Historické zbrane

Kostarická Breda PG dokázala v roku 1935 vystreliť presne štyri náboje na jedno stlačenie spúšte. Pozoruhodná talianska konštrukcia však spájala modernú myšlienku s ťažkou puškovou muníciou, otvoreným záverom a výrobou, ktorú si masová armáda nemohla dovoliť.

Kompaktný Sauer 38H vstúpil do vojny v tieni Waltherov PP a PPK, technicky však patril medzi najpokrokovejšie pištole svojej triedy. Jeho jediná páka dokázala skrytý kohút bezpečne vypustiť aj znovu napnúť – riešenie, ktoré zostalo nezvyčajné dodnes.

Dieudonné Saive začal vyvíjať modernú samonabíjaciu pušku ešte pred druhou svetovou vojnou. Keď sa FN-49 konečne dostala do výroby, armády už smerovali k ľahším zbraniam s odnímateľnými zásobníkmi – jej mechanické riešenia však žili ďalej v FN FAL.

Johnson M1941 nebol iba neúspešným súperom slávnej pušky M1 Garand. Melvin Johnson v ňom spojil krátky záklz hlavne, viacozubový rotačný záver a desaťranový zásobník, ktorý bolo možné dopĺňať aj počas streľby.

ZH-29 mala samonabíjaciu palebnú silu spojiť s rozmermi bežnej pechotnej pušky. Emanuel Holek jej dal do strany sklopný záver, mierne vyosenú hlaveň a konštrukciu, ktorá bola technicky vyspelá, no príliš drahá na masové rozšírenie.

Schwarzlose M.7/12 vyzeral ako ďalší vodou chladený guľomet svojej doby, pod oceľovým plášťom však ukrýval neobvyklý neuzamknutý mechanizmus. Namiesto pohyblivej hlavne využíval masívny záver, silnú pružinu a sústavu pák, ktorá dala tlaku v nábojovej komore čas klesnúť.

Mannlicher M1895 sľuboval rakúsko-uhorskému vojakovi rýchlosť, akú bežný otočný záver neponúkal. Vojna však ukázala, že priamoťažný mechanizmus a nábojový rámček majú popri nesporných výhodách aj nepríjemné slabiny.

Madsen vznikol v čase, keď bola samonabíjacia vojenská puška ešte experimentom, no do služby priniesol palebnú silu skutočného ľahkého guľometu. Jeho komplikovaný mechanizmus sa vyrábal približne pol storočia a v niektorých krajinách prežil v službe až do začiatku 21. storočia.

Webley-Fosbery spojil valec klasického revolvera so samonapínacím mechanizmom poháňaným spätným rázom. Výsledkom bola presná a rýchla, ale drahá a na nečistoty citlivá zbraň, ktorá prišla práve v čase nástupu samonabíjacích pištolí.

Remington Model 51 vyzerá ako uhladená vrecková pištoľ medzivojnového obdobia, no pod štíhlym záverom ukrýva jeden z najpozoruhodnejších mechanizmov svojej éry. John D. Pedersen v nej spojil pevnú hlaveň, nízku os vývrtu a premyslenú ergonómiu spôsobom, ktorý pôsobí moderne aj po viac než sto rokoch.

FN Model 1903 nebola vrecková pištoľ, hoci jej hladké línie to môžu naznačovať. Browning ju navrhol pre armády a políciu, pričom sa dostala do výzbroje Švédska, cárskeho Ruska, Osmanskej ríše aj ďalších štátov.

MAS-38 vyzerá, akoby jeho hlaveň, puzdro záveru a pažba patrili trom rôznym zbraniam. Pod zvláštnou siluetou sa však ukrýva premyslený a výborne ovládateľný samopal, ktorého slabinou nebola konštrukcia, ale nešťastný čas príchodu a málo výkonný francúzsky náboj.