Keď spoločnosť Savage propagovala svoju novú samonabíjaciu pištoľ heslom „Ten Shots Quick“, nešlo o bezvýznamnú reklamnú slovnú hračku. Desať nábojov kalibru .32 ACP v zásobníku kompaktnej zbrane bolo na začiatku 20. storočia pozoruhodné číslo. Colt Model 1903 Pocket Hammerless ponúkal v rovnakom kalibri osem nábojov a malé revolvery spravidla päť či šesť.
Savage Model 1907 pritom nebol iba pokusom zaplniť ďalšie miesto na civilnom trhu. Jeho konštrukčné korene siahali k vojenskej pištoli kalibru .45 ACP, ktorá sa dostala až do finále amerických armádnych skúšok. Práve tu však vzniká častý historický omyl: sériový vreckový Model 1907 v kalibri .32 ACP a veľký skúšobný Savage .45 neboli tou istou zbraňou. Spájali ich Searleho patenty, charakteristické ovládacie prvky a princíp rotačnej hlavne, no rozmermi, určením aj vývojovými detailmi išlo o odlišné pištole.
Vynálezca, obchodník a výrobca pušiek
Za mechanizmom Savage nestál zakladateľ firmy Arthur William Savage, ale Elbert Hamilton Searle, konštruktér pôsobiaci vo Filadelfii. Searle pracoval s Williamom D. Conditom, ktorý mu poskytol finančné a obchodné zázemie pri hľadaní výrobcu. Ich projekt zaujal spoločnosť Savage Arms z Uticy v štáte New York, dovtedy známu predovšetkým pákovými puškami.
Searleho patent č. 804 985, udelený 21. novembra 1905, opisoval pištoľ s rotačnou hlavňou, úderníkovým mechanizmom a zásobníkom, v ktorom boli náboje uložené v dvoch radoch a smerom k vývodkám sa zoraďovali. Dátum patentu sa neskôr objavil na záveroch sériových pištolí. Práve preto sa Model 1907 niekedy nesprávne označuje ako Model 1905. Číslo na zbrani však odkazuje na patent, nie na obchodný názov modelu.
Savage dostal príležitosť rozvinúť Searleho návrh v čase, keď americká armáda hľadala samonabíjaciu náhradu služobných revolverov. Po skúsenostiach z Filipín trvala na veľkom kalibri a nová služobná pištoľ mala používať náboj .45 ACP. Do skúšok vstúpili viacerí výrobcovia, no v rozhodujúcej fáze zostali Colt s Browningovou konštrukciou a Savage so Searleho mechanizmom.
Savage .45 proti budúcej M1911
V januári 1907 prešla prvá pištoľ Savage kalibru .45 skúškou, počas ktorej bolo podľa záznamov armádneho výzbrojného zboru vystrelených 913 nábojov. Zbraň mala iba 34 súčiastok, nezaobišla sa však bez porúch. Armáda následne objednala 200 kusov na širšie vojskové skúšky a požadovala úpravy vrátane dlaňovej poistky, indikátora náboja v komore a odolnejších črienok.
Savage dokázal byť presný, kapacitne prekonával súdobý Colt a v niektorých čiastkových skúškach si viedol veľmi dobre. Jeho chod bol však prudký a armádne hlásenia zaznamenali problémy s podávaním, vyhadzovaním i poškodzovaním súčiastok. Konštrukcia prešla verziami označovanými Model 1910 a Model 1911, no rozhodujúca skúška v marci 1911 potvrdila prevahu Coltu. Americká armáda prijala Browningovu pištoľ ako Model of 1911.
Túto porážku nemožno automaticky prenášať na civilný Model 1907. Malý Savage používal podstatne slabšie náboje .32 ACP a neskôr .380 ACP, takže jeho mechanizmus pracoval pri celkom inom zaťažení. Sériová pištoľ navyše našla zákazníkov, ktorých vojenský kaliber .45 ani rozmery služobnej zbrane nezaujímali. Chceli ľahkú, plochú a pohotovo nabíjateľnú zbraň s veľkou kapacitou.
Rotačná hlaveň: uzamknutie alebo iba oneskorenie?
Najzaujímavejším prvkom Modelu 1907 bola hlaveň s výstupkom vedeným v šikmej drážke záveru. Dolný výstupok držal hlaveň proti výraznejšiemu pozdĺžnemu pohybu. Keď sa záver po výstrele začal posúvať dozadu, šikmá drážka nútila hlaveň pootočiť sa približne o päť stupňov. Až po prechode výstupku do priamej časti drážky mohol záver pokračovať v plnom pohybe.
Searle tvrdil, že odpor strely pri zarezávaní do pravotočivých drážok pôsobí proti smeru odomknutia hlavne a udrží záver zatvorený dovtedy, kým strela neopustí ústie. Patent preto hovoril o pozitívnom uzamknutí. Dobové tvrdenie sa dlho preberalo aj v literatúre, hoci mechanizmus sa správa skôr ako oneskorený dynamický záver.
Vysokorýchlostný záznam analyzovaný portálom Forgotten Weapons ukázal, že záver sa začne pohybovať ešte pred opustením strely z hlavne. Sila pôsobiaca na čelo záveru jednoducho prevýši rotačný odpor vyvolaný strelou. Otáčanie hlavne však pohyb brzdí a dovolilo použiť ľahšie pohyblivé súčiastky, než by potreboval porovnateľný neuzamknutý systém. Mechanizmus teda nefungoval presne tak, ako ho opisoval patent a reklama, ale nebol samoúčelný.
Nápadný výstupok na zadnej časti zbrane býva považovaný za kohút. Model 1907 je však úderníková pištoľ a táto súčiastka slúži ako napínacia páka spojená s úderníkom. Mechanizmus pracuje v jednočinnom režime. Spúšť sa pohybuje priamo dozadu a jej spojovacie tiahlo zároveň plní funkciu prerušovača.
Konštrukcia je pozoruhodná aj absenciou skrutiek. Zbraň možno rozobrať bez náradia a črienky sú zachytené pružne. Prvé kusy používali lisované kovové črienky, neskôr ich nahradil tvrdý kaučuk. Výhodou jednoduchého rozoberania však bola vykúpená nezvyčajná postupnosť úkonov, ktorú by dnešný strelec nemal skúšať bez oboznámenia sa s konkrétnou verziou pištole.
Technické parametre Savage Model 1907
- Kaliber: .32 ACP (7,65 × 17 mm Browning); od roku 1913 aj .380 ACP (9 × 17 mm Browning Short)
- Celková dĺžka: približne 165 mm
- Dĺžka hlavne: približne 95 mm
- Hmotnosť: približne 539 g, teda 19 uncí, podľa vyhotovenia
- Kapacita zásobníka: 10 nábojov v .32 ACP, 9 nábojov v .380 ACP
- Funkčný princíp: oneskorený dynamický záver s rotačnou, pozdĺžne nepohyblivou hlavňou
- Spúšťový mechanizmus: jednočinný úderníkový
- Zásobník: odnímateľný, dvojradový so zúženým vyústením
- Mieridlá: pevná muška a pevný cieľnik
- Poistka: manuálna otočná páka na ľavej strane rámu
Reklamná zmienka o jedenástich ranách počítala s desiatimi nábojmi v zásobníku a jedným v komore. Vtedajší údaj bol teda matematicky správny, hoci moderné katalógy by kapacitu zapisovali ako 10 + 1.
Pištoľ predávaná argumentom kapacity
Model 1907 sa na civilný trh dostal v roku 1908. Jeho zaoblená oceľová silueta, skrytý úderník a krátka rukoväť vytvárali vzhľad, ktorý neskôr pripomínal estetiku art deco, hoci vznikol skôr, než sa tento štýl naplno presadil. Rukoväť bola pre dvojradový zásobník širšia než na konkurenčných vreckových pištoliach, ale stále dostatočne krátka na skryté nosenie.
Savage postavil propagáciu na kapacite a pohotovosti. Do reklamy zapojil Buffalo Billa Codyho, Batta Mastersona, detektívne agentúry Pinkerton a Burns aj predstaviteľov policajných organizácií. Osobitnú skupinu zákazníkov tvorili ženy, ktorým dobové inzeráty predstavovali samonabíjaciu pištoľ ako ľahko ovládateľný prostriedok osobnej ochrany. Dnes pôsobí jazyk týchto kampaní teatrálne, no z obchodného hľadiska išlo o premyslené rozšírenie trhu mimo tradičného okruhu mužských strelcov.
Model 1907 sa vyrábal prevažne v kalibri .32 ACP. Verzia .380 ACP prišla v roku 1913, mala deväťranový zásobník a zostala podstatne vzácnejšia; odborné prehľady uvádzajú približne 9 800 vyrobených kusov. Celková produkcia Modelu 1907 sa najčastejšie odhaduje na približne 235 000 pištolí. Konštrukcia neskôr pokračovala modelmi 1915 a 1917, ktoré priniesli upravené poistky, rukoväte a vonkajšie tvary.
Z civilného vrecka do zákopov
Prvá svetová vojna urobila z civilnej americkej pištole vojenskú zbraň. Francúzsko potrebovalo rýchlo doplniť nedostatok krátkych zbraní a medzi koncom roka 1914 a rokom 1917 nakúpilo viac než 40 000 pištolí Savage v kalibri .32 ACP. Zmluvné kusy dostali pútko na poistnú šnúru a spravidla aj indikátor náboja v komore.
Kaliber 7,65 mm Browning bol slabší než americký .45 ACP, ale v európskych armádach a policajných zboroch nebol ničím neobvyklým. Pre dôstojníkov, obsluhy zbraní či ďalší personál, ktorého hlavnou výzbrojou nebola pištoľ, prinášal Savage kompaktné rozmery a desať nábojov pripravených v zásobníku.
Menšiu objednávku zadalo aj Portugalsko, ktoré zbraň evidovalo ako pištoľ Savage 7,65 mm m/915. Portugalské exempláre možno rozpoznať podľa črienok so štátnym znakom namiesto bežného emblému Savage. Zachované vojenské kusy sú dnes vyhľadávanejšie než štandardné civilné pištole, najmä ak si uchovali pôvodné črienky, pútko a zhodné číslovanie súčiastok.
Ako pôsobí po viac než storočí
Z pohľadu dnešného strelca je Model 1907 prekvapivo kompaktný a dobre vyvážený. Širšia rukoväť vypĺňa dlaň lepšie než veľmi úzke jednoradové pištole svojej éry. Os hlavne leží nízko a celooceľová konštrukcia pomáha tlmiť mierny spätný ráz náboja .32 ACP.
Slabšou stránkou sú drobné pevné mieridlá, tuhšia a nie vždy hladká spúšť, nezvyčajná napínacia páka a poistka, ktorá sa bez zmeny úchopu ovláda ťažšie než moderné páčky. Záchyt zásobníka na prednej strane spodnej časti rukoväti tiež neumožňuje zvlášť rýchle prebitie.
Nezávislý test publikovaný magazínom Shooting Times priniesol s konkrétnym kusom z roku 1916 päťranové skupiny približne 51 až 64 mm na vzdialenosť desať yardov. Počas obmedzeného testu s viac než 80 nábojmi pištoľ nezaznamenala poruchu. Výsledok nemožno preniesť na každý zachovaný exemplár, potvrdzuje však, že neopotrebovaný Model 1907 môže byť presnejší, než naznačujú jeho miniatúrne mieridlá.
Pri streľbe zo zberateľskej zbrane treba počítať s vekom pružín, stavom úderníka, opotrebovaním vačkových plôch hlavne a dostupnosťou originálnych zásobníkov. Osobitnú pozornosť si zaslúži poloha úderníka a napínacej páky: mechanizmus nezodpovedá dnešným predstavám o bezpečnom spustení úderníka na náboj v komore. Hodnotné vojenské a rané výrobné varianty navyše častou streľbou strácajú viac, než môžu získať.
Predchodca, nie slepá ulička
Savage Model 1907 priamo nezaložil konštrukčnú líniu moderných veľkokapacitných služobných pištolí. Jeho dvojradový zásobník však desaťročia pred Browningom Hi-Power ukázal, že vyššiu kapacitu možno vložiť aj do pomerne krátkej rukoväti samonabíjacej zbrane. Rovnako nemožno prehliadnuť úderníkový mechanizmus, modulárny blok záveru ani snahu znížiť počet súčiastok a odstrániť skrutky.
Rotačná hlaveň sa nestala dominantným riešením, no pravidelne sa vracala v neskorších pištoliach. Moderné konštrukcie ju používajú predovšetkým ako skutočný uzamykací prvok pri krátkom spätnom pohybe hlavne, nie ako Searleho systém využívajúci odpor strely v drážkach. Podobnosť je preto skôr principiálna než rodokmeňová.
Model 1907 neuspel tam, kde boli jeho ambície najväčšie. Searleho vojenská pištoľ nedokázala poraziť Browningov Colt a do americkej výzbroje nevstúpila. V menšom kalibri však Savage dosiahol presvedčivejší výsledok: vytvoril úspešnú civilnú pištoľ, ktorú vojnová núdza priviedla aj do armádnej služby. Desaťranový zásobník, úderníkový mechanizmus a zvláštna rotačná hlaveň z nej robia viac než iba elegantnú zberateľskú kuriozitu. Je to presný obraz obdobia, keď sa výrobcovia ešte len učili, ako má moderná samonabíjacia pištoľ vyzerať.
