Na papieri dokáže súčasný náboj 7,62 × 25 mm Tokarev vyzerať takmer ako malý karabínový kaliber. Prvi Partizan uvádza pri 85-grainovej strele FMJ úsťovú energiu 759 J, Sellier & Bellot dokonca 881 J. Keď sa však rovnaký typ streliva chronografuje z bežnej vojenskej pištole, rýchlosť často klesne do pásma približne 400 až 470 m/s a energia sa posunie oveľa bližšie k výkonnejším laboráciám 9 mm Luger než k údajom z dlhej skúšobnej hlavne.
Rozpor nie je dôkazom nekvalitného streliva. Ukazuje, ako ľahko sa pri Tokareve miešajú údaje z 250 až 286 mm meracích hlavní, historických samopalových laborácií a pištolí s hlavňou dlhou približne 116 až 120 mm. Práve odtiaľ pochádza veľká časť povesti náboja, ktorý vraj vždy dosahuje viac než 500 m/s a spoľahlivo prekonáva každý bežný pištoľový kaliber.
V čase uzávierky v septembri 2026 zostávajú v aktuálnych katalógoch tri významné komerčné značky: Sellier & Bellot, Prvi Partizan a Fiocchi. Ponuka je úzka, ale technicky zaujímavá. Vedľa troch 85-grainových celoplášťových striel sa nachádza 85-grainový JHP od Prvi Partizan. Výsledkom nie sú štyri kozmeticky odlišné krabičky, ale laborácie s rozdielnou rýchlosťou, konštrukciou strely a určením.
Tri čísla, ktoré sa nedajú priamo porovnať
Najväčšou chybou pri hodnotení nábojov 7,62 × 25 mm je zoradiť katalógové rýchlosti bez kontroly dĺžky skúšobnej hlavne. V tomto kalibri môže rozdiel predstavovať desiatky metrov za sekundu a stovky joulov.
Aktuálny produktový list Sellier & Bellot pre laboráciu SB762TOK uvádza 85-grainovú, teda 5,5-gramovú strelu FMJ. Hlavný balistický údaj 1 857 fps, približne 566 m/s, pochádza z 11,25-palcovej skúšobnej hlavne. To je asi 286 mm, viac než dvojnásobok dĺžky hlavne pištolí TT-33 a CZ 52. Ten istý dokument preto obsahuje prakticky oveľa užitočnejšiu poznámku: z hlavne dlhej 120 mm má náboj dosahovať 501 m/s. Pri 5,5-gramovej strele to zodpovedá približne 690 J.
Prvi Partizan pri FMJ laborácii A-147 uvádza 525 m/s a 759 J, opäť však z 250 mm hlavne. JHP A-174 má z rovnakej dĺžky dosahovať 510 m/s a 716 J. Americká stránka PPU pracuje s podobnými hodnotami prepočítanými na 1 720 fps pri FMJ a 1 675 fps pri JHP, pričom dĺžku skúšobnej hlavne priamo v tabuľke nezdôrazňuje. Čísla preto nemožno preniesť na Tokarev jednoduchým prepisom.
Fiocchi je v tomto smere konzervatívnejšie. Európsky katalóg línie Heritage uvádza pri 85-grainovej FMJ strele rýchlosť V2,5 465 m/s a energiu 596 J. Americký katalóg používa hodnotu 1 525 fps, teda približne 465 m/s. Ide o údaj, ktorý je podstatne bližšie k tomu, čo možno očakávať z pištole služobnej veľkosti.
- Sellier & Bellot FMJ 85 gr: 501 m/s z 120 mm hlavne podľa doplnkového údaja výrobcu; 566 m/s a 881 J z 11,25-palcovej skúšobnej hlavne.
- Fiocchi Heritage FMJ 85 gr: 465 m/s pri meraní V2,5, výrobcom uvádzaná energia 596 J.
- Prvi Partizan FMJ 85 gr: 525 m/s a 759 J z 250 mm hlavne.
- Prvi Partizan JHP 85 gr: 510 m/s a 716 J z 250 mm hlavne.
Samotné katalógové poradie teda nehovorí, ktorý náboj bude najrýchlejší z konkrétnej TT-33. Porovnateľné údaje poskytne až chronografovanie všetkých laborácií z rovnakej zbrane a ideálne aj z rovnakého výrobného obdobia.
Čo namerali nezávislí testeri
Publikované chronografické výsledky sú rozptýlené medzi viaceré staršie testy a nemožno ich považovať za skúšku súčasných výrobných šarží. Napriek tomu dobre ukazujú dve stabilné tendencie: Sellier & Bellot patrí medzi rýchlejšie laborácie a PPU JHP býva z reálnej pištoľovej hlavne podstatne pomalšie, než naznačuje jeho údaj z 250 mm hlavne.
Brad Miller v časopise Shooting Times skúšal sedem komerčných laborácií zo šesťpalcovej, teda 152 mm hlavne prestavanej pištole 1911. Najpomalšie Fiocchi dosiahlo priemer 1 471 fps, približne 448 m/s, zatiaľ čo Sellier & Bellot vystúpilo na 1 642 fps, teda asi 500 m/s. Zodpovedajúce energie autor uviedol ako 408 a 509 ft-lb, približne 553 a 690 J. PPU Tokarev FMJ v tom istom článku dosiahlo 1 494 fps, asi 455 m/s.
Šesťpalcová testovacia 1911 nie je TT-33 ani CZ 52. Mala tesne osadenú novú hlaveň a bola upevnená v mechanickej opore. Výsledky preto nemožno použiť ako presnú predpoveď pre vojenskú pištoľ, ale umožňujú férové porovnanie jednotlivých nábojov v jednej zbrani. Rozdiel takmer 52 m/s medzi S&B a PPU FMJ je už prakticky významný.
Test magazínu Gun Tests s rumunskou pištoľou konštrukcie TT-33 priniesol ešte triezvejší výsledok. PPU JHP predávané aj pod vtedajšou značkou Wolf dosiahlo priemer 1 246 fps, približne 380 m/s. To predstavuje energiu okolo 397 J. Sellier & Bellot v rovnakom teste dosiahlo 1 400 fps, teda približne 427 m/s a 502 J.
Ďalší publikovaný test rumunskej TT-33 nameral pri Sellier & Bellot viac než 1 550 fps, teda vyše 472 m/s. JHP predávané pod značkou Wolf dosiahlo 1 323 fps, približne 403 m/s. Rozdiely oproti testu Gun Tests môžu súvisieť so šaržou streliva, konkrétnou hlavňou, meracou zostavou aj atmosférickými podmienkami.
Rozumný obraz súčasného výkonu preto nepredstavuje jedno rekordné číslo. Z pištolí so služobne dlhou hlavňou možno pri bežnom 85-grainovom FMJ očakávať približne 430 až 500 m/s podľa výrobku a konkrétnej zbrane. Energeticky ide približne o 510 až 690 J. PPU JHP sa v dostupných pištoľových testoch pohybovalo aj pod 400 m/s a okolo 400 J, hoci výrobca z dlhej skúšobnej hlavne uvádza oveľa viac.
TT-33 a CZ 52: hlavne sú podobne dlhé, mechanizmy nie
Tokarev TT-33 má hlaveň dlhú približne 116 mm, československá CZ 52 približne 120 mm. Štyri milimetre samy osebe nevysvetľujú testy, v ktorých CZ 52 dosiahne o 100 či 150 fps viac. Do výsledku vstupuje priemer vývrtu, opotrebenie, tesnosť komory, stav uzamykacích plôch, voľný chod strely aj konkrétna šarža nábojov.
Obe pištole navyše používajú odlišné uzamknutie. TT-33 pracuje s krátkym záklzom a sklopnou hlavňou odvodenou od Browningovej koncepcie. CZ 52 má valčekové uzamknutie. To však automaticky neznamená, že každá CZ 52 je vhodnejšia na mimoriadne výkonné laborácie. Ide o zbrane vyrobené pred desiatkami rokov, často po armádnych opravách, s neznámym počtom výstrelov a menenými dielmi.
Stav vratnej a biciej pružiny môže ovplyvniť funkciu viac než rozdiel medzi dvoma modernými krabičkami. Slabá bicia pružina sa prejaví najmä pri starých vojenských zápalkách. Opotrebovaná vratná pružina zasa urýchli pohyb záveru a zhorší správanie zbrane s rýchlejšou laboráciou. Pri CZ 52 si pozornosť zaslúžia aj valčeky, ich lôžka a stav úderníka.
Pri porovnávaní chronografov treba sledovať aj vzdialenosť merania. Výrobca môže uvádzať V0, Fiocchi V2,5 a nezávislý tester rýchlosť nameranú desať stôp od ústia. Pri štíhlej strele Tokareva nejde o dramatický rozdiel, no pri snahe vysvetliť odchýlku niekoľkých metrov za sekundu už podstatný je.
Sellier & Bellot FMJ: najviac rýchlosti z krátkej hlavne
Česká laborácia SB762TOK používa 85-grainovú strelu FMJ s oloveným jadrom a plášťom CuZn 30. Výrobca uvádza priemer strely 0,308 palca, balistický koeficient G1 0,129 a mernú hustotu 0,128. Nábojnica je mosadzná a aktuálny produktový list označuje zápalku ako Boxer Large Pistol.
Zo sledovaných komerčných laborácií má S&B najpresvedčivejšiu oporu pre tvrdenie, že z bežnej pištoľovej hlavne využíva výkonový potenciál kalibru naplno. Výrobca uvádza 501 m/s zo 120 mm hlavne a nezávislé testy priniesli približne 427 m/s z rumunskej TT-33, viac než 472 m/s z iného exemplára Tokareva a 500 m/s zo šesťpalcovej 1911.
Rozsah je široký, ale poradie zostáva podobné: v testoch, kde sa S&B strieľalo vedľa PPU alebo Fiocchi, patrilo medzi najrýchlejšie. Odmenou je plochejšia dráha, vyššia energia a dôraznejšia funkcia samonabíjacieho mechanizmu. Sprievodným javom býva ostrý zvuk, výrazný záblesk a energické vyhadzovanie nábojníc.
Ide o klasickú neexpandujúcu strelu s malou čelnou plochou. Na papierové terče je jej terminálny účinok nepodstatný, pri streľbe do pevných materiálov alebo mäkkého média však treba počítať s hlbokou penetráciou. Komerčný olovený FMJ sa pritom nesmie zamieňať s historickými vojenskými strelami s oceľovými prvkami. Rovnaký kaliber a podobná farba plášťa neznamenajú rovnakú konštrukciu.
S&B je logickou voľbou pre strelca, ktorý chce z Tokareva pôvodný charakter rýchleho služobného náboja a zároveň čerstvú nekorozívnu výrobu. V staršej pištoli by však mala prvej väčšej zásobe predchádzať skúška malej série a kontrola vystrelených nábojníc.
Fiocchi Heritage: realistickejší katalógový údaj
Fiocchi ponúka 7,62 × 25 Tokarev v rade Heritage pod kódom 762TOK, respektíve v európskom katalógu 707635. Ide o 85-grainovú FMJ laboráciu s deklarovanou rýchlosťou 465 m/s a energiou 596 J. Rovnaký výrobca vedie osobitne aj 7,63 Mauser s 88-grainovou strelou, čo je dôležité pri objednávaní menej bežného streliva.
Fiocchi nevyhráva súboj o najvyššie číslo. Jeho deklarovaný výkon však patrí medzi hodnoty, ktoré sa dajú rozumne očakávať z pištoľovej hlavne. V šesťpalcovej testovacej 1911 dosiahlo 448 m/s a 553 J, čiže o niečo menej než katalóg, no bez priepastného rozdielu typického pre údaje získané z 250 mm hlavne.
Katalóg Fiocchi charakterizuje Heritage ako rad pre klasické a historické zbrane vyrábaný modernými postupmi. Všeobecný opis línie spomína ľahšie laborácie vhodné aj pre staršie konštrukcie, no z toho nemožno vyvodiť, že náboj 7,62 Tokarev je redukovanou terčovou laboráciou. Rýchlosť 465 m/s stále zodpovedá plnohodnotnému strelivu tohto kalibru.
V publikovanom porovnaní zo šesťpalcovej hlavne bolo Fiocchi najpomalšie zo skúšaných laborácií, ale všetky náboje spoľahlivo cyklovali. Nižšia rýchlosť môže byť výhodou v opotrebovanej pištoli alebo pri streľbe, kde nie je maximálna energia prioritou. Bez údajov o smerodajnej odchýlke a bez širšieho testu viacerých šarží však nemožno Fiocchi automaticky označiť za jemnejšie či konzistentnejšie strelivo.
Prvi Partizan FMJ a JHP: dve rozdielne úlohy
Prvi Partizan drží najširšiu komerčnú ponuku: štandardnú strelu FMJ aj dutinovú JHP, obe s hmotnosťou 85 gr. FMJ má podľa výrobcu balistický koeficient G1 0,159, JHP 0,121. Nižší koeficient JHP vyplýva z menej aerodynamického čela a na typické pištoľové vzdialenosti nemá zásadný význam. Pri streľbe na 50 či 100 metrov už rýchlejšie spomaľovanie a odlišný bod zásahu viditeľné byť môžu.
Katalógové hodnoty 525 m/s pri FMJ a 510 m/s pri JHP pochádzajú z 250 mm hlavne. Nezávislý test zo šesťpalcovej hlavne nameral PPU FMJ približne 455 m/s. To zodpovedá energii okolo 569 J, teda o 190 J menej než hodnota výrobcu z dlhej skúšobnej hlavne.
JHP prináša ešte väčší rozdiel. V rumunskej TT-33 dosiahlo PPU priemer iba približne 380 m/s a 397 J. Iný test rovnakého alebo veľmi podobného náboja predávaného pod značkou Wolf zaznamenal 403 m/s. Laborácia preto nemusí byť výkonovo porovnateľná so S&B FMJ, hoci čísla v katalógu delí iba 15 m/s.
Dutinová strela mení aj spoľahlivosť podávania. Pôvodné pištole a zásobníky boli navrhnuté okolo ogiválnej FMJ. V teste Gun Tests však PPU JHP podávalo z rumunskej TT-33 bez porúch. Rovnako dobre fungovalo v testovacej 1911. Jednotlivé hlásenia používateľov o zachytávaní kratšieho čela JHP preto nemožno zovšeobecniť, no pred nákupom väčšieho množstva má funkčná skúška v konkrétnych zásobníkoch väčšiu hodnotu než skúsenosť z cudzej pištole.
PPU má ďalšiu praktickú prednosť: moderné mosadzné nábojnice tejto značky sa bežne používajú na prebíjanie a v odborných testoch sú uvádzané ako Boxerové. Pri Tokareve to nie je zanedbateľné, pretože starý vojenský surplus má často Berdanove zápalky a jeho nábojnice sú pre bežného prebíjača podstatne menej použiteľné.
Presnosť: viac potenciálu, než naznačujú vojenské mieridlá
Tokarev si väčšina strelcov nespája s jemnou terčovou streľbou. Krátka rukoväť, tvrdší chod spúšte a malé vojenské mieridlá dokážu skryť presnosť hlavne aj streliva. Meranie v mechanickej opore preto prinieslo zaujímavý výsledok.
V teste Shooting Times dosiahlo sedem laborácií zo šesťpalcovej 1911 priemerný rozptyl 2,09 palca na 25 yardov, teda približne 53 mm na 22,9 m. PPU JHP malo priemer troch päťranových skupín 1,14 palca, asi 29 mm. Dodatočná desaťranová skupina merala 1,06 palca, približne 27 mm.
Taký výsledok nemožno pripísať bežnej TT-33. Testovacia pištoľ mala novú, tesne osadenú hlaveň a bola upevnená v opore Ransom Rest. Hodnota však dokazuje, že náboj aj strela PPU JHP môžu dosahovať veľmi dobrú vnútornú konzistentnosť a že limitom služby Tokareva často nie je samotná nábojnica.
V rumunskej TT-33 dosiahla 85-grainová JHP laborácia Wolf, ktorú autor identifikoval ako srbskú výrobu blízku PPU, opakované päťranové skupiny 2,25 palca na 25 yardov, približne 57 mm. Aj to je na pôvodnú vojenskú pištoľ solídny výsledok.
Pre Sellier & Bellot a Fiocchi chýba dostatok porovnateľných údajov na vyhlásenie víťaza presnosti. Jedna zbraň môže uprednostniť strelu s priemerom 0,308 palca, iná reaguje na odlišnú rýchlosť či tvar plášťa. Opotrebenie ústia a vôľa hlavne v závare majú pri osemdesiatročnej pištoli väčší vplyv než malé katalógové rozdiely.
Podobne opatrne treba pracovať s konzistentnosťou rýchlosti. Väčšina dostupných testov zverejňuje priemer, nie smerodajnú odchýlku, extrémne rozpätie a výsledky viacerých šarží. Bez týchto hodnôt nemožno seriózne tvrdiť, že jedna zo súčasných značiek dávkuje prach rovnomernejšie než ostatné.
Penetrácia FMJ a hranice PPU JHP
Strela kalibru 0,308 palca s hmotnosťou 85 gr je ľahká a štíhla. Pri vysokej rýchlosti vytvára veľký tlak na malú čelnú plochu, takže celoplášťové laborácie spravidla prenikajú hlbšie než širšie pištoľové strely s podobnou energiou. To je fyzikálny základ povesti Tokareva, nie dôkaz, že každá súčasná krabička má schopnosti vojenského priebojného streliva.
S&B výslovne označuje svoje FMJ ako strelu so štandardným oloveným jadrom. Komerčný náboj preto nemožno hodnotiť podľa výsledkov starého streliva s oceľovým jadrom, oceľovým plášťom alebo inou vojenskou konštrukciou. Rozdielne sú aj cieľové materiály. Prerazenie tenkého plechu, dverí automobilu či mäkkej balistickej ochrany predstavuje tri odlišné skúšky.
V mäkkom médiu neexpandujúca FMJ zachováva malý priemer a veľkú časť energie odovzdáva až hlboko v dráhe. Môže sa prevracať, no okamih a rozsah yaw efektu sa menia podľa rýchlosti, konštrukcie strely a média. Bez kalibrovanej želatíny a presného merania nemožno z veľkosti dočasnej dutiny vyvodzovať spoľahlivé závery.
PPU JHP sa pokúša premeniť rýchlosť Tokareva na kontrolovanejšie odovzdanie energie. Nezávislých želatínových skúšok s presne zdokumentovanou kalibráciou je však málo. Jeden publikovaný test z CZ 52 uviedol expanziu v holej želatíne aj po prechode cez denim a zastavenie strely krátko za hranicou 16 palcov. Ide o sľubný výsledok, nie o rozsiahlu validáciu všetkých výrobných šarží.
Rozhodujúca je nárazová rýchlosť. JHP, ktorá opustí TT-33 rýchlosťou 380 m/s, pracuje v inom režime než rovnaká strela vystrelená z 250 mm hlavne rýchlosťou 510 m/s. Hlboká dutina s malým priemerom môže pri nižšej rýchlosti expandovať neskoro alebo vôbec, najmä po upchatí textilom. Bez testu z vlastnej dĺžky hlavne preto katalógová značka JHP negarantuje konkrétny terminálny výsledok.
Nábojnice a zápalky: najväčší rozdiel oproti surplusu
Moderné strelivo neprináša Tokarevu revolučnú strelu ani výrazne vyšší výkon. Jeho najväčšou výhodou je predvídateľné skladovanie, nekorozívna zápalka a mosadzná nábojnica vhodná na ďalšie spracovanie.
Aktuálny list Sellier & Bellot uvádza mosadznú nábojnicu, zápalku Boxer a konkrétne veľkosť Large Pistol. PPU používa pri modernej komerčnej výrobe mosadzné Boxerové nábojnice, ktoré sa v prebíjačskej praxi bežne zachraňujú. Pri miešaní rôznych značiek však treba najprv skontrolovať rozmery zápalkového lôžka a vnútornú konštrukciu každej nábojnice; označenie kalibru nezaručuje rovnakú zápalku ani identický vnútorný objem.
Fľaškovitá nábojnica napomáha centrovaniu a podávaniu, ale krátky krčok kladie vyššie nároky na držanie strely. Posunutie strely hlbšie do nábojnice zmenší spaľovací priestor a môže prudko zvýšiť tlak. V publikovanom experimente s úmyselne skrátenou celkovou dĺžkou stúpla rýchlosť iba o 52 fps, no šesť z desiatich zápaliek bolo prerazených. Malý nárast rýchlosti teda zakryl podstatne vážnejšiu zmenu vnútorných podmienok.
Pri vystrelených nábojniciach má zmysel sledovať praskliny krčka, výrazné vydutie, poškodený okraj a prerazenú zápalku. Samotné sploštenie zápalky nie je spoľahlivým tlakomerom. Ovplyvňuje ho tvrdosť kalíška, vôľa záveru a priemer otvoru úderníka. Opakované prerážanie zápaliek alebo nábojnica, ktorá zostane zakliesnená v komore, však vyžadujú kontrolu zbrane aj konkrétnej šarže.
Surplus nie je lacnejšia verzia tej istej veci
Vojenské strelivo 7,62 × 25 mm pochádza z mnohých krajín, období a výrobných programov. Medzi dvoma škatuľami s podobným vzhľadom môže byť rozdiel v jadre strely, materiáli nábojnice, tvrdosti zápalky, korozívnosti aj tlakovom priebehu. Zovšeobecnenie „surplus je silnejší“ je rovnako nepresné ako tvrdenie, že všetko staré strelivo je slabé.
Časopis Gun Tests zaznamenal pri poľskej TT-33 nespoľahlivé odpálenie starého surplusu, zatiaľ čo nová výroba S&B fungovala bezchybne. V článku o CZ 52 z roku 2024 sa staré československé strelivo M48 z roku 1952 prejavilo prevažne zlyhaniami a oneskorenými zápalmi. Čerstvé S&B v tej istej pištoli spoľahlivo fungovalo a prekročilo 1 400 fps.
Staré vojenské zápalky bývajú tvrdšie, pretože náboj musel bezpečne fungovať aj v samopaloch. Slabšia bicia pružina pištole môže zanechať na zápalke zdanlivo normálny odtlačok bez odpálenia. Naopak, dobre skladovaná vojenská šarža môže aj po desaťročiach fungovať spoľahlivo. Rok výroby sám o sebe výsledok neurčí.
Neznámy surplus je rozumné považovať za potenciálne korozívny, pokiaľ jeho pôvod nie je spoľahlivo doložený. Hygroskopické soli po korozívnej zápalke sa odstraňujú vodou alebo vodným čistiacim roztokom; následne treba diely vysušiť a konzervovať. Samotný olej soli nerozpustí. Čistenie sa týka hlavne, komory, ústia záveru a miest, kam prenikli spaliny.
Oceľová alebo bimetalová Berdanova nábojnica má nízku hodnotu pre ďalšie nabíjanie. Mosadzný Boxerový náboj môže byť pri nákupe drahší, časť rozdielu však zostane na zemi v podobe použiteľného komponentu. Tokarev vyhadzuje nábojnice energicky a ďaleko, takže ich zber býva praktickejší na stanovisku so zástenou než na otvorenej strelnici.
7,63 Mauser: podobný náboj, nie synonymum
Označenia 7,62 Tokarev a 7,63 Mauser sa v starších textoch a obchodných ponukách často miešajú. Náboje sú si veľmi blízke, no C.I.P. ich vedie ako dve samostatné komory s odlišnou geometriou a tlakovým limitom.
Maximálna dĺžka nábojnice Tokareva je podľa C.I.P. 25,00 mm a maximálna celková dĺžka náboja 35,20 mm. Pri 7,63 Mauser je nábojnica dlhšia, maximálne 25,50 mm, ale celý náboj je o niečo kratší, 35,08 mm. Odlišné sú rozmery pleca, krčka, drážky pre vyťahovač aj prechodové kužele. Oba náboje vymedzujú záverovú vôľu na pleci.
C.I.P. stanovuje pre 7,62 × 25 Tokarev maximálny tlak Pmax 2 500 bar. Pre 7,63 Mauser je to 2 250 bar. Rozdiel je reálny, hoci nie taký dramatický, ako naznačujú niektoré internetové porovnania.
PPU ponúka oba kalibre osobitne. Tokarev FMJ má v aktuálnych údajoch 525 m/s z 250 mm hlavne, zatiaľ čo 7,63 Mauser 85 gr výrobca uvádza na 1 510 fps, približne 460 m/s. Fiocchi rozlišuje 85-grainový Tokarev s rýchlosťou 465 m/s a 88-grainový Mauser s rýchlosťou 435 m/s.
Niektoré náboje 7,63 Mauser sa do komory Tokareva zmestia a môžu fungovať. V teste prestavanej 1911 dosiahlo PPU Mauser priemer 1 429 fps oproti 1 494 fps pri PPU Tokarev. Autor však zaznamenal výrazne sploštené zápalky pri dvoch z pätnástich nábojov a výslovne neodporučil robiť z výsledku všeobecné pravidlo.
Opačný smer je problematickejší. Strelivo 7,62 Tokarev sa nemá používať v zbrani označenej 7,63 Mauser. Vyšší normovaný tlak, odlišná geometria a vek mnohých pištolí C96 vytvárajú kombináciu, pri ktorej sa neoplatí spoliehať na podobný vonkajší vzhľad nábojov.
Ktorá dnešná krabička dáva najväčší zmysel
Ak je cieľom čo najvernejšie zachovať rýchly charakter kalibru, Sellier & Bellot FMJ má najlepšie podloženú pozíciu. Ako jediný zo sledovaných výrobcov uvádza osobitný údaj 501 m/s zo 120 mm hlavne a vo viacerých nezávislých porovnaniach bolo S&B najrýchlejšie. Jeho nevýhodou môže byť ostrejší chod v opotrebovanej zbrani a veľmi hlboká penetrácia typická pre štíhlu FMJ.
Fiocchi Heritage ponúka tradičnú FMJ s realistickejšie pôsobiacim katalógovým údajom 465 m/s. V dostupnom porovnaní bolo pomalšie než S&B a PPU FMJ, ale spoľahlivo cyklovalo. Pre historickú pištoľ používanú na terčovú streľbu je to zmysluplná laborácia, ak je dostupná za prijateľnú cenu.
PPU FMJ predstavuje bežnú zásobovaciu voľbu a zdroj použiteľných mosadzných nábojníc. Katalógových 525 m/s treba čítať spolu s údajom o 250 mm hlavni; z pištole je realistickejšia hodnota okolo 450 m/s, hoci konkrétna zbraň a šarža môžu výsledok posunúť.
PPU JHP je jedinou široko katalogizovanou modernou expanznou možnosťou v tejto zostave. Dokáže byť veľmi presná a v publikovaných testoch spoľahlivo podávala, no jej skutočná rýchlosť z TT-33 môže zaostať za údajom výrobcu o viac než 100 m/s. Predpokladanú expanziu preto treba hodnotiť podľa skúšky z konkrétnej zbrane, nie podľa energie vypočítanej z 250 mm hlavne.
Najväčší rozdiel medzi starým Tokarevom a novou krabičkou napokon nie je rekordná energia. Je ním predvídateľná zápalka, nekorozívna výroba, identifikovateľná strela a nábojnica, ktorú možno po výstrele skontrolovať a opätovne použiť. Súčasný 7,62 × 25 mm zostáva rýchlym a prenikavým pištoľovým nábojom, ale jeho poctivý výkon z TT-33 či CZ 52 leží väčšinou pod veľkými číslami z dlhej skúšobnej hlavne. Práve po oddelení týchto dvoch svetov začne byť jasné, čo ktorá krabička skutočne ponúka.
