Prvé štyri rany prebehnú bez zaváhania. Pri piatej sa spúšť zastaví, valec sa nechce otočiť a často nejde ani vyklopiť z rámu. Príčina pritom nemusí byť v mechanizme revolvera. Stačí, aby strela posledného nevystreleného náboja počas predchádzajúcich rán postupne povyliezla z nábojnice a jej nos sa oprel o rám alebo zadnú časť hlavne.

Tento jav sa označuje ako crimp jump, bullet pull, bullet creep alebo unseating. Slovenský opis „povytiahnutie strely“ je azda najpresnejší: strela sa pod vplyvom zotrvačnosti posúva dopredu, čím rastie celková dĺžka náboja. SAAMI používa pojem bullet pull aj pre silu potrebnú na vytiahnutie strely z nábojnice. Crimp jump je praktický následok situácie, keď táto prídržná sila nestačí na namáhanie vznikajúce počas výstrelu. ([saami.org](https://saami.org/glossary/bullet-pull/))

Najčastejšie sa o ňom hovorí v súvislosti s veľmi ľahkými revolvermi, výkonnými laboráciami a ťažšími strelami. Nie je však vlastnosťou jedného kalibru ani dôkazom, že určitý typ revolvera je nespoľahlivý. Výsledok vzniká až spojením konkrétnej zbrane a konkrétneho náboja. Rovnaké strelivo môže v oceľovom revolveri fungovať bez merateľnej zmeny, no v ľahkom modeli sa začne predlžovať po niekoľkých výstreloch.

Valec odíde dozadu, strela chce zostať na mieste

Po výstrele sa revolver urýchli smerom dozadu. Nábojnice uložené vo valci sa pohybujú spolu so zbraňou, pretože ich dná podopiera rám a ich telá vedú nábojové komory. Strely v nevystrelených nábojoch sa v dôsledku zotrvačnosti bránia tejto náhlej zmene pohybu. Voči nábojnici sa preto snažia posunúť dopredu.

Nejde o to, že by spätný ráz strelu aktívne „ťahal“ smerom k ústiu hlavne. Presnejší obraz poskytne prudko dozadu zrýchlená nábojnica, ktorá sa začne pohybovať skôr než strela v nej. Spojenie medzi oboma časťami náboja musí prekonať rozdiel ich pohybu. Ak je prídržná sila dostatočná, po výstrele sa nič viditeľné nestane. Ak nie je, strela sa posunie o zlomok milimetra. Nasledujúci výstrel môže pridať ďalší posun.

Ľahký revolver získava pri porovnateľnom nábojovom impulze vyššie zrýchlenie než ťažší model. Práve prudká zmena rýchlosti namáha spojenie strely s nábojnicou. Preto problém nevystihuje len subjektívny pocit ostrého spätného rázu. Rozhoduje časový priebeh impulzu, hmotnosť zbrane a strely, konštrukcia náboja aj to, ako pevne nábojnica obopína telo strely.

Hmotnosť strely sa nedá posudzovať oddelene od zvyšku laborácie. Ťažšia strela má pri rovnakom zrýchlení väčšiu zotrvačnú silu, no dva náboje s rozdielnou hmotnosťou strely môžu mať odlišnú rýchlosť, tlakový priebeh, množstvo prachu a konštrukciu zaškrtenia. Zjednodušené pravidlo „ľahšia strela problém vyrieši“ preto nemusí platiť pre každú dvojicu laborácií. Aj Smith & Wesson vo svojom návode odporúča pri zistenom posune skúsiť inú hmotnosť strely alebo inú značku, nie automaticky iba ľahšiu strelu. ([assets.contentstack.io](https://assets.contentstack.io/v3/assets/bltb61dcb3c40854cd9/blt1acc76001795e050/636c03fed8bead2f1137776b/S%26W_BG38_All_Manual_110119_3001410.pdf?utm_source=openai))

Prečo sa sleduje práve posledný náboj

Pri päťranovom revolveri dostane prvý vystrelený náboj nanajvýš impulz vlastného výstrelu. Náboj ponechaný ako posledný prežije spätný ráz štyroch predchádzajúcich rán. Pri šesťranovom valci je vystavený piatim impulzom. Ak sa strela pri každom z nich pohne len nepatrne, jednotlivé zmeny sa môžu sčítať.

Posledný náboj je preto prirodzeným indikátorom najhoršieho prípadu v rámci jedného plného valca. Nejde o magickú „piatu komoru“ ani o polohu vo valci. Rozhoduje počet výstrelov, počas ktorých zostáva náboj nevystrelený.

Problém sa môže zvýrazniť, ak strelec pri tréningu opakovane nevystrelí celý valec. Zostávajúce náboje vyberie, neskôr ich opäť vloží a pri ďalšej návšteve strelnice ich znovu vystaví spätnému rázu. Náboj, ktorý by zvládol jeden štandardný cyklus štyroch alebo piatich impulzov, môže počas viacerých cyklov nazbierať podstatne väčší posun. Z toho dôvodu nie je vhodné zamieňať skúšobný náboj s kusom určeným na ďalšie nosenie.

Čo drží strelu v nábojnici

Hovorový názov crimp jump sústreďuje pozornosť na zaškrtenie ústia nábojnice, ale výsledná prídržná sila nevzniká iba na tomto mieste. Strelu drží najmä pružné zovretie jej valcového tela stenou nábojnice. Ovplyvňuje ho vnútorný priemer nábojnice po kalibrácii, hrúbka a pružnosť materiálu, priemer strely, dĺžka jej vodiacej plochy a povrch oboch súčiastok. Crimp túto sústavu dopĺňa.

Pri typickom revolverovom náboji sa používa roll crimp, pri ktorom sa ústie nábojnice ohne dovnútra. SAAMI ho definuje práve ako spôsob upevnenia strely zahnutím ústia nábojnice. Ak má strela obvodovú drážku alebo cannelure, ústie sa do nej môže oprieť a vytvoriť mechanickú prekážku proti pohybu vpred. ([saami.org](https://saami.org/saami-glossary/?letter=R&term=recoil-lug&utm_source=openai))

Zaškrtenie však nefunguje ako samostatný zámok schopný napraviť akúkoľvek chybu rozmerov. Slabé zovretie tela strely nemožno vždy kompenzovať čoraz hlbším vtlačením ústia. Príliš agresívny crimp môže deformovať strelu, poškodiť pokovenie, zvlniť nábojnicu alebo zhoršiť jej kontakt so strelou tesne pod ústím. Pri prebíjanom strelive sa preto účinok neposudzuje podľa vzhľadu hotového náboja, ale skúškou v konkrétnej zbrani a s údajmi z overeného prebíjacieho manuálu.

Veľký význam má aj rovnaká dĺžka nábojníc. Nastavenie roll crimpu pôsobí na ich ústie, takže rozdielne dlhé kusy nedostanú v rovnakej matrici úplne rovnaké zaškrtenie. Jedna nábojnica môže zostať nedostatočne zahrnutá, zatiaľ čo druhá už bude nadmerne deformovaná. Pri továrenskom strelive tieto výrobné premenné rieši výrobca; používateľ však stále musí overiť, či hotový náboj vyhovuje jeho ľahkému revolveru.

Rimless náboj v revolveri má inú východiskovú pozíciu

Osobitnú pozornosť si zaslúžia revolvery kalibru 9 mm Luger a ďalšie konštrukcie používajúce pôvodne pištoľové bezokrajové náboje. Deväťmilimetrový náboj sa spravidla opiera v komore ústím nábojnice, preto nemôže dostať rovnaký výrazný roll crimp ako klasický náboj .38 Special alebo .357 Magnum. Bežne sa používa taper crimp, ktorý predovšetkým odstráni rozšírenie ústia vytvorené pri usádzaní strely. Veľkú časť prídržnej sily naďalej poskytuje zovretie tela strely stenou nábojnice.

To neznamená, že každý 9 mm náboj v revolveri povylezie. Znamená to iba, že laborácia navrhnutá primárne pre samonabíjaciu pištoľ nemusí mať rovnakú rezervu proti pohybu strely dopredu ako revolverový náboj s vhodnou drážkou a roll crimpom. Ruger v osobitnom návode pre 9 mm verziu LCR upozorňuje, že niektoré laborácie nemusia strelu držať dostatočne pevne. Za problém označuje stav, keď sa náboj predĺži natoľko, že jeho strela vystúpi pred čelo valca a zabráni indexovaniu. ([ruger-docs.s3.amazonaws.com](https://ruger-docs.s3.amazonaws.com/_manuals/LCR-5456-9mm.pdf?utm_source=openai))

Odborný článok Shooting Illustrated opisuje rovnaký rozdiel medzi 9 mm Luger a .38 Special: pištoľový náboj sa vo väčšej miere spolieha na trenie medzi nábojnicou a strelou, kým tradičný revolverový náboj môže využiť aj roll crimp zapadajúci do drážky. Odporúčanie zostáva rovnaké – posledný náboj po vystrelení zvyšku valca vybrať a skontrolovať. ([shootingillustrated.com](https://www.shootingillustrated.com/content/9mm-revolver-ammo-avoiding-bullet-jump-other-issues/))

Moon clip pritom crimp jump nerieši. Udržuje bezokrajové náboje v správnej polohe pre odpálenie a spoločné vytiahnutie z valca, ale nepodopiera nos strely a nezvyšuje jej prídržnú silu v nábojnici. Môže pomôcť pri manipulácii s celou zostavou, no z fyzikálneho hľadiska zostáva strela vystavená rovnakému zrýchleniu.

Posunutá strela nemusí hneď zablokovať valec

Medzi prvým merateľným pohybom a úplným zlyhaním revolvera môže byť značný rozdiel. Záleží na pôvodnej dĺžke náboja, tvare strely, dĺžke valca a voľnom priestore pred jej nosom. Krátka strela môže povyliezť o viditeľnú hodnotu a stále zostať skrytá v komore. Dlhšiemu projektilu môže na kontakt s rámom stačiť menší posun.

Časopis Gun Tests pri skúške päťranových revolverov Ruger LCR a Taurus 905 uviedol príklad prebíjaného 9 mm náboja so 115-grainovou strelou. Jeho celková dĺžka po štyroch výstreloch vzrástla z 1,07 na 1,11 palca, teda o 0,04 palca, približne jeden milimeter. Testeri zároveň namerali dostatočný priestor pred strelou, takže tento konkrétny posun valec nezablokoval. Výsledok však pochádzal z jednej laborácie a nemožno ho prenášať na iné strely, náboje alebo revolvery. ([gun-tests.com](https://www.gun-tests.com/handguns/pistols9/9mm-luger-snubnose-revolvers-ruger-lcr-versus-taurus-905-2/))

Práve tento príklad ukazuje rozdiel medzi pozorovaným pohybom a okamžitou poruchou. Náboj môže skúškou mechanickej priechodnosti ešte prejsť, no zmena usadenia strely už dokazuje, že zostava nemá stabilnú geometriu. Pri strelive určenom na obranné nosenie je rozumnejším kritériom neprítomnosť zistiteľného posunu, nie iba skutočnosť, že sa valec zatiaľ otočil.

Opačný výsledok prinášajú skúšky ťažších revolverov. Pri teste približne 32-uncového Smith & Wesson Performance Center Model 986 v kalibri 9 mm autor nezistil merateľnú migráciu strely ani blokovanie valca pri použitých laboráciách. Ide o podstatný kontrast k ultralight konštrukciám a praktickú ukážku významu hmotnosti zbrane. Stále to však nie je univerzálne potvrdenie všetkého 9 mm streliva pre všetky oceľové revolvery. ([gunsholstersandgear.com](https://www.gunsholstersandgear.com/smith-wesson-986-review/))

Crimp jump nie je zatlačenie strely do nábojnice

Pri kontrole nábojov treba rozlišovať dva opačné javy. Crimp jump predlžuje náboj: strela sa pohybuje von z nábojnice. Bullet setback alebo zatlačenie strely náboj skracuje. Často vzniká pri opakovanom zasúvaní toho istého náboja do komory samonabíjacej pištole, keď nos strely naráža do podávacej rampy alebo hrany komory.

Oba problémy dokazujú nedostatočnú stabilitu usadenia strely, ich bezprostredné následky však nie sú rovnaké. Pri crimp jumpe v revolveri dominuje riziko mechanického kontaktu pred čelom valca. Pri výraznom zatlačení strely sa zmenšuje vnútorný objem nábojnice, čo môže zmeniť tlakový priebeh. Handguns Magazine oba stavy ilustruje vedľa správne zostaveného náboja a pri revolveri opisuje blokovanie spôsobené príliš dlhým nábojom. ([handgunsmag.com](https://www.handgunsmag.com/editorial/potential-ammo-hazards/138277))

Ak meranie ukáže kratšiu celkovú dĺžku, nejde o crimp jump. Ak je náboj dlhší, treba ešte vylúčiť výrobný rozptyl tvaru špičky strely a chybu merania. Preto má význam zmerať skúšaný kus pred streľbou, nie ho až dodatočne porovnávať s náhodným nábojom z krabičky.

Výrobcovia predpisujú jednoduchú skúšku

Ruger venuje kontrole streliva samostatnú časť návodu k revolveru LCR. Výrobca uvádza, že nízka hmotnosť zbrane môže zotrvačnými silami uvoľniť strelu zo zaškrtenia. Odporúčaný postup je stručný: naplniť päťranový valec skúšaným strelivom, vystreliť štyri náboje a zostávajúci kus skontrolovať. Pri strele s cannelure alebo crimpovacou drážkou sa sleduje, či ústie nábojnice zostalo v drážke. Pri olovenej strele bez drážky nemá byť zistiteľný pohyb. Ak sa strela vysunula, výrobca odporúča dané strelivo nepoužívať a skúšku zopakovať s inou značkou. ([ruger-docs.s3.amazonaws.com](https://ruger-docs.s3.amazonaws.com/_manuals/lcr.pdf))

Smith & Wesson uvádza pre revolvery so zníženou hmotnosťou prakticky rovnakú metodiku. Plne nabitý valec sa vystrelí okrem posledného náboja, ktorý sa následne prezrie. Ak sa strela začala vysúvať, používateľ má zvoliť inú hmotnosť alebo značku a opakovať skúšku, kým nájde laboráciu bez pohybu za daných podmienok. ([assets.contentstack.io](https://assets.contentstack.io/v3/assets/bltb61dcb3c40854cd9/blt1acc76001795e050/636c03fed8bead2f1137776b/S%26W_BG38_All_Manual_110119_3001410.pdf?utm_source=openai))

Obe metodiky majú dôležitú vlastnosť: nepredpisujú univerzálny zoznam vhodných značiek a nehodnotia celý kaliber naraz. Skúša sa reálne spojenie zbrane a streliva. Výrobcovia zároveň používajú kvalitatívne kritérium – strela sa nemá uvoľniť – namiesto všeobecného tolerančného čísla platného pre všetky konštrukcie.

Praktický test bez laboratórneho vybavenia

Základná skúška sa dá vykonať podľa návodu výrobcu iba vizuálnou kontrolou. Posuvné meradlo však dokáže odhaliť aj menší pohyb a pomôže oddeliť skutočný posun od dojmu, že náboj „vyzerá dlhší“. Hodnota merania má zmysel len vtedy, ak je zachovaný rovnaký postup pred streľbou aj po nej.

1. Presne označiť skúšané strelivo

Zaznamenať treba výrobcu, obchodný názov laborácie, kaliber, hmotnosť a typ strely. Pri vážne zamýšľanom použití patrí k údajom aj číslo výrobnej série. Dve krabičky s rovnakým názvom nemusia pochádzať z rovnakého výrobného lotu a prídržná sila strely nie je údaj, ktorý by zákazník našiel vytlačený na obale.

2. Vybrať jeden konkrétny skúšobný náboj

Náboj určený na poslednú komoru sa označí na dne alebo inom mieste, ktoré nezakryje údaje potrebné na identifikáciu a nezasiahne zápalku. Pred vložením do valca sa prezrie ústie nábojnice, poloha cannelure a prípadné poškodenie. Ak je viditeľná drážka, oplatí sa fotograficky zaznamenať vzájomnú polohu jej hrany a ústia nábojnice.

3. Zmerať východiskovú dĺžku

Celková dĺžka náboja sa meria od dna nábojnice po najvzdialenejší bod strely. Meranie sa niekoľkokrát zopakuje a zapíše. Pri mäkkej olovenej alebo nepravidelne tvarovanej špičke môže samotné otáčanie náboja priniesť mierne rozdiely. Meradlo preto nemožno stláčať silou a nameranú zmenu na úrovni bežného rozptylu nástroja treba potvrdiť opakovaním.

Presnejšie porovnanie umožňuje meranie k rovnakému bodu na ogivále vhodným komparátorom. Na základnú kontrolu však nie je nevyhnutné. Výrobcovia vo svojich návodoch počítajú aj s vizuálnou skúškou, najmä s kontrolou polohy ústia v crimpovacej drážke.

4. Naplniť celý valec rovnakou laboráciou

Skúšobný náboj musí zostať na rade ako posledný. V päťranovom revolveri sa teda vystrelia štyri ostatné náboje, v šesťranovom päť. Poradie treba zvoliť ešte pred streľbou a overiť smer otáčania valca konkrétneho modelu. Ak si strelec nie je istý, jednoduchšie je po každej rane kontrolovať polohu označenej komory bez manipulácie s nábojmi.

5. Strieľať bežným spôsobom

Zmyslom skúšky je zachytiť správanie zostavy pri reálnom výstrele, nie vytvárať neobvykle mäkké podmienky. Revolver sa drží spôsobom, akým sa bežne používa. Umelé podopretie zbrane o tvrdú konštrukciu by zmenilo jej pohyb a mohlo ovplyvniť výsledok.

6. Posledný náboj nevystreliť

Po vystrelení všetkých ostatných komôr sa revolver vybije a skúšobný náboj sa skontroluje. Ak jeho strela už vystupuje pred čelo valca alebo mechanizmus začal viaznuť, spúšť ani valec sa nemajú prekonávať silou. Zbraň zostáva namierená bezpečným smerom a ďalší postup sa riadi jej návodom; pri neistote patrí do rúk kvalifikovaného puškára.

7. Porovnať stav pred skúškou a po nej

Kontroluje sa celková dĺžka, poloha ústia voči drážke a akákoľvek viditeľná medzera či odkrytá časť strely. Namerané predĺženie treba zapísať spolu s počtom impulzov, ktorým bol náboj vystavený. Bez tohto údaja sa výsledky päťranového a šesťranového valca alebo dvoch odlišných skúšobných postupov nedajú korektne porovnávať.

Jeden valec je minimum, nie štatistická istota

Postup výrobcov odpovedá na praktickú otázku, či vybraný náboj prežil jeden plný valec bez zjavného uvoľnenia strely. Neoveruje však rozptyl celej výrobnej série. Jeden kus môže mať nadpriemernú prídržnú silu a ďalší podpriemernú. Ak má byť strelivo určené na obranné použitie, je rozumné skúšku zopakovať s viacerými samostatnými nábojmi z tej istej krabičky.

Každý skúšobný náboj má začínať vo východiskovom stave. Nie je vhodné jeden kus opakovane vystavovať ďalším a ďalším plným valcom a výsledok potom označiť za vlastnosť celej laborácie. Taký test môže ukázať kumulatívnu odolnosť jedného náboja, ale už nezodpovedá postupu Rugeru ani Smith & Wesson.

Naopak, ak používateľ bežne nevystrelené náboje opakovane vracia do valca, skúška s viacerými cyklami môže odhaliť riziko jeho konkrétneho režimu používania. Výsledok treba správne pomenovať: nejde o štandardnú kontrolu jedného plného valca, ale o zámerne prísnejšiu skúšku opakovaného namáhania.

Širší test spoľahlivosti revolvera má sledovať aj zapaľovanie, vyťahovanie nábojníc, čistotu pod vyhadzovačom a voľný chod valca. Lucky Gunner upozorňuje, že crimp jump je iba jednou z porúch, ktoré sa v ľahkých revolveroch môžu prejaviť. Odporúča zapisovať typ streliva, počet výstrelov a presný charakter každého zlyhania. ([luckygunner.com](https://www.luckygunner.com/lounge/testing-revolvers-reliability/))

Ako čítať výsledok

Bez zistiteľného posunu: skúšaný náboj splnil podmienky daného cyklu v konkrétnom revolveri. Je to pozitívny výsledok, nie doživotná certifikácia všetkých výrobných sérií.

Malý, ale opakovateľný posun: strelivo síce ešte nemusí blokovať valec, no prídržná sila nemá dostatočnú rezervu. Pre tréning môže používateľ pozorovanie ďalej vyhodnocovať, pre obranné nosenie je vhodnejšie hľadať laboráciu bez zistiteľného pohybu.

Ústie nábojnice opustilo drážku: Ruger tento stav uvádza ako dôvod danú značku alebo laboráciu nepoužívať. Ďalšie výstrely by mohli posun zväčšiť. ([ruger-docs.s3.amazonaws.com](https://ruger-docs.s3.amazonaws.com/_manuals/lcr.pdf))

Strela vystúpila pred čelo valca: ide o funkčnú poruchu bez ohľadu na to, či sa valec ešte podarilo otvoriť. Rovnaké strelivo sa nemá ďalej používať v danej zbrani.

Rozdielne výsledky jednotlivých kusov: skúška odhalila rozptyl v rámci streliva alebo nekonzistentné meranie. Odpoveďou nie je vybrať si najlepší výsledok, ale zopakovať postup, skontrolovať techniku merania a pri pretrvávajúcich rozdieloch laboráciu vyradiť z náročného použitia.

Prečo nemožno zostaviť večný zoznam „bezpečných“ laborácií

Označenie kalibru definuje rozmery a prevádzkové hranice, nie jedinú konštrukciu náboja. Dve laborácie .38 Special +P môžu používať rozdielne strely, inú dĺžku vodiacej plochy, inú drážku, nábojnice s odlišnou hrúbkou steny a rozdielny crimp. Rovnaký obchodný názov sa navyše môže v priebehu rokov vyrábať s upravenými komponentmi.

Rozdiely sú aj medzi zbraňami. Hmotnosť, dĺžka a kapacita valca, materiál rámu, dĺžka priestoru pred nábojom a geometria rukoväti menia podmienky skúšky alebo následky posunu. Laborácia, ktorá sa bez problémov osvedčila v oceľovom šesťranovom modeli, nemusí prejsť v päťranovom revolveri z ľahkej zliatiny. A naopak, nie každý ľahký revolver automaticky spôsobí migráciu strely.

Rozumný záznam preto znie napríklad: „Táto výrobná séria, v tomto revolveri, pri štyroch predchádzajúcich výstreloch nevykázala zistiteľný posun.“ Tvrdenie „táto značka crimp jump nerobí“ je podstatne širšie, než dovoľuje samotná skúška.

Prebíjané strelivo: crimp sa overuje na strelnici

Pri vlastnej laborácii má prebíjač pod kontrolou viac premenných, no zároveň preberá zodpovednosť za ich vzájomné nastavenie. Výsledok ovplyvní príprava nábojnice, skutočný priemer strely, materiál jej plášťa alebo povlaku, usadzovacia hĺbka, poloha drážky a nastavenie crimpovacej matrice.

Silnejšie zaškrtenie nemožno pridávať bez hraníc. Crimp zároveň ovplyvňuje počiatočný odpor strely a tým aj vnútornú balistiku. Každá zmena zostavy sa preto robí v rámci publikovaných prebíjacích údajov a laborácia sa znovu preveruje od začiatku. Číselný návod typu „otočiť matricu o určitú časť závitu“ nemá všeobecnú platnosť, pretože závisí od konštrukcie matrice, lisu, dĺžky nábojnice a konkrétnej strely.

Pri bezokrajových pištoľových nábojoch treba rešpektovať ich spôsob uloženia v komore. Pokus vytvoriť výrazný roll crimp na 9 mm Luger môže narušiť opretie ústia o schodík komory a nie je univerzálnym riešením revolverového crimp jumpu. Vhodná prídržná sila musí vzniknúť správnou kombináciou rozmerov a primeraného taper crimpu, nie kopírovaním zaškrtenia náboja .357 Magnum.

Kedy skúšku zopakovať

• pri zmene značky, obchodného názvu alebo hmotnosti strely,
• pri prechode zo štandardnej laborácie na +P alebo Magnum,
• pri otvorení novej výrobnej série streliva určeného na nosenie,
• po zmene revolvera, hoci zostáva rovnaký kaliber,
• po úprave vlastnej laborácie, komponentov alebo nastavenia matríc,
• ak sa na nevystrelených nábojoch objaví zmena polohy ústia voči drážke,
• ak začne valec počas streľby nevysvetliteľne viaznuť.

Samotný vek náboja automaticky nedokazuje oslabenie prídržnej sily. Pri strelive, ktoré bolo dlho nosené, opakovane vkladané do valca, vystavené vlhkosti alebo mechanicky poškodené, však vizuálna kontrola a nové overenie dávajú zmysel. Skúšobné kusy vystavené viacerým impulzom je lepšie oddeliť od streliva pripraveného na vážne použitie.

Porucha, ktorú nemožno odstrániť ďalším stlačením spúšte

Revolver má povesť zbrane, pri ktorej sa po zlyhaní náboja jednoducho stlačí spúšť znova. Crimp jump ukazuje hranicu tejto poučky. Ak nos strely mechanicky zablokuje valec, ďalší pohyb spúšte nepresunie pod hlaveň novú komoru. Násilné prekonávanie odporu môže situáciu zhoršiť.

Práve preto má kontrola posledného náboja väčšiu hodnotu než všeobecné uistenie, že kvalitné továrenské strelivo by malo fungovať. Ruger aj Smith & Wesson v návodoch požadujú skúšku používateľom napriek tomu, že svoje zbrane skúšajú s bežným štandardizovaným strelivom. Výrobca revolvera totiž nemôže kontrolovať všetky laborácie, výrobné série a budúce zmeny na trhu.

Crimp jump sa zároveň nemá dramatizovať ako nevyhnutná chyba každého ľahkého revolvera. Publikované testy ukazujú celé spektrum výsledkov: od nulovej merateľnej migrácie cez približne milimetrové predĺženie bez blokovania až po náboj, ktorý zastaví valec. Rozhodujúca informácia nevznikne z názvu kalibru ani z hmotnosti zbrane uvedenej v katalógu. Dá ju až posledný náboj po opakovaných impulzoch v konkrétnom valci.

Ak zostane jeho dĺžka a poloha strely nezmenená, laborácia prešla základným testom. Ak strela povylezie, netreba hľadať univerzálnu hranicu prijateľnosti. Pre daný revolver existuje vhodnejšie strelivo.