Prvý výstrel odíde, pištoľ sa zdvihne v spätnom ráze a vráti sa na terč. Bod alebo mieridlá sú už tam, kde majú byť, no druhá rana stále neprichádza. Strelec drží spúšť vzadu, potom ju opatrne posúva dopredu, čaká na hmatateľné „klik“ a až následne začína nové stlačenie.
Tento postup sa často učí pod označením pin and reset: po výstrele ponechať spúšť stlačenú, obnoviť obraz v mieridlách, pomaly ju povoliť po bod resetu a odtiaľ vystreliť znova. Ako pomalé diagnostické cvičenie môže mať zmysel. Problém vzniká vtedy, keď sa z neho stane povinný algoritmus každého následného výstrelu.
Mechanizmus zbrane reset potrebuje. Strelec však nemusí čakať, kým ho vedome začuje alebo nahmatá. Pri rýchlejšej streľbe má k opätovnému zapojeniu spúšťového mechanizmu dôjsť počas pohybu zbrane v spätnom ráze, nie až po jej návrate na terč. O okamihu ďalšieho výstrelu potom rozhoduje obraz v mieridlách a náročnosť zásahu, nie zvuk prichádzajúci zo spúšťového mechanizmu.
Čo sa pri resete skutočne deje
Po výstrele samonabíjacej pištole vykoná záver pracovný cyklus, znovu napne alebo predopne bicie ústrojenstvo a prostredníctvom prerušovača dočasne oddelí spúšť od súčastí, ktoré uvoľňujú kohút alebo úderník. Kým strelec drží spúšť vzadu, ďalšie stlačenie nemôže vyvolať nový výstrel. Prst ju musí pustiť dostatočne dopredu, aby sa príslušné súčasti opäť spojili.
Práve tento bod sa označuje ako reset. Na mnohých pištoliach ho sprevádza zvuk a hmatateľný impulz, ich intenzita však závisí od konštrukcie, výrobných tolerancií, pružín, opotrebovania aj úprav mechanizmu. Niektoré spúšte resetujú ostro a nápadne, iné mäkko. Ani krátky a hlasný reset automaticky nevytvára dobrú spúšť, rovnako ako menej výrazné kliknutie nemusí byť prekážkou kvalitnej streľby.
Oficiálny opis systému GLOCK napríklad uvádza, že na reset stačí obmedzený pohyb spúšte dopredu. To je mechanická vlastnosť konštrukcie. Nevyplýva z nej však, že strelec musí pri každom výstrele zastaviť prst presne v tomto bode. Materiály SIG Sauer zasa opisujú funkciu prerušovača: po cykle zbrane musí strelec spúšť uvoľniť, aby mohol vystreliť ďalšiu ranu. Ani tu mechanická požiadavka neurčuje jedinú prípustnú techniku práce prsta.
Reset teda odpovedá na otázku, či je mechanizmus opäť schopný výstrelu. Neodpovedá na otázku, či má výstrel odísť práve teraz.
Z jedného pohybu vzniknú tri samostatné úlohy
Vedomé hľadanie resetu rozdeľuje následný výstrel na sled po sebe idúcich krokov:
- udržať spúšť vzadu počas spätného rázu,
- po návrate zbrane uvoľniť spúšť po kliknutie,
- zastaviť prst a začať nové stlačenie.
Takto sa technika dá ľahko slovne vysvetliť a skontrolovať pri pomalom nácviku. Pri dynamickej streľbe však vytvára prestávku presne v okamihu, keď je pištoľ už pripravená pokračovať. Zbraň sa vráti do prijateľnej zóny zásahu skôr, než strelec dokončí vedomú manipuláciu so spúšťou.
Efektívnejší pohyb nemusí byť hrubý ani nekontrolovaný. Po prerušení výstrelu prst zníži tlak, dovolí spúšti prejsť cez reset a podľa náročnosti nasledujúcej rany sa buď vráti k odporu spúšte, alebo plynulo pokračuje do ďalšieho stlačenia. To všetko môže prebehnúť počas zdvihu a návratu ústia.
Spúšť je potom pripravená skôr, než sa ustáli obraz v mieridlách. Strelec nečaká na mechanizmus; čaká na dostatočne dobrý vizuálny podnet. Na veľkom terči z malej vzdialenosti môže byť prípustný obraz veľmi hrubý. Malá zásahová zóna alebo väčšia vzdialenosť si vyžiadajú pokojnejší návrat mieridiel a citlivejšie dokončenie stlačenia. Mechanický reset je v oboch prípadoch rovnaký, časovanie výstrelu nie.
Kliknutie nie je štartovací signál
Ak sa strelec naučí spájať pocit resetu s okamžitým stlačením, môže vytvoriť reflex „klik – výstrel“. Rozhodnutie strieľať sa tak presunie z obrazu v mieridlách na hmatový podnet z ukazováka. Na jednoduchom terči sa chyba nemusí prejaviť. Pri prechode na menšiu zásahovú zónu, pri nestabilnej polohe alebo po agresívnom pohybe však môže druhá rana odísť skôr, než sa zbraň dostane do prijateľného smeru.
Opačným výsledkom je zbytočné čakanie. Strelec vidí vhodný obraz, ale stále očakáva potvrdenie resetu. Ide o reakčný reťazec navyše: pohyb spúšte, vnímanie kliknutia, jeho spracovanie a nové stlačenie. Jednotlivé oneskorenie môže byť malé, no opakuje sa pri každom následnom výstrele.
Na hlučnej strelnici navyše nemožno spoľahlivo stavať na zvuku. Hmatová odozva je použiteľnejšia, ale pri pevnom úchope a rýchlom cykle zbrane sa nemusí prejavovať rovnako zreteľne ako pri pomalom suchom nácviku. Technika závislá od vedomého zachytenia jemného impulzu preto nie je robustná naprieč tempom, zbraňami ani situáciami.
Publikované výukové materiály sa v tejto otázke nezhodujú. Niektoré tradičné príručky vrátane materiálov amerického letectva opisujú držanie spúšte vzadu až do ukončenia návratu zbrane a následné pomalé uvoľnenie po reset. Army Reserve Marksman naopak upozorňuje, že tento postup vznikol ako korekčné cvičenie, no v niektorých výcvikových kruhoch bol povýšený na povinnú techniku a začal prekrývať skutočný cieľ: nenarušiť zamierenie pri výstrele.
Rozdiel medzi týmito prístupmi nie je sporom o existenciu resetu. Ide o to, či má byť jeho hľadanie vedomou samostatnou fázou streľby.
„Slapovanie“ spúšte nemusí byť chyba
Pri kritike čakania na reset sa často objaví opačný extrém: pokyn jednoducho pustiť spúšť a udierať do nej pri každom výstrele. Výraz trigger slap je však nepresný, pretože opisuje niekoľko rozdielnych pohybov.
Prst môže po výstrele opustiť čelo spúšte, rýchlo sa vrátiť a napriek tomu ju stlačiť bez viditeľného pohybu mieridiel. Môže tiež zostať v kontakte, prejsť výrazne za reset a znova plynulo zabrať. Ani jeden pohyb sám osebe neurčuje presnosť zásahu.
Chyba vzniká vtedy, keď sila prsta tesne pred uvoľnením úderníka alebo kohúta pohne zbraňou mimo prijateľnej zóny. Strelec môže pokaziť ranu prudkým úderom do spúšte, ale rovnako ju môže strhnúť pri veľmi pomalom stláčaní, ak zároveň mení tlak dlane, zatína ostatné prsty alebo očakáva výstrel.
Moderné výukové materiály SIG Sauer preto pri jednom zo suchých cvičení zámerne používajú tvrdé a rýchle stlačenie. Úlohou nie je pestovať bezhlavé búchanie do spúšte, ale zistiť, či pevný úchop dokáže izolovať pohyb ukazováka bez výrazného vychýlenia mieridiel. Je to užitočná pripomienka: rýchlosť pohybu prsta a narušenie zbrane nie sú totožné veličiny.
Rozhodujúci je pohyb zbrane v čase, keď mechanizmus uvoľní bicie ústrojenstvo. Čo robí prst počas spätného rázu, keď strela už opustila hlaveň, ovplyvňuje najmä prípravu na ďalší výstrel. Strelec preto nemusí minimalizovať každý milimeter chodu za cenu spomalenia. Potrebuje spoľahlivo prejsť cez reset a následne použiť taký tlak, ktorý nenaruší požadovaný obraz.
Najčastejší dôsledok: spúšť zostane „mŕtva“
Pri snahe zastaviť presne na resete stačí, aby prst pustil spúšť o zlomok pohybu menej, než mechanizmus vyžaduje. Strelec následne začne tlačiť dozadu, ale nič sa nestane. Tento jav sa medzi strelcami označuje ako trigger freeze alebo krátke prešliapnutie spúšte. Zbraň vykonala pracovný cyklus, v komore je ďalší náboj, no spúšť nebola uvoľnená dostatočne ďaleko.
Často sa objavuje pri zrýchľovaní. Strelec si osvojil pomalé vypúšťanie po kliknutie, potom sa rovnaký pohyb pokúsi vykonať rýchlejšie a začne ho skracovať. Namiesto jednoznačného pohybu dopredu a dozadu vytvorí drobné váhanie v okolí bodu resetu. Pri niektorých spúšťach sa chyba prejaví častejšie, pretože ich reset je mäkký alebo leží blízko hranice, na ktorej sa strelec usiluje prst zastaviť.
Prevenciou nie je bezpodmienečne odlepiť prst od spúšte. Stačí mu dovoliť prejsť za reset s primeranou rezervou. Presná veľkosť pohybu nemusí byť vedome kontrolovaná. Kontakt s čelom spúšte môže zostať zachovaný, ak mechanizmus spoľahlivo resetuje a pohyb prsta nenarúša úchop.
Pri diagnostike pomôže sledovať, či oneskorený výstrel vznikol pre obraz v mieridlách, alebo pre nepripravenú spúšť. V prvom prípade strelec správne čakal na prijateľné zamierenie. V druhom už mieridlá dávno umožňovali ranu, no prst ešte len hľadal mechanický bod alebo sa spúšť vôbec nezapojila.
Kedy má pomalý „pin and reset“ zmysel
Pomalé držanie a vypúšťanie spúšte nie je nezmyselný cvik. Je vhodné na zoznámenie sa s neznámym mechanizmom. Strelec si môže overiť dĺžku chodu, odpor pred výstrelom, prepad po prerušení a miesto, v ktorom mechanizmus opäť zaberie. Rovnaký postup sa používa aj pri funkčnej kontrole niektorých zbraní podľa návodu výrobcu.
Diagnostickú hodnotu má tiež pri strelcovi, ktorý po prerušení rany okamžite a kŕčovito otvorí všetky prsty streleckej ruky. Dočasné zadanie „drž spúšť vzadu“ môže oddeliť samotný výstrel od následnej reakcie a ukázať, čo robia mieridlá bez prudkého uvoľnenia ruky. Army Reserve Marksman podobne opisuje hľadanie kliknutia ako možný nástroj pri práci s anticipáciou, tlačením zbrane pred ranou alebo nedostatočným dotiahnutím výstrelu.
Takýto cvik by však mal mať jasný koniec. Po pochopení mechaniky treba začať spúšť uvoľňovať už počas spätného rázu a odstrániť vedomú pauzu na kliknutí. Inak si strelec precvičuje postup, ktorý neskôr musí odnaučovať.
Užitočné je rozlišovať medzi tromi úrovňami:
- mechanické oboznámenie: pomalé nájdenie resetu pri vybitej a riadne skontrolovanej zbrani,
- diagnostický nácvik: krátkodobé držanie spúšte vzadu na odhalenie reakcie ruky a pohybu mieridiel,
- výkonová technika: uvoľnenie spúšte počas spätného rázu a časovanie ďalšej rany podľa obrazu v mieridlách.
Chyba vzniká pri prenose prvého alebo druhého stupňa priamo do dynamickej streľby bez zmeny časovania.
Reset a príprava spúšte nie sú to isté
Po prejdení bodu resetu môže mať spúšť ešte voľný chod. Pri presnejšom následnom výstrele ho strelec často znova vyberie a prst privedie k oblasti rastúceho odporu, tradične označovanej ako stena. Tento úkon sa nazýva príprava alebo predopnutie spúšte.
Reset je funkcia mechanizmu. Príprava je rozhodnutie strelca podľa náročnosti rany. Na blízkom otvorenom terči nemusí byť medzi uvoľnením a ďalším stlačením rozpoznateľná pauza. Pri malej zóne môže strelec počas návratu zbrane prejsť cez reset, vybrať voľný chod a poslednú časť tlaku pridať až po vizuálnom potvrdení.
Práve tu vedomé čakanie na kliknutie komplikuje prácu. Strelec najskôr čaká na reset, potom začne vyberať voľný chod a nakoniec dokončí stlačenie. Tri po sebe idúce fázy sa pritom môžu sčasti prekrývať s návratom zbrane.
Článok Modern Service Weapons venovaný resetu a príprave spúšte použil vysokorýchlostný záznam na ukážku pohybu prsta pri streľbe v tempe. Autor opisuje uvoľnenie za bod resetu počas spätného rázu a následný návrat cez voľný chod. Podstatný nie je príkaz kopírovať konkrétny počet milimetrov, ale pozorovanie, že pri výkonnej technike nevzniká samostatná prestávka na počúvanie mechanizmu.
Rôzne terče, rovnaký reset, iné stlačenie
Tempo následných výstrelov by nemalo byť odvodené od toho, ako rýchlo dokáže prst mechanicky kmitať. Určuje ho veľkosť prijateľnej odchýlky.
Ak mieridlá po prvej rane zostanú v širokej zásahovej zóne, druhý výstrel môže prísť skoro. Pri menšom terči musí strelec čítať presnejšiu polohu bodu alebo vzťah mušky a hľadí. Spúšť pritom môže byť v oboch prípadoch resetovaná rovnako skoro. Mení sa iba okamih dokončenia ďalšieho stlačenia.
Tento rozdiel sa dá dobre pozorovať pri dvojiciach na terče rôznej náročnosti. Strelec, ktorý používa kliknutie ako povel, má sklon strieľať na všetky rovnakým rytmom. Buď zbytočne zdržiava jednoduché rany, alebo uponáhľa tie ťažké. Strelec vedený obrazom v mieridlách pripraví mechanizmus včas, ale spúšť dokončí až vtedy, keď vidí dostatočný obraz pre konkrétny zásah.
Nie je potrebné skúšať dosiahnuť čo najkratší interval za každú cenu. Časovač má odhaliť, kde vzniká prestávka, nie prikázať tempo bez ohľadu na zásahy.
Cvičenia, ktoré oddeľujú reset od rozhodnutia vystreliť
1. Preskúmanie celého chodu
Pri suchom nácviku s bezpečne vybitou a skontrolovanou pištoľou najprv pomaly prejdite celý pohyb spúšte. Zistite, kde sa začína odpor, kde mechanizmus preruší, aký je prepad a koľko pohybu treba na reset. Potom spúšť niekoľkokrát pustite výrazne za tento bod. Cieľom nie je naučiť sa zastavovať na kliknutí, ale vytvoriť si predstavu o priestore, v ktorom mechanizmus spoľahlivo funguje.
Pri úderníkových pištoliach treba medzi suchými ranami príslušným spôsobom obnoviť napnutie mechanizmu. Pomôcky so simulovaným alebo automatickým resetom nemusia presne reprodukovať chod ostrej zbrane, čo výrobcovia niektorých tréningových zásobníkov výslovne uvádzajú.
2. Rýchle uvoľnenie bez druhej rany
Po suchom prerušení spúšť okamžite uvoľnite dopredu, ale nevykonávajte ďalšie stlačenie. Sledujte, či pohyb ukazováka mení tlak ostatných prstov alebo vychyľuje mieridlá. Rýchlosť tu nie je problémom; problémom je pohyb celej ruky.
Potom skúste rovnaký pohyb s tým, že prst zostane v ľahkom kontakte so spúšťou. Porovnajte obe možnosti. Cieľom nie je určiť univerzálnu mieru kontaktu, ale nájsť pohyb, ktorý je jednoznačný, opakovateľný a nemení úchop.
3. Dve rany bez lovenia kliknutia
Na strelnici použite rozmerný terč a vzdialenosť, pri ktorej bezpečne udržíte obidva zásahy v zvolenej zóne. Vystreľte dvojicu. Po prvej rane začnite uvoľňovať spúšť hneď, ako zbraň vstúpi do spätného rázu. Nesnažte sa kliknutie počuť ani na ňom zastaviť. Druhú ranu dokončite až po návrate prijateľného obrazu.
Ak druhý výstrel nepríde, prst pravdepodobne neprešiel dostatočne dopredu. Ak odíde mimo zóny, nie je riešením automaticky spomaliť reset. Treba zistiť, či bol obraz ešte neprijateľný, alebo tlak ukazováka pohol zbraňou.
4. Jednoduchý a náročný terč
Umiestnite vedľa seba dve zásahové zóny rozdielnej veľkosti alebo rovnaké terče do odlišnej vzdialenosti. Na každý strieľajte dvojice a nechajte časovač zaznamenať intervaly. Mechanický pohyb dopredu má byť pri oboch podobne rozhodný, no druhú ranu na náročnejší terč podmieňuje presnejší obraz.
Ak sú intervaly takmer rovnaké a zásahy na menšom terči sa zhoršujú, výstrel pravdepodobne spúšťa naučený rytmus alebo pocit resetu. Ak sú obe dvojice neprimerane pomalé napriek čistým zásahom, sledujte, či zbraň už nie je pripravená, zatiaľ čo prst ešte opatrne hľadá kliknutie.
5. Rebrík tempa
Na jednom terči začnite pomalou dvojicou a postupne skracujte interval iba dovtedy, kým zásahy zostávajú v stanovenej zóne. Namiesto snahy zastavovať na resete pozorujte dve veci: či je spúšť pripravená pred návratom mieridiel a či druhé stlačenie nemení smer zbrane.
Výsledkom nemá byť jediné „správne“ číslo. Interval závisí od vzdialenosti, veľkosti zóny, úchopu, streliva aj konkrétnej pištole. Užitočný údaj je hranica, pri ktorej sa začne rozpadať obraz alebo sa objaví mŕtva spúšť.
6. Náhodne vložený cvičný náboj
Ak tréning prebieha pod dohľadom a podmienky strelnice to umožňujú, náhodne zaradený inertný náboj môže ukázať, čo ruky robia pri očakávanom výstrele. Pri cvaknutí bez rany je viditeľné zatínanie prstov, tlačenie ústia či prudké trhnutie spúšťou. Cvik však nehodnotí iba reset. Používa sa na odhalenie anticipácie a narušenia zbrane v okamihu stlačenia.
Suchý nácvik má jednu zásadnú slepú škvrnu
Pri mnohých úderníkových pištoliach zostane po suchej rane spúšť vzadu a na jej opätovné sprevádzkovanie treba čiastočne alebo úplne pohnúť záverom. Strelec preto nemôže prirodzene nacvičiť súvislý cyklus prsta, zbrane a spätného rázu. Ľahko sa sústredí na pomalé hľadanie kliknutia, pretože pri statickej zbrani je veľmi výrazné.
Tréningové zásobníky, laserové systémy a automaticky resetujúce pomôcky umožňujú opakované stlačenia, no ich odpor a odozva nemusia kopírovať ostrú streľbu. Sú vhodné na rytmus pohybu, vizuálne prechody alebo izoláciu ukazováka, nie ako definitívne meradlo skutočného resetu konkrétnej pištole.
Niektoré suché cvičenia preto zámerne používajú „mŕtvu“ spúšť. Strelec drží úchop, opakovane vytvára tlak ukazovákom a sleduje pohyb mieridiel. Neučí sa reset, ale schopnosť pracovať prstom bez zmeny smeru zbrane. Následné spojenie s reálnym cyklom mechanizmu treba overiť ostrou streľbou.
Konštrukcia spúšte mení potrebný pohyb
Úderníkové a jednočinné samonabíjacie pištole
Pri bežných úderníkových a jednočinných pištoliach býva reset kratší než celkový počiatočný chod spúšte. Strelec nemusí po každej rane uvoľniť spúšť úplne do prednej polohy, no ani presné zastavenie na najkratšom možnom bode neprináša automatickú výhodu.
Krátka mechanická dráha poskytuje rezervu pre rýchlu prácu. Ak ju strelec zmení na požiadavku pohybovať sa s presnosťou hodinára, výhodu môže obrátiť proti sebe. Lepšie je prejsť reset jednoznačne a podľa potreby znova vybrať voľný chod.
Pištole DA/SA
Pri systéme DA/SA má prvý výstrel s vypusteným kohútom dlhší a ťažší dvojčinný chod, zatiaľ čo záver pripraví nasledujúce rany na kratší jednočinný chod. Reset sa teda týka najmä následných výstrelov v režime SA. Strelec musí zvládnuť prechod medzi dvoma charaktermi spúšte, nie iba nájsť jedno kliknutie.
Prílišná fixácia na krátky reset môže viesť k tomu, že prvý dvojčinný výstrel dostane málo tréningu. Užitočnejšie je vedieť stlačiť dlhý chod bez narušenia zbrane a po výstrele začať včas pripravovať kratší následný chod. Výraznosť resetu sa navyše líši medzi štandardnými a skrátenými mechanizmami.
Dvojčinné revolvery a niektoré DAO mechanizmy
Pri dvojčinnom revolveri musí spúšť spravidla prejsť výrazne dopredu, aby sa obnovil celý mechanický cyklus. Manuál revolvera Diamondback SDR napríklad výslovne upozorňuje, že nedostatočné uvoľnenie spúšte spôsobí krátky chod bez výstrelu. Pri takejto konštrukcii je snaha jazdiť na čo najkratšom resete obzvlášť nevhodná.
Prst by mal dovoliť spúšti vrátiť sa rozhodne, pričom zostáva pripravený na ďalší plynulý dvojčinný pohyb. Rytmus revolvera často pripomína súvislé kyvadlo. Váhanie na neurčitom medzibode narúša mechanickú spoľahlivosť aj rovnomernosť stlačenia.
Pušky a dvojstupňové spúšte
Pri presnej streľbe z pušky môže mať vedomá práca s resetom odlišný význam. Stabilita polohy, ľahká spúšť a potreba veľmi presného zásahu niekedy podporujú pokojnejšie uvoľnenie až po kontrole spätného rázu. Aimpoint vo svojom tréningovom materiáli rozlišuje medzi držaním spúšte pri presnej puškovej streľbe a resetom počas spätného rázu pri dynamickej práci.
Ani pri puške však kliknutie neurčuje okamih výstrelu. Pri dvojstupňovej spúšti môže strelec po resete znovu vybrať prvý stupeň a na druhom počkať na vhodný obraz. Konkrétne časovanie závisí od polohy, stability, charakteru terča a rizika, že predčasný tlak naruší zbraň.
Ako chybu rozpoznať na časovači a terči
Samotný pomalý interval medzi ranami ešte nedokazuje zlú prácu so spúšťou. Náročný zásah môže oprávnene vyžadovať viac času. Potrebné je spojiť tri informácie: zásahy, záznam časovača a pozorovanie mieridiel.
Na vedomé lovenie resetu poukazuje niekoľko typických prejavov:
- mieridlá sa vrátia do zóny a pred druhou ranou nasleduje viditeľná prestávka,
- strelec po výstrele drží ukazovák nehybne vzadu až do úplného ustálenia zbrane,
- pri zrýchlení sa občas objaví stlačenie bez výstrelu, hoci zbraň normálne prebila,
- dvojice na ľahký a náročný terč majú rovnaký mechanický rytmus bez ohľadu na obraz,
- druhá rana odchádza okamžite po hmatateľnom kliknutí, aj keď mieridlá ešte nie sú v prijateľnej oblasti.
Video zboku môže ukázať pohyb ukazováka, no bez záznamu obrazu v mieridlách neposkytne úplnú odpoveď. Strelec môže uvoľňovať spúšť skoro a napriek tomu správne čakať na náročný zásah. Alebo môže držať spúšť vzadu dlho a výstrel oneskorovať bez vizuálneho dôvodu.
Pri tréningu preto pomáha pomenovať dôvod každej zmeny tempa. „Čakal som, kým sa bod vráti do stredu malej zóny“ je relevantná odpoveď. „Čakal som, kým spúšť klikne“ opisuje mechanickú prestávku, ktorú bolo možné vykonať už počas spätného rázu.
Plynulý cyklus namiesto zastavenia na jednom bode
Dobrá práca so spúšťou nie je súťaž o najkratší pohyb prsta. Je to schopnosť spoľahlivo obnoviť mechanizmus, pripraviť tlak primeraný náročnosti rany a dokončiť ho bez neprijateľného pohybu zbrane.
Reset v tomto procese zostáva nevyhnutný, no nemusí obsadzovať pozornosť strelca. Má sa udiať počas času, ktorý už poskytuje spätný ráz. Keď sa mieridlá vrátia, mechanizmus má byť pripravený a rozhodovanie sa môže sústrediť na terč.
Pomalý pin and reset si zachováva hodnotu ako krátke diagnostické cvičenie alebo spôsob oboznámenia sa s neznámou spúšťou. Ako univerzálny model následných výstrelov však spája tri nevýhody: pridáva čakanie, presúva pozornosť z mieridiel na ukazovák a pri snahe o zrýchlenie zvyšuje riziko nedostatočného uvoľnenia.
Strelec nepotrebuje kliknutie ignorovať ani ho za každú cenu precítiť. Stačí cezň spoľahlivo prejsť. Ďalšiu ranu má povoliť obraz v mieridlách, nie zvuk spúšte.
