemer vývrtu a ústia, dĺžka a tvar prechodu, konštrukcia náboja aj správanie brokov pri prechode hlavňou.

Dôležitý je rozdiel medzi nominálnym označením a reálnym zúžením. Dve hlavne môžu mať odlišný vnútorný priemer a rovnaká ústna trubica v nich preto nevytvorí rovnakú mieru zahrdlenia. Aj dve trubice s označením modified môžu mať odlišnú geometriu alebo skutočný priemer.

Výsledok ďalej mení:

• tvrdosť a guľatosť brokov,
• ich materiál a veľkosť,
• pokovenie alebo povrchová úprava,
• konštrukcia košíka a spôsob jeho oddelenia,
• hmotnosť a rýchlosť náplne,
• prechodový kužeľ, vývrt a stav hlavne,
• kompatibilita náboja s konkrétnym čokom.

Tvrdšie broky sa spravidla menej deformujú, ale nemožno z toho bez skúšky odvodiť presný obrazec. Oceľ, bizmut, olovo a zliatiny s vysokým obsahom volfrámu sa v rovnakom zahrdlení nesprávajú totožne. Pri neolovenom strelive treba zároveň rešpektovať obmedzenia výrobcu hlavne a čoku; nie každá kombinácia je určená pre každý materiál brokov.

Keď tesnejšie neznamená lepšie

Výmena modified za full často zvýši počet brokov v hodnotenom kruhu, ale nie je to zákon. Niektorý náboj môže v príliš tesnom zahrdlení vytvoriť nerovnomernejší obrazec, výrazné jadro alebo väčšie výkyvy medzi ranami. Hovorovo sa taký výsledok označuje ako rozbité či „prefúknuté“ krytie, no diagnóza sa nedá urobiť pohľadom na jediný terč.

Ak tesnejší čok poskytne horší hárok, treba zopakovať sériu a sledovať priemer aj rovnomernosť. Zmysluplné je porovnať susedné stupne zahrdlenia, nie preskočiť z cylindrického vývrtu priamo na extrémne tesnú trubicu. Víťazom nemusí byť kombinácia s najvyšším percentom, ale tá, ktorá pri požadovanej vzdialenosti udrží dostatočnú hustotu bez veľkých dier a bez nežiaduceho posunu stredu.

Rovnomernosť: údaj, ktorý percento zakryje

Počítanie v 76-centimetrovom kruhu redukuje celý obrazec na jedno číslo. Nestráca však význam vizuálna kontrola. Hľadať treba najmä prázdne miesta, výrazne prehustené jadro, riedke okraje a jednostranné zoskupenie brokov.

Jednoduchou metódou je rozdeliť kruh zvislou a vodorovnou čiarou na štyri sektory. Počty nemusia byť rovnaké, pretože brokový obrazec nie je geometricky dokonalý. Opakovaný veľký rozdiel v jednom smere však môže ukázať posunutý stred alebo asymetrické krytie.

Ďalším krokom je vnútorný kruh. Možno použiť priemer približne 50 centimetrov a porovnať počet brokov v jadre s počtom vo vonkajšom prstenci 50 až 76 centimetrov. Presný rozmer nie je taký podstatný ako jeho dôsledné používanie pri všetkých porovnávaných terčoch.

Veľmi silné jadro môže byť výhodné pri malom statickom cieli a presnom zamierení. Pri rýchlom priečnom terči však zmenšuje toleranciu chyby a riedky okraj poskytuje málo rezervy. Naopak príliš otvorené, rovnomerné krytie môže dobre pokryť blízky asfalt, ale na vzdialenejšom cieli už nebude mať potrebnú hustotu.

Prázdne miesta treba posudzovať podľa cieľa. Užitočná je priehľadná šablóna siluety asfaltového terča alebo anatomicky relevantnej zóny lovenej zveri. Šablóna sa položí na viaceré miesta v obrazci, nie iba do jeho najhustejšieho stredu. Tak sa ukáže, či cieľ na okraji použiteľnej plochy pravidelne zachytí viac brokov alebo môže prejsť veľkou medzerou.

Neexistuje jedno univerzálne povolené maximum veľkosti prázdneho miesta. Iné požiadavky má drobný asfaltový terč, iné väčší pernatý cieľ a iné špecializovaný poľovnícky náboj. Hodnotenie sa musí viazať na zamýšľané použitie, nie na estetický dojem z pekne zaplneného papiera.

Vzdialenosť mení viac než priemer obrazca

Často sa používa približné pravidlo, podľa ktorého sa brokový obrazec s každým metrom pravidelne rozširuje. Na orientáciu môže poslúžiť, pri výbere reálnej kombinácie je príliš hrubé. Rozptyl nerastie dokonale lineárne a okraje obrazca nevytvárajú ostrú kružnicu. Jednotlivé broky odchádzajú z hlavného zhluku rôznou rýchlosťou a smerom.

Na kratšej vzdialenosti môže byť obrazec veľmi malý, s hustým jadrom a malou toleranciou chyby. O desať metrov ďalej sa počet zásahov v rovnakej ploche výrazne zníži a objavia sa medzery. Ďalšie predĺženie vzdialenosti už nemusí znamenať iba väčší priemer, ale aj rýchly rozpad použiteľnej hustoty.

Rozumný test preto kopíruje reálne situácie. Pre športovú brokovnicu môže zahŕňať blízku vzdialenosť typickú pre rýchly prichádzajúci terč, strednú vzdialenosť väčšiny položiek a hornú hranicu dlhších prezentácií. Poľovník by mal skúšať vzdialenosť, na ktorej bežne strieľa, a potom jednu bližšiu a jednu vzdialenejšiu úroveň.

Najdlhšia vzdialenosť s dierami v papieri ešte nie je automaticky účinným dostrelom. Pri love musí popri hustote zostať dostatočná energia a prenikavosť jednotlivého broku. Papier meria rozloženie zásahov, nie terminálny účinok. Hustý obrazec veľmi jemných brokov môže vyzerať presvedčivo a zároveň byť za hranicou vhodnej energie pre daný cieľ.

Papier je dvojrozmerný rez trojrozmerným zhlukom

Broková náplň neletí ako plochý disk. Po opustení hlavne sa rozťahuje do dĺžky a jednotlivé broky prechádzajú rovinou terča v mierne odlišnom čase. Papier zachytí všetky ich zásahy do jednej mapy, čím zotrie informáciu o pozdĺžnom rozložení zhluku.

Z klasického papierového terča preto nemožno spoľahlivo určiť dĺžku brokového zhluku ani poradie, v akom broky dorazili. Dá sa z neho vyčítať priečne rozloženie v konkrétnej vzdialenosti, čo je pre praktický výber náboja a čoku najdostupnejšia a veľmi užitočná informácia. Netreba mu však pripisovať schopnosť opísať celý dej letu.

Pri pohyblivom cieli navyše vstupuje do výsledku predstih, uhlová rýchlosť a smer pohybu. Kvalitné statické krytie nezaručí zásah pri nesprávnom vedení hlavní. Odstraňuje však jednu neznámu: strelec vie, že pri správnom umiestnení obrazca má kombinácia na danej vzdialenosti potrebnú rezervu.

Ako porovnávať náboje bez spotreby celej debny

Úplný test troch nábojov, troch čokov, troch vzdialeností a piatich opakovaní by znamenal 135 výstrelov. Taký rozsah je únavný, drahý a pri silnejších poľovníckych nábojoch môže zhoršiť kvalitu streľby skôr, než vzniknú použiteľné údaje.

Efektívnejší je postup v niekoľkých kolách:

1. Overenie bodu zásahu. S jedným dostupným nábojom a hustejším zahrdlením sa preverí poloha stredu krytia. Pri dvojhlavňovej zbrani sa testuje každá hlaveň.
2. Predbežné triedenie. Každý kandidátsky náboj sa vystrelí trikrát s jedným rozumným čokom na hlavnej používanej vzdialenosti.
3. Výber finalistov. Náboje s posunutým, veľmi riedkym alebo nevyrovnaným krytím sa vyradia. Dve najlepšie kombinácie sa preveria piatimi ranami.
4. Doladenie čoku. Víťazný náboj sa skúsi so susedným otvorenejším a tesnejším zahrdlením.
5. Kontrola vzdialenosti. Najlepšia kombinácia sa otestuje bližšie aj ďalej, aby sa určil rozsah, v ktorom zostáva použiteľná.

Takýto systém najprv lacno odstráni zjavne nevhodné možnosti a podrobnejšie dáta zbiera až tam, kde môžu zmeniť rozhodnutie. Medzi sériami treba nechať strelca oddýchnuť. Únava a očakávanie spätného rázu dokážu posunúť bod zamierenia, najmä pri ťažkých náplniach.

Typické výsledky a čo z nich vyčítať

Hustý obrazec je celý vysoko

Náboj a čok pravdepodobne spolupracujú dobre, problém však leží v bode zásahu alebo v spôsobe založenia. Ak sa posun opakuje pri starostlivej streľbe z opory, nepomôže ho riešiť otvorenejším čokom. Ten iba rozšíri obrazec okolo rovnakého posunutého stredu.

Stred sedí, ale medzi brokmi sú veľké diery

Treba porovnať viac výstrelov a susedné zahrdlenie. Ak sa medzery opakujú, kombinácia náboja a čoku neposkytuje na tejto vzdialenosti dostatočne rovnomerné krytie. Pomôcť môže iná konštrukcia náboja, väčší počet menších brokov alebo zmena zahrdlenia.

Jadro je veľmi husté a okraj náhle redne

Taký obrazec môže vyhovovať presne mierenému statickému cieľu, ale pri rýchlej streľbe znižuje využiteľnú šírku krytia. O niečo otvorenejší čok môže priniesť rovnomernejšie rozloženie bez toho, aby hustota v potrebnej vzdialenosti klesla pod použiteľnú hranicu.

Každý papier vyzerá úplne inak

Najprv treba vylúčiť chybu streľby, uvoľnený čok, nevhodnú oporu, meniaci sa obraz mieridiel a pomiešané série streliva. Ak zostáva poloha stredu stabilná, ale výrazne kolíše hustota a rovnomernosť, náboj je v danej hlavni menej konzistentný. Rozhodovať podľa jeho najlepšieho terča by bolo zavádzajúce.

Dva čoky dávajú takmer rovnaké percento

Rozhodne rovnomernosť, opakovateľnosť a správanie na susedných vzdialenostiach. Otvorenejší čok môže poskytnúť väčšiu toleranciu na blízkych cieľoch, zatiaľ čo tesnejší si dlhšie zachová hustotu. Pri rovnakom priemere treba sledovať aj najhorší výsledok série, nie iba najlepší.

Čo si zapísať po spočítaní terčov

Fotografia dierkovaného papiera bez popisu má po niekoľkých mesiacoch malú hodnotu. Každá séria by mala skončiť stručným záznamom, z ktorého možno obnoviť podmienky aj spôsob vyhodnotenia.

• priemerná poloha stredu voči bodu zamierenia, vyjadrená v centimetroch hore, dole, vľavo alebo vpravo,
• pomer zásahov nad a pod bodom zamierenia, ak sa hodnotí nastavenie typu 50/50 či 60/40,
• percento krytia každého výstrelu a priemer série,
• najnižšia a najvyššia hodnota série,
• počet zásahov vo vnútornom kruhu a vo vonkajšom prstenci,
• pozorované medzery alebo jednostranná nerovnomernosť,
• stručné rozhodnutie: vhodné, hraničné alebo nevhodné pre konkrétnu vzdialenosť a účel.

Výsledok „65 percent“ bez vzdialenosti, počtu brokov a informácie o rovnomernosti sa nedá seriózne porovnať. Rovnako nepresný je záver, že konkrétny čok „strieľa dobre“, ak nie je uvedené strelivo. Krytie patrí celej zostave, nie jednej súčiastke.

Najkratší test, ktorý ešte dáva zmysel

Ak nie je priestor na rozsiahle porovnávanie, použiteľné minimum tvorí veľký papier, známa vzdialenosť a päť samostatných výstrelov jednej presne označenej kombinácie. Najprv sa na každom terči nájde stred krytia a zmeria jeho odchýlka od bodu zamierenia. Potom sa okolo stredu umiestni 76-centimetrový kruh, spočítajú sa zásahy a skontrolujú medzery.

Päť terčov odpovie na podstatné otázky: či brokovnica strieľa tam, kam má, akú hustotu kombinácia v priemere dosahuje, nakoľko výsledok kolíše a či obrazec neobsahuje neprijateľné prázdne miesta. Až potom má význam meniť čok alebo náboj.

Rozbitý asfalt zostáva dôkazom konkrétneho zásahu. Papier ukáže, aká veľká rezerva za ním bola — a či by rovnaký výstrel pri nepatrne inom prekrytí cieľa dopadol rovnako. Práve táto rezerva, nie najkrajší jednotlivý terč, rozhoduje o použiteľnosti brokovej kombinácie.