Na ľavej strane rámu, tesne nad rukoväťou, má Sauer 38H nenápadnú vrúbkovanú páku. Pri natiahnutom kohúte ho umožňuje kontrolovane vypustiť. Keď je kohút spustený, ďalším stlačením ho znovu napne. Konštruktéri tak vyriešili problém, ktorý si sami vytvorili: ako dať strelcovi úplnú kontrolu nad kohútom, keď je celý ukrytý vnútri zbrane.
Výsledkom bola jedna z najpozoruhodnejších nemeckých pištolí konca tridsiatych rokov. Sauer 38H nemal ikonickú siluetu Lugera ani povojnovú kariéru Walthera PPK. V čase svojho vzniku však ponúkal dvojčinnú spúšť, indikátor náboja v komore, zásobníkovú poistku a ovládanie, ktoré bolo na pomery vtedajších vreckových samonabíjacích pištolí mimoriadne premyslené.
Odpoveď zo Suhlu na úspech Walthera
Na začiatku tridsiatych rokov už bolo zrejmé, že budúcnosť policajných a obranných pištolí nebude patriť iba jednočinným mechanizmom. Walther PP, predstavený v roku 1929, spojil jednoduchý dynamický záver s dvojčinnou spúšťou. Používateľ mohol nosiť náboj v komore a prvý výstrel vykonať dlhším stlačením spúšte bez ručného naťahovania kohúta. Menší PPK následne preniesol rovnakú myšlienku do kompaktnejšieho formátu.
Pre J. P. Sauer & Sohn to bola vážna konkurencia. Firma zo Suhlu patrila k najstarším nemeckým výrobcom zbraní a jej korene siahali do roku 1751. Hoci si meno vybudovala najmä loveckými puškami a brokovnicami, vyrábala tiež služobné a civilné samonabíjacie pištole. Modely 1913 a 1930 boli úspešné, ich jednočinné úderníkové mechanizmy však už nezodpovedali smeru, ktorý určoval Walther.
Vývoj novej pištole sa v odbornej literatúre spája najmä s konštruktérmi Fritzom a Hansom Zehnerovcami. Pramene sa rozchádzajú v tom, ktorému z nich patrila vedúca úloha, preto je presnejšie hovoriť o práci Sauerovho konštrukčného tímu než o diele jediného autora. Vývoj nadviazal na skúsenosti firmy s kompaktnými pištoľami, no namiesto ďalšej úpravy staršieho systému vznikla podstatne modernejšia zbraň.
Prvé prototypy sa objavili ešte pred rokom 1938. Sériová výroba sa rozbehla približne na prelome rokov 1938 a 1939, keď sa civilný trh v Nemecku čoraz viac podriaďoval potrebám štátu, polície a ozbrojených zložiek. Pištoľ, pôvodne vhodná aj na civilné nosenie, sa tak veľmi rýchlo zmenila na vojnový služobný výrobok.
Model 38, Modell H alebo 38H?
Označenie zbrane nie je také jednoznačné, ako naznačujú dnešné katalógy. Dobové reklamy používali názov Modell 38, zatiaľ čo na niektorých škatuliach sa objavovalo Modell H. Súčasné pomenovanie Sauer 38H sa ustálilo najmä v zberateľskej a odbornej literatúre ako praktický spoločný názov výrobných verzií.
Písmeno H sa zvyčajne vysvetľuje nemeckým slovom Hahn, teda kohút. Práve vnútorný kohút odlišoval novinku od starších Sauerových pištolí s priamobežným úderníkom. Existujú aj iné interpretácie dobového označenia, no spojenie s kohútovým mechanizmom najlepšie vystihuje hlavný konštrukčný rozdiel.
Jednoduchý záver, nezvyčajné vnútro
Základ automatiky nebol experimentálny. Sauer pracuje s neuzamknutým dynamickým záverom, ktorého otvorenie po výstrele spomaľuje hmotnosť záveru a sila vratnej pružiny. Hlaveň je pevne spojená s rámom a pružina ju obopína. Ide o osvedčené usporiadanie vhodné pre náboj 7,65 mm Browning, známy aj ako .32 ACP.
Pevná hlaveň zjednodušuje mechanizmus a vytvára dobré predpoklady na presnosť, pretože sa medzi výstrelmi nepohybuje voči mieridlám. Rozborka pripomína ďalšie európske pištole tejto triedy: po stiahnutí poistného prvku v prednej časti lúčika možno záver potiahnuť dozadu, zdvihnúť jeho zadnú časť a zosunúť ho dopredu cez hlaveň.
Oveľa zaujímavejší je úderový a spúšťový mechanizmus. Pištoľ používa skrytý otočný kohút a spúšť pracujúcu v režime DA/SA. S kohútom v prednej polohe ho prvé stlačenie spúšte napne a vypustí. Pohyb záveru po výstrele kohút natiahne, takže ďalšie výstrely prebiehajú v ľahšom jednočinnom režime.
Vonkajšia páka pritom nie je obyčajný vypúšťač. Pri natiahnutom kohúte jej stlačenie uvoľní záchyt, zároveň však mechanicky zachytí pohyb kohúta. Strelec drží páku pod tlakom a jej kontrolovaným návratom nechá kohút klesnúť bez úderu na zápalník. Zo spustenej polohy možno opačným pracovným cyklom páky kohút opäť natiahnuť.
Takéto riešenie umožňovalo pripraviť ľahšiu jednočinnú spúšť bez manipulácie so záverom a bez prístupu ku kohútu. Zároveň však zvyšovalo počet možných stavov zbrane. Sauer mohol mať náboj v komore, spustený alebo natiahnutý kohút a pri skorších verziách aj samostatnú manuálnu poistku. Z dnešného pohľadu je to technicky fascinujúce, ergonomicky však zložitejšie než neskoršie systémy s jediným jednoúčelovým vypúšťačom.
Technické parametre Saueru 38H
- Kaliber: prevažne 7,65 × 17 mm Browning SR (.32 ACP); veľmi vzácne sú uvádzané aj iné kalibre
- Princíp činnosti: spätný ráz neuzamknutého dynamického záveru
- Hlaveň: pevná, približne 84 mm, so štyrmi pravotočivými drážkami
- Celková dĺžka: približne 160 až 170 mm podľa spôsobu merania a prameňa
- Hmotnosť: približne 700 až 715 g s prázdnym zásobníkom
- Zásobník: vyberateľný jednoradový, kapacita 8 nábojov v kalibri 7,65 mm Browning
- Spúšť: dvojčinná/jednočinná, DA/SA
- Úderový mechanizmus: vnútorný otočný kohút
- Mieridlá: pevná muška a hľadie
- Poistné prvky: páka napínania a vypúšťania kohúta, zásobníková poistka, indikátor náboja v komore a pri väčšine skorších kusov manuálna poistka
Záver po poslednom výstrele nezostáva zachytený vzadu. Strelec preto nemá okamžitú vizuálnu informáciu o prázdnom zásobníku a pri prebíjaní musí nový náboj zaviesť ručným natiahnutím záveru. Pre služobnú pištoľ je to dnes citeľný nedostatok, v tridsiatych rokoch však pri kompaktných modeloch nešlo o výnimku.
Bezpečnostné prvky, ktoré sa vo vojne stali prepychom
Na zadnej časti záveru prvých sérií sa nachádzala samostatná manuálna poistka. V zaistenej polohe blokovala úderový mechanizmus a spúšť. K nej sa pridávala zásobníková poistka, ktorá znemožnila výstrel po vybratí zásobníka, a odpružený kolík vyčnievajúci zo zadnej časti záveru pri náboji zasunutom v komore. Jeho stav sa dal skontrolovať pohľadom aj hmatom.
Táto kombinácia ukazuje, koľko pozornosti Sauer venoval služobnému noseniu nabitej pištole. Súčasne vysvetľuje, prečo sa niektoré prvky počas vojny stali kandidátmi na vypustenie. Manuálna poistka či obojsmerná páka vyžadovali súčiastky, obrábanie a montážny čas. Keď dostala prednosť rýchlosť výroby, pôvodná ovládacia architektúra sa začala rozpadať.
Od lesklého brynýru k stopám po nástrojoch
Skoré exempláre mali starostlivo opracované plochy, kvalitný brynýr a úplné obchodné nápisy. Postupom vojny sa značenie zjednodušovalo, leštenie ustupovalo hrubšiemu povrchu a na zbraniach zostávalo viac viditeľných stôp po obrábaní. Na časti neskorých pištolí zmizla manuálna poistka. Pri veľmi neskorej výrobe sa stretávame aj s kusmi bez charakteristickej páky kohúta, hoci presné rozdelenie do variantov nie je v literatúre úplne jednotné.
Pre zberateľa preto nestačí hovoriť iba o prvej, druhej a tretej verzii. Výrobné zmeny sa prekrývali a jednotlivé znaky nemusia tvoriť dokonale uzavreté série. Dôležité sú nápisy na závere, poloha sériového čísla, prítomnosť poistky a páky kohúta, povrchová úprava, číslovanie hlavných dielov a prijímacie značky.
Komerčná nitro skúška sa objavuje ako orlica nad písmenom N. Armádne prevzatie označuje najmä orlica nad číslom 37, zatiaľ čo policajné kusy môžu niesť značky orlica/C alebo orlica/F. Samotná armádna značka však spravidla neumožňuje spoľahlivo určiť, či konkrétny exemplár používala pozemná armáda, Luftwaffe alebo iná ozbrojená zložka.
Odhady celkovej produkcie sa podľa použitej metodiky pohybujú od približne 200-tisíc kusov po viac než štvrť milióna. Rozdiel súvisí aj s interpretáciou sériových radov a s tým, ktoré vývojové či kontraktačné verzie autori započítavajú. Isté je, že nešlo o okrajovú raritu. Sauer 38H vznikol vo veľkých počtoch, hoci ho neskôr zatienili známejšie nemecké pištole.
Policajná pištoľ vo vojenskej službe
Rozmery a náboj predurčovali Sauer skôr pre policajtov, dôstojníkov, štábny personál, letcov a príslušníkov, pre ktorých bola pištoľ záložnou zbraňou. Kaliber 7,65 mm Browning poskytoval mierny spätný ráz a umožnil vytvoriť štíhlu rukoväť s ôsmimi nábojmi. Za jeho limity sa platilo nižším výkonom v porovnaní s 9 mm Parabellum.
Pištole odoberala polícia aj Wehrmacht a zdokumentované je ich používanie v Luftwaffe a organizáciách nacistického štátu. Sauer sa často spája s výsadkármi, pre ktorých bola kompaktná osobná zbraň praktickejšia než P08 alebo P38. Odborné pramene však upozorňujú, že toto spojenie stojí z veľkej časti na dobových fotografiách, zachovaných súpravách a neskorších svedectvách, nie na úplných prideľovacích záznamoch.
Osobitnú kapitolu predstavujú luxusne upravené prezentačné kusy. Známe sú ryté pištole s hodnotnejšími črienkami a exempláre spájané s vysokými predstaviteľmi nacistického režimu. Takéto predmety dnes dosahujú vysoké aukčné ceny, ich historická hodnota však spočíva predovšetkým v doložiteľnom pôvode. Samotná rytina alebo neobvyklá povrchová úprava nie sú dôkazom, že zbraň patrila konkrétnej osobe.
Ako pôsobí na dnešného strelca
Celooceľová konštrukcia a slabší náboj naznačujú pokojné správanie pri výstrele. Publikované skúšky zachovaných kusov skutočne opisujú zvládnuteľný spätný ráz, dobrú praktickú presnosť a spoľahlivú funkciu s celoplášťovým strelivom. Hodnotenie nemožno automaticky preniesť na každý exemplár starý viac než osemdesiat rokov. Stav pružín, zásobníka, vyťahovača aj komory má dnes väčší význam než pôvodná povesť modelu.
Dvojčinný odpor býva výrazný, hoci jeho chod môže byť plynulý. Jednočinná spúšť je podstatne ľahšia a pevná hlaveň pomáha presnosti. Mieridlá sú nízke a jemné, vhodné skôr na prirodzenú vzdialenosť obrannej pištole než na pohodlnú športovú streľbu. Prechod z ťažkého prvého výstrelu na ľahšie ďalšie výstrely vyžaduje rovnaký návyk ako pri modernejších DA/SA zbraniach.
Ergonómia je prekvapivo dospelá, ale rukoväť vznikla pre dobový jednoručný úchop. Pri modernom obojručnom držaní môžu hrany črienok alebo poloha ovládacích prvkov niektorým strelcom prekážať. Pôvodné čierne črienky z fenolovej živice sú navyše krehké. Praskliny pri skrutkách a odlomené okraje sú bežné, preto sa pri streľbe často používajú reprodukcie a originály sa odkladajú.
Sauer 38H už nedáva veľký zmysel ako praktická obranná pištoľ. Je ťažší než dnešné polymérové subkompakty, má nižšiu kapacitu, slabší náboj a neposkytuje jednoduché jednotné ovládanie. Ako historická strelecká zbraň však ponúka presne to, čo moderné konštrukcie nemajú: mechanicky názorný pohľad na obdobie, keď výrobcovia ešte hľadali ideálne usporiadanie dvojčinnej samonabíjacej pištole.
Odkaz bez priameho pokračovateľa
Výroba v Suhle sa skončila v roku 1945. Továreň obsadili americké jednotky, neskôr sa dostala pod sovietsku správu a bola vyvlastnená. Značka Sauer bola v západnom Nemecku obnovená, model 38H sa však do výroby nevrátil. Povojnový trh dal prednosť jednoduchším konštrukciám a obnoveným modelom zavedených výrobcov.
Vplyv Saueru sa preto nesmie zamieňať za neprerušenú vývojovú líniu. Neskoršie pištole SIG Sauer série P220 preslávili rámovú páku na bezpečné vypúšťanie kohúta, tá však kohút už nenapínala. Podobnosť spočíva najmä v umiestnení a filozofii ovládacieho prvku, nie v úplnom prevzatí mechanizmu. Ešte bližšie sa k obojsmernej funkcii dostal Heckler & Koch P9 a P9S, ktorých bočná páka takisto dokázala vnútorný kohút napnúť aj vypustiť.
Najväčším odkazom 38H tak nie je jedna skopírovaná súčiastka. Pištoľ ukázala, že DA/SA mechanizmus so skrytým kohútom môže poskytnúť kontrolu porovnateľnú s vonkajším kohútom a že vypúšťanie možno oddeliť od manuálnej poistky. Moderné služobné pištole neskôr túto myšlienku zjednodušili: obojsmerná páka zmizla, ale samostatný rámový vypúšťač kohúta sa stal bežným riešením.
Sauer 38H neuspel preto, že by bol príliš málo moderný. Skôr prišiel s väčším množstvom funkcií, než sa ukázalo ako potrebné. V základnej forme bol presný, kompaktný a na svoju dobu bezpečný. Vojnové zjednodušovanie postupne odstránilo práve prvky, ktoré ho robili výnimočným, a povojnové okolnosti mu nedali príležitosť dozrieť do ďalšej generácie.
Dnes zostáva technickým svedectvom krátkeho obdobia medzi jednoduchou vreckovou pištoľou a modernou služobnou DA/SA konštrukciou. Jeho malá páka dokázala dve veci naraz. Dejiny napokon prijali iba jednu z nich.
