Strelec stojí pred terčom, časovač pípne a ruka sa pohne presne tam, kde má. Namiesto rukoväti však zachytí mäkkú látku. Tričko sa natiahne, ale nezdvihne. Druhý pokus už pištoľ odkryje, no dlaň na rukoväť dopadne zboku a palec zostane zovretý medzi telom a zbraňou. Výstrel príde neskoro alebo sa celé tasenie musí prerušiť.

Takéto zaváhanie často nesúvisí s pomalým pohybom ruky ani s nedostatkom sily. Strelec jednoducho trénoval inú úlohu: tasenie z odkrytého puzdra, prípadne stále z toho istého ľahkého trička. Skryté nosenie pritom vytvára sústavu, v ktorej spolupracujú zbraň, puzdro, opasok, poloha na tele a odev. Zmeniť jeden prvok znamená zmeniť podmienky prístupu k pištoli.

Odev preto nemožno vnímať ako dekoráciu nad už zvládnutým tasením. Je to prvá mechanická prekážka, ktorú musí strelec spoľahlivo odstrániť ešte pred vytvorením úchopu. Práve v tejto časti vznikajú chyby, ktoré najlepší čas na časovači neukáže.

Tasenie sa nezačína na rukoväti

Pri odkrytom puzdre smeruje dominantná ruka priamo k zbrani. Pri skrytom nosení jej predchádza odhrnutie alebo zdvihnutie odevu. Ide o samostatný pohyb s vlastným načasovaním, dráhou a kontrolnými bodmi.

Celú sekvenciu možno rozdeliť na päť častí:

1. zachytenie a premiestnenie krycieho odevu,
2. vytvorenie plného úchopu ešte v puzdre,
3. vytiahnutie pištole bez opätovného zachytenia látkou,
4. spojenie rúk a nasmerovanie zbrane,
5. potvrdenie obrazu mieridiel a výstrel.

Čas prvého výstrelu je súčtom všetkých piatich úsekov. Ak časovač ukáže pomalý pokus, bez ďalšieho pozorovania neprezradí, či strelec dlho hľadal lem trička, opravoval úchop alebo čakal na ustálenie mieridiel. Kamera alebo pozorný tréningový partner často odhalia, že samotné vytiahnutie zbrane je rýchle, no prístup k rukoväti nestály.

Najväčšiu cenu má úchop vytvorený ešte pred opustením puzdra. Keď dlaň nedosadne vysoko na chrbát rukoväti alebo prsty nezískajú dostatočný kontakt, oprava počas predpaženia býva pomalšia a menej spoľahlivá. Pokus, pri ktorom strelec pištoľ síce dostal von rýchlo, ale následne ju musel v ruke prekladať, nie je technicky čistý.

Štyri vlastnosti odevu, ktoré menia pohyb

Dve zdanlivo podobné tričká nemusia pri tasení fungovať rovnako. Rozdiel nevytvára iba ich dĺžka. Praktický význam majú najmä štyri vlastnosti.

Dĺžka

Dlhší odev poskytuje viac látky na uchopenie, ale zároveň vyžaduje väčší zdvih. Ak jeho lem siaha hlboko pod puzdro, krátke trhnutie ho môže iba napnúť cez rukoväť. Strelec potom cíti pohyb v podpornej ruke, no prístup k pištoli zostáva zatvorený.

Dĺžka sa mení aj pohybom tela. Tričko, ktoré v stoji končí niekoľko centimetrov pod opaskom, sa v sede môže nahromadiť nad stehnami alebo zachytiť medzi telom a operadlom. Bunda sa po zapnutí posunie inak než pri otvorenom nosení. Meranie na vešiaku preto nevypovedá o tom, ako sa odev správa pri skutočnom postoji.

Pružnosť

Pružná látka odpúšťa nepresné uchopenie, ale môže spotrebovať čas na natiahnutie skôr, než začne stúpať. Pevnejšie tkaniny reagujú na pohyb ruky okamžitejšie, no pri malom zábere ľahšie vykĺznu z prstov.

Pri veľmi elastickom športovom oblečení sa navyše môže lem po uvoľnení rýchlo vrátiť smerom k puzdru. Podporná ruka preto nemá odev iba zdvihnúť, ale udržať ho mimo dráhy pištole dovtedy, kým zbraň bezpečne neopustí puzdro.

Hmotnosť a tuhosť

Ťažšia mikina alebo bunda sa správa predvídateľnejšie vo vetre, no na začiatku pohybu má väčšiu zotrvačnosť. Ľahké letné tričko sa zdvíha ľahko, ale môže sa nalepiť na rukoväť, zachytiť o mieridlá alebo sa po tele posúvať spolu s rukou.

Pri otvorenej bunde má určitá hmotnosť predného dielu výhodu: po energickom odhrnutí pokračuje látka mimo priestoru puzdra. Prázdna ľahká vetrovka sa môže okamžite vrátiť. Správanie mení aj obsah vreciek. Telefón, kľúče alebo peňaženka pridávajú hmotnosť na jednej strane a ovplyvňujú smer, ktorým sa predný diel pohne.

Povrch a členenie

Hladká podšívka kĺže inak než bavlna. Zips, šnúrky, spodný lem, vrecká a prekrytia vytvárajú miesta, o ktoré sa môže zachytiť ruka alebo zbraň. Problém nemusí predstavovať samotná látka, ale kovový jazdec zipsu visiaci presne nad rukoväťou či sťahovacia šnúrka vedená v blízkosti puzdra.

Výrobcovia tréningových a nosných systémov upozorňujú aj na voľné šnúrky športového oblečenia, ktoré sa môžu dostať do priestoru puzdra. Kontrola odevu pred založením zbrane preto patrí k príprave výstroja, nie až k riešeniu problémov počas tréningu. ([phlsterholsters.com](https://www.phlsterholsters.com/videos))

Tričko s uzavretým predným dielom

Pri tričku, svetri alebo mikine bez otvoreného predného dielu je najčastejšou základnou technikou zdvihnutie látky podpornou rukou. Tá zachytí spodný okraj alebo väčšiu plochu látky v blízkosti zbrane a vytiahne ju dostatočne vysoko. Dominantná ruka sa súčasne pohybuje k odkrytej rukoväti.

Dôležité je slovo „dostatočne“. Zdvih končiaci tesne nad rukoväťou ponecháva malú rezervu. Odev môže počas predklonu, otočenia trupu alebo samotného vytiahnutia klesnúť späť. Spoľahlivejší pohyb vytvára jasný voľný priestor nad celou zbraňou, nie iba nad miestom, kam majú dopadnúť prsty.

Či je výhodnejšie chytiť priamo lem alebo látku vyššie nad puzdrom, závisí od strihu a dĺžky. Lem sa ľahko identifikuje hmatom, pri dlhom tričku však vyžaduje veľký zdvih. Uchopenie plochy látky nad zbraňou môže skrátiť dráhu, ale tenký materiál ľahšie vykĺzne. Rick Hogg v tréningovom materiáli pre Safariland opisuje obe možnosti a odporúča hľadať miesto úchopu podľa konkrétneho trička, nie podľa jedného univerzálneho receptu. ([inside.safariland.com](https://inside.safariland.com/blog/war-hogg-skill-builder-8-appendix-concealed-carry-draw/))

Podporná ruka zostáva s odevom vysoko, kým pištoľ neopustí puzdro. Až potom sa presúva k dominantnej ruke a vytvára obojručný úchop. Predčasné pustenie látky môže spôsobiť, že tričko padne na rukoväť, záver alebo optiku práve v okamihu, keď sa zbraň pohybuje nahor.

Dobré odhrnutie však nemožno hodnotiť iba podľa výšky. Podporná ruka sa nesmie dostať pred ústie hlavne. Pri nácviku treba sledovať aj to, kam sa po uvoľnení odevu presúva a kde sa spája s dominantnou rukou.

Dve ruky alebo jedna?

Obojručné odhrnutie uzavretého odevu poskytuje veľký záber a zvyčajne aj výraznú rezervu nad zbraňou. Obe ruky uchopia tričko, prudko ho zdvihnú a dominantná ruka sa následne presunie na rukoväť. Tento spôsob môže byť veľmi spoľahlivý pri dlhých alebo ťažkých vrstvách, obsahuje však pohyb navyše: dominantná ruka najprv pracuje s látkou a až potom ide k zbrani.

Pri technike, v ktorej odev dvíha iba podporná ruka, môže dominantná ruka začať cestu k rukoväti okamžite. Výsledkom býva kratšia sekvencia, ak podporná ruka látku zachytí spoľahlivo. Pri malom alebo neistom zábere sa však výhoda rýchlo stratí.

Jednoručné tasenie je odlišná disciplína. Tá istá ruka musí prekonať odev, vytvoriť úchop a vytiahnuť zbraň. Bežne sa používa pohyb, pri ktorom prsty alebo palec dominantnej ruky zachytia spodok odevu, vytiahnu ho nahor a dlaň následne klesne na rukoväť. Technika musí byť prispôsobená polohe puzdra a konkrétnemu strihu. To, čo funguje pri nosení vpredu, nemusí dať dostatočný prístup k zbrani umiestnenej za bedrovou kosťou.

Jednoručný variant nemožno len „skúsiť rýchlejšie“ počas ostrej streľby. Najprv treba izolovať samotné odstránenie odevu a overiť, že ruka dokáže získať plný úchop bez zasunutia prsta do lúčika. Zmysel má trénovať ho ako samostatnú schopnosť, nie ako improvizovanú náhradu obojručného tasenia.

Otvorená bunda potrebuje priestor na odhrnutie

Pri rozopnutej bunde, košeli alebo saku sa látka spravidla nezdvíha kolmo nahor. Dominantná alebo podporná ruka odhrnie predný diel dozadu a mimo priestoru puzdra. Pohyb musí pokračovať dostatočne ďaleko, aby lem neostal visieť na rukoväti.

Častou chybou je iba krátke plesknutie do predného dielu. Ľahká bunda sa na okamih otvorí, ale skôr než ruka dosiahne zbraň, vráti sa späť. Spoľahlivejší pohyb má jasné dokončenie: ruka vedie látku popri boku alebo za puzdro, až kým nevznikne voľná cesta k rukoväti.

Vrecká situáciu menia viac, než sa zdá. Rovnaká bunda môže byť pri tréningu prázdna, no pri každodennom nosení má vo vrecku telefón a zväzok kľúčov. Predný diel potom letí iným smerom, prípadne sa preklopí cez ruku. Ak má byť test odevu užitočný, vrecká by mali obsahovať to, čo v nich strelec skutočne nosí.

Problémy vytvárajú aj rukavice. Znižujú cit pri zachytení hladkej látky a zväčšujú objem ruky pri vstupe medzi telo a odev. Zimná zostava preto nie je letná technika vykonaná v hrubšej vrstve. Je to nová konfigurácia, ktorá potrebuje vlastné overenie.

Zapnutá bunda je iná štartovacia podmienka

Ak zbraň prekrýva zapnutý zips alebo gombíky, prístup sa zásadne mení. Strelec musí odev najprv otvoriť alebo použiť inú cestu, ktorú konkrétny strih umožňuje. Čas dosiahnutý s rozopnutou bundou preto nemožno preniesť na situáciu, v ktorej je tá istá bunda úplne zapnutá.

Pri testovaní treba tieto režimy zapisovať oddelene. Označenie „zimná bunda“ je príliš nepresné. Použiteľný záznam rozlišuje napríklad otvorenú bundu, zapnutú bundu, bundu s rukavicami a bundu s naplnenými vreckami. Každá kombinácia predstavuje inú úlohu.

Ak úplne zapnutý odev neumožňuje konzistentný prístup, nie je rozumné zakrývať tento výsledok nácvikom stále agresívnejšieho pohybu. Môže ísť o nevhodnú kombináciu strihu, puzdra a polohy zbrane. Úprava výstroja býva niekedy účinnejšia než ďalšie zrýchľovanie chybnej sekvencie.

V sede sa mení odev aj geometria tela

Po usadení sa nohavice, opasok a vrchná vrstva neposunú rovnakým smerom. Tričko sa môže nahrnúť nad rukoväť, ale môže sa tiež napnúť medzi bruchom a stehnami. Sako sa otvorí, zatiaľ čo krátka bunda sa vytiahne nahor a zachytí o operadlo. Poloha, ktorá v stoji poskytuje pohodlný prístup, môže v sede prinútiť zápästie pracovať v ostrom uhle.

Nácvik zo sedu treba začínať s inertnou tréningovou pomôckou alebo úplne vybitou zbraňou v bezpečne pripravenej tréningovej zóne. Stolička bez opierok umožní najprv sledovať dráhu rúk a ústia. Až potom možno pridať operadlo, stôl alebo odev typický pre každodenné nosenie.

Nie je vhodné začínať v tesnom priestore vozidla. Sedadlo, volant, bezpečnostný pás a okolité osoby výrazne zužujú bezpečné smery. Najprv treba vyriešiť samotný prístup v sede na otvorenom tréningovom priestore a až následne pracovať so zložitejším prostredím pod dohľadom kvalifikovaného inštruktora.

Pri sede sa oplatí skúmať tri veci oddelene:

• či možno odev spoľahlivo zachytiť bez predklonu alebo zaklonenia,
• či dlaň dosadne na rukoväť v rovnakej kvalite ako v stoji,
• či sa zbraň dá vytiahnuť bez kontaktu s operadlom, stehnom alebo podpornou rukou.

Strelec môže zistiť, že samotné odhrnutie je rýchle, no puzdro nastavené na pohodlný stoj neumožňuje v sede prirodzený úchop. To už nie je problém rýchlosti, ale geometrie nosného systému.

Najlepší čas je slabý ukazovateľ spoľahlivosti

Jedno vydarené tasenie potvrdzuje iba to, že pohyb možno vykonať. Nehovorí, ako často sa podarí. Pri odeve je rozdiel medzi možnosťou a spoľahlivosťou podstatný, pretože látka sa pri každom pokuse uloží trochu inak.

Namiesto osobného rekordu má väčšiu výpovednú hodnotu séria, v ktorej sa evidujú aj zlyhania. Zapisovať možno:

• čas prvého presného výstrelu,
• zásah alebo minutie stanovenej zóny,
• nedostatočne odhrnutý odev,
• zachytenie látky rukou alebo zbraňou,
• chybný úchop vyžadujúci opravu,
• prerušené tasenie,
• bezpečnostnú chybu, pri ktorej sa pokus okamžite končí.

Pri desiatich pokusoch má význam zapisovať medián, nie iba priemer. Jeden extrémne pomalý pokus môže priemer výrazne posunúť, zatiaľ čo medián lepšie opisuje typický výkon. Samostatne však musí zostať uvedený počet neúspešných tasení. Päť čistých pokusov s podobnými časmi a päť zachytení odevu nemožno označiť za stabilný výsledok len preto, že úspešná polovica bola rýchla.

Užitočný je aj najpomalší čistý pokus. Ukazuje hornú hranicu času, ktorú strelec v danej sérii potreboval bez technickej chyby. Rozdiel medzi najrýchlejším a najpomalším čistým pokusom napovedá, ako stabilne dokáže pohyb zopakovať.

Safariland vo svojom tréningovom postupe odporúča zaznamenávať časy, zásahy aj poznámky o chybnom úchope či zachytení trička a následne porovnať rovnaký test po období suchého nácviku. Takýto záznam je informatívnejší než izolovaný rekord. ([inside.safariland.com](https://inside.safariland.com/blog/war-hogg-skill-builder-8-appendix-concealed-carry-draw/))

Studený pokus preverí zostavu, zahriata séria techniku

Po desiatich opakovaniach sa látka uloží do známej polohy, prsty už presne vedia, kde je lem, a strelec očakáva signál časovača. Výsledky sa zlepšia, no súčasne sa vzdialia od prvého prístupu k zbrani v bežnom oblečení.

Preto treba odlišovať dva typy merania. Studený pokus je prvé tasenie tréningového dňa bez predchádzajúceho nácviku danej konfigurácie. Sleduje pripravenosť celej zostavy. Následná séria hodnotí techniku po niekoľkých opakovaniach.

Studený pokus nemusí byť rýchly. Má byť čistý, kontrolovaný a presný. Ak zlyhá, chyba sa zapíše bez okamžitého opakovania „na opravu výsledku“. Druhý pokus už nie je studený, pretože strelec pozná správanie odevu aj miesto prvého zlyhania.

Pri dlhodobejšom sledovaní možno každý tréning začať jedným studeným tasením v oblečení, v ktorom strelec prišiel. Po niekoľkých týždňoch vznikne súbor údajov z rôznych tričiek, mikín a búnd. Ten často odhalí problematickú skupinu odevov, hoci jednotlivé tréningy pôsobili bezchybne.

Náhodný výber bráni učeniu jedného kostýmu

Ak strelec trénuje vždy v rovnakom tričku, naučí sa jeho presnú dĺžku, pružnosť aj miesto, kde ho najľahšie zachytiť. To je užitočné pre zdokonalenie pohybu, ale nie pre overenie širšieho šatníka.

Jednoduchý test môže pracovať so štyrmi konfiguráciami:

• ľahké tričko s uzavretým predným dielom,
• hrubšia mikina alebo sveter,
• otvorená bunda s obsahom vo vreckách,
• zapnutá zimná vrstva alebo iný najťažší používaný odev.

Poradie určí žreb, karty alebo náhodný generátor. Strelec absolvuje niekoľko technicky kontrolovaných pokusov s každým odevom, pričom pred sériou presne zapíše jeho stav. Pri bunde musí byť uvedené, či bola otvorená, zapnutá a či mal strelec rukavice. Bez toho sa výsledky nedajú neskôr porovnávať.

Náhodnosť možno pridať aj k polohe rúk. Ruky voľne pri tele, položené na hrudi, zopnuté pred telom alebo držiace ľahký bežný predmet vytvárajú rozdielne štartovacie podmienky. Nemá však význam meniť všetko naraz. Ak sú súčasne náhodné odev, poloha rúk, postoj aj vzdialenosť terča, po chybe nebude jasné, ktorá premenná ju spôsobila.

Protokol, ktorý neskrýva nepodarené tasenia

Nasledujúci postup je určený na porovnávanie odevov a techniky, nie na vytváranie univerzálnej výkonovej normy. Vzdialenosť a veľkosť zásahovej zóny treba zvoliť tak, aby strelec dokázal presne vyhodnotiť prvý výstrel bez toho, aby test degradoval na nekontrolovaný šprint.

Prvá fáza: izolácia odevu

1. Použiť inertnú tréningovú pištoľ alebo bezpečne vybitú zbraň.
2. Desaťkrát odstrániť odev bez tasenia.
3. Po každom pohybe skontrolovať, či je odkrytá celá rukoväť a horná časť puzdra.
4. Zaznamenať vykĺznutie látky, nedostatočný zdvih a kontakt podpornej ruky s priestorom budúcej dráhy ústia.

Cieľom nie je maximálna rýchlosť. Strelec hľadá miesto, kde možno látku zachytiť rovnakým spôsobom pri väčšine opakovaní.

Druhá fáza: úchop v puzdre

1. Odhrnúť odev a vytvoriť úchop, ale zbraň nevytiahnuť.
2. Skontrolovať výšku dlane na rukoväti, polohu palca a kontakt prstov.
3. Chybný úchop neopravovať automaticky; najprv ho pomenovať a zaznamenať.
4. Po každom opakovaní odev úplne vrátiť do prirodzenej polohy.

Táto fáza oddelí chybu prístupu od chyby prezentácie. Ak úchop nie je stabilný bez časového tlaku, zrýchlenie ho spravidla nezlepší.

Tretia fáza: celé tasenie nasucho

1. Vykonať päť pomalých, technicky čistých opakovaní bez časovača.
2. Nastaviť časový limit s rezervou, pri ktorom netreba naháňať pohyb.
3. Po úspešnej sérii limit znižovať po malých krokoch.
4. Každé zachytenie odevu alebo chybný úchop počítať ako neúspešný pokus, aj keď sa zbraň napokon dostane do cieľovej polohy.

Postupné skladanie pohybu používa aj metodika Lucky Gunner: najprv samostatný presný výstrel, potom štart s hotovým úchopom v puzdre a až následne celé tasenie spod odevu. Časové limity v takomto cvičení majú byť prispôsobené úrovni strelca a spôsobu nosenia, nie prevzaté ako všeobecná norma. ([luckygunner.com](https://www.luckygunner.com/lounge/how-to-practice-your-drawstroke/amp/))

Štvrtá fáza: ostrá streľba

Streľbu z puzdra treba vykonávať iba na strelnici, ktorá ju povoľuje, v priestore s bezpečným smerom a pri rešpektovaní pokynov správcu alebo rozhodcu. Začiatočník by mal prechod na ostrú streľbu absolvovať pod dohľadom inštruktora.

Na začiatok postačuje jeden presný výstrel po každom tasení. Viacránové série by pridali ďalšie premenné a sťažili rozpoznanie, či problém vznikol pri odeve, úchope alebo riadení spätného rázu.

USPSA vo svojich pravidlách považuje zamierenie na časť tela a porušenie predpísanej polohy prsta za závažné bezpečnostné chyby. Hoci tréning skrytého nosenia nie je súťažnou situáciou, rovnaká disciplína ústia a spúšťového prsta musí zostať nedotknuteľná aj pri snahe skrátiť čas. ([uspsa.org](https://uspsa.org/documents/rules/current/USPSA-Competition-Rules.pdf))

Suchý nácvik potrebuje pevnú hranicu

Pri práci s odevom vzniká pokušenie skúšať pohyb kedykoľvek pred zrkadlom. Takýto prístup však mieša tréning s bežnou manipuláciou a zvyšuje riziko, že sa do priestoru dostane ostré strelivo.

Tréningová zóna má byť pripravená rovnako dôsledne ako pri inom suchom nácviku. Zo zbrane sa odstráni zásobník, komora sa skontroluje zrakom aj hmatom a ostré strelivo sa premiestni mimo miestnosti. Zvolený smer musí bezpečne zachytiť strelu aj pri omyle; obyčajná vnútorná stena nemusí byť bezpečným pozadím. NSSF výslovne pripomína, že zásada bezpečného smeru platí aj pri suchej streľbe s vybitou zbraňou. ([nssf.org](https://www.nssf.org/safety/rules-firearms-safety/))

Na prvé skúšanie nového odevu je vhodnejšia inertná replika. Umožní sledovať, či látka nevstupuje do lúčika, či sa ruka nekríži s ústím a či puzdro zostáva na mieste. Ostrá zbraň neprináša v tejto fáze žiadnu tréningovú výhodu.

Po skončení nácviku sa tréning formálne ukončí. Zbraň sa uloží, až potom sa do priestoru vráti strelivo. Zlozvyk „ešte jedného posledného opakovania“ po opätovnom nabití patrí medzi riziká, ktorým sa dá zabrániť jasným oddelením tréningu od nosenia.

Do puzdra sa netlačí na čas

Odev komplikuje nielen tasenie, ale aj návrat zbrane. Lem trička, sťahovacia šnúrka alebo okraj bundy môže zostať v ústí puzdra a pri zasúvaní sa dostať do priestoru lúčika. Preto sa po dokončení pokusu najprv skontroluje zbraň, potom puzdro a odev.

Časovač sa po výstrele končí. Rýchle zapuzdrenie nemá v bežnom tréningu výkonnostnú hodnotu. Podporná ruka drží odev bezpečne mimo puzdra, strelec vizuálne overí voľný vstup a pištoľ zasúva pomaly bez násilia. Ak cíti odpor, pohyb zastaví a zistí jeho príčinu.

Pri puzdre umiestnenom za bedrom nemusí byť vstup dobre viditeľný. Strelec môže zmeniť polohu tela alebo puzdro dočasne vybrať podľa jeho konštrukcie a pravidiel strelnice. Naslepo pretlačiť zbraň cez neznámy odpor je najhoršie riešenie.

Aj tréningový materiál Safarilandu oddeľuje rýchlu prezentáciu od pomalého, vizuálne kontrolovaného zapuzdrenia a upozorňuje na potrebu odstrániť látku z priestoru puzdra. ([inside.safariland.com](https://inside.safariland.com/blog/war-hogg-skill-builder-8-appendix-concealed-carry-draw/))

Kedy chyba patrí technike a kedy výstroju

Nie každé zachytenie odevu treba riešiť ďalšími stovkami opakovaní. Ak sa látka pravidelne dostáva medzi ruku a rukoväť, treba preskúmať aj výšku nosenia, sklon puzdra, polohu spony a napätie opaska.

Príliš hlboko uložená zbraň môže dobre splývať s oblečením, ale ponechá málo priestoru pre prsty. Veľmi vysoko nastavené puzdro môže zrýchliť úchop, no zhoršiť skrytie a stabilitu. Silno pritlačená rukoväť znižuje viditeľný obrys, zároveň však môže prinútiť dlaň vchádzať medzi telo a zbraň pod neprirodzeným uhlom.

Za konštrukčný problém možno považovať situáciu, keď strelec pri pomalom pohybe nedokáže opakovane vytvoriť plný úchop bez posúvania zbrane alebo deformovania puzdra. Ak technika funguje pomaly, ale rozpadá sa až po zrýchlení, pravdepodobnejšou príčinou je načasovanie a nedostatočne osvojený pohyb.

Výstroj treba testovať aj po zmene hmotnosti, opaska alebo nohavíc. Rovnaké puzdro sa na tenšom opasku môže pri tasení zdvihnúť spolu so zbraňou. Mäkký pás športových nohavíc nemusí poskytovať rovnakú oporu ako pevný opasok. Problém sa potom prejaví ako pomalé tasenie, hoci jeho príčinou je pohyb celého nosného systému.

Sezónny test má väčšiu hodnotu než univerzálny rekord

Letná a zimná konfigurácia by mali mať samostatné záznamy. Jeden čas pre „skryté tasenie“ mieša priveľa rozdielnych úloh. Praktickejšie je viesť jednoduchý denník s názvom odevu, polohou zbrane, štartovacou pozíciou, počtom pokusov a typom chyby.

Test má zmysel zopakovať pri prechode na zimné oblečenie, po zmene puzdra alebo po zaradení nového typu nohavíc a opaska. Krátka séria s každým často noseným odevom odhalí viac než dlhý tréning v jednom športovom tričku.

Za dobrý výsledok nemožno považovať iba skrátenie mediánu. Zlepšením je aj pokles počtu zachytení látky, menší rozdiel medzi najrýchlejším a najpomalším čistým pokusom alebo stabilnejší úchop v sede. Práve tieto údaje ukazujú, že strelec ovláda zostavu, nie iba naučenú choreografiu.

Odev, ktorý zbraň spoľahlivo zakryje, ale opakovane znemožní čistý prístup, neplní celú úlohu. Skryté nosenie sa končí až pri bezpečnom a predvídateľnom prístupe k pištoli. Ten sa nedá overiť pohľadom do zrkadla ani osobným rekordom z odkrytého puzdra. Treba ho skúšať v tričku, bunde, rukaviciach aj v sede — a zapísať tiež pokusy, pri ktorých látka vyhrala.