Na stole pôsobí Steyr M9-A2 MF trochu ako pištoľ navrhnutá bez ohľadu na to, čo robí zvyšok trhu. Záver je nápadne nízky, rukoväť má neobvyklý uhol, lučík je veľký a mieridlá namiesto tradičnej obdĺžnikovej mušky používajú biely trojuholník zasadený do lichobežníkovej medzery. Rakúska konštrukcia sa nesnaží ukryť svoje odlišnosti. Práve naopak, robí z nich svoju hlavnú identitu.

Otázkou zostáva, či tieto prvky prinášajú pri streľbe reálny úžitok. Nízka os hlavne vyzerá presvedčivo v katalógu, no sama osebe nezaručuje malé zdvihnutie ústia. Nastaviteľná rukoväť môže sedieť výborne, ale nevhodná kombinácia bočníc dokáže zhoršiť dosah na spúšť. A lichobežníkové mieridlá môžu jednému strelcovi zrýchliť prvý výstrel, zatiaľ čo druhý s nimi nebude schopný opakovane udržať rovnakú výšku zásahov.

Steyr preto treba hodnotiť ako celý systém. Tvar rukoväti, poloha ruky, charakter spúšte, nízka hmotnosť záveru a obraz mieridiel spolu rozhodujú o tom, ako rýchlo sa zbraň po výstrele vráti na cieľ. Samostatne ide o zaujímavé technické riešenia. Až pri ich spojení sa ukáže, či M9-A2 MF ponúka viac než iba rakúsku výstrednosť.

Stredná veľkosť, ale rukoväť z plnohodnotnej pištole

Označenie M znamená strednú verziu rodiny A2 MF. Výrobca ju umiestňuje medzi dlhší model L9-A2 MF a kratší C9-A2 MF. Všetky tri varianty si zachovávajú rovnakú výšku rukoväti a používajú 17-ranový zásobník; mení sa predovšetkým dĺžka hlavne, záveru a prednej časti rámu.

M9-A2 MF je dlhá 187 mm, vysoká 142 mm a široká 33 mm. Za studena kovaná hlaveň má 102 mm, teda približne štyri palce. Výrobca uvádza hmotnosť 780 gramov s prázdnym zásobníkom a dĺžku zámernej 158 mm. Hlaveň má šesť pravotočivých drážok. Kapacita štandardného zásobníka je 17 nábojov, na niektorých trhoch sú dostupné aj obmedzené desaťranové verzie.

• Kaliber: 9 × 19 mm
• Dĺžka hlavne: 102 mm
• Celková dĺžka: 187 mm
• Výška: 142 mm
• Šírka: 33 mm
• Hmotnosť s prázdnym zásobníkom: 780 g
• Dĺžka zámernej: 158 mm
• Kapacita: 17 nábojov
• Spúšťový systém: Reset Action System

Rozmermi sa teda M9-A2 MF približuje služobným a väčším kompaktným pištoliam, nie súčasným tenkým modelom na skryté nosenie. Štvorpalcová hlaveň a relatívne krátky záver sa kombinujú s plnou výškou rukoväti. Tá poskytuje miesto pre všetky prsty aj dostatočnú opornú plochu pre slabú ruku, ale pri nosení bude práve jej výška najťažšie ukryteľnou časťou.

Hmotnosť 780 gramov je na polymérovú deviatku pomerne veľkorysá. M9-A2 MF nepôsobí ťažkopádne, no nie je ani nervózne ľahká. Väčšia hmotnosť zostavy spolu s tvarom rukoväti prispieva k pokojnejšiemu správaniu pri výstrele, než by naznačovala krátka a nízka silueta záveru.

Rukoväť sa nenastavuje iba výmenou chrbta

Najväčšou zmenou generácie A2 MF je prepracovaný polymérový rám. Steyr nepoužil len obvyklé vymeniteľné chrbty rukoväti. Meniť možno aj jej bočné panely, takže strelec upravuje predno-zadný rozmer aj bočný objem. Pravá a ľavá strana navyše nemusia mať rovnakú hrúbku.

To je praktickejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Symetrická rukoväť nie je automaticky ideálna pre ľudskú ruku a rozdielne bočnice umožňujú posunúť zbraň v dlani bez toho, aby sa výrazne zväčšil celý obvod. Hrubší panel na jednej strane môže vyplniť dlaň, zatiaľ čo tenší panel na druhej zachová rozumný dosah palca k tlačidlu vypúšťania zásobníka.

Pri prvom uchopení je rukoväť hranatejšia než pri starších pištoliach Steyr. Hrany však nie sú ostré a po vytvorení obojručného úchopu dávajú dlani jasné oporné body. Textúra pokrýva chrbát, bočnice aj plochy určené pre podpornú ruku. Nie je samoúčelne agresívna, ale v porovnaní s hladšími služobnými rámami vytvára podstatne istejší kontakt.

Veľký význam má hlboko podrezaný lučík a predĺžená zadná časť rámu. Ruka sa dostane vysoko, pričom beavertail ju vedie do opakovateľnej polohy. Steyr tým neznižuje iba geometrickú vzdialenosť medzi osou hlavne a rukou. Znižuje aj pravdepodobnosť, že strelec pri tasení uchopí pištoľ zakaždým trochu inak.

Na rýchlej streľbe sa najlepšie osvedčuje konfigurácia, pri ktorej je dlaň vyplnená, ale ukazovák zostáva na spúšti prirodzene a bez otáčania ruky doprava. Príliš hrubý chrbát síce subjektívne zjemní tlak do dlane, no môže zhoršiť dosah na spúšť a spomaliť premiestnenie prsta. Malý chrbát zase umožní kratší dosah, ale pri väčšej ruke nechá menej materiálu pod dlaňou a zbraň sa môže v úchope pohybovať.

Možnosť meniť tri plochy rukoväti preto nie je kozmetický doplnok. Je to jeden z dôvodov, prečo môže tá istá M9-A2 MF pôsobiť jednému strelcovi výborne a druhému neprirodzene. Pred definitívnym hodnotením treba vyskúšať viac kombinácií, nie iba tú, s ktorou bola pištoľ dodaná.

Nízka os hlavne: fyzika platí, zázrak sa nekoná

Pri pohľade zboku je najvýraznejšou črtou pištole mimoriadne nízky záver. Jeho horná časť je plochá, boky sa smerom nahor zužujú a celá vratná zostava sedí hlboko v ráme. Tvar pripomína snahu dostať vratne sa pohybujúcu hmotu čo najbližšie k ruke strelca.

Nižšia poloha hlavne zmenšuje rameno, cez ktoré spätný ráz otáča pištoľ nahor. To môže obmedziť zdvih ústia, ale výsledok stále ovplyvňuje tuhosť zápästí, tlak podpornej ruky, hmotnosť záveru, sila vratnej pružiny aj konkrétne strelivo. M9-A2 MF preto nekope dramaticky menej než všetky konkurenčné deviatky. Rozdiel je skôr v charaktere pohybu.

Pri výstrele cítiť krátky impulz smerujúci priamo do dlane. Muška sa zdvihne, no pohyb je pomerne lineárny a zbraň nemá výraznú tendenciu preklopiť sa dozadu cez hornú časť rukoväti. Pri pevnom obojručnom úchope sa vracia blízko pôvodného bodu. To je pri dvojvýstreloch dôležitejšie než subjektívny pocit mäkkého spätného rázu.

Publikované skúsenosti sa zhodujú, že M9-A2 MF je dobre ovládateľná aj s výkonnejším strelivom. Jeden z testov v kalibri 9 × 21 mm použil približne 300 nábojov vrátane továrenských laborácií so 100- a 124-grainovými strelami a dvoch prebíjaných zostáv. Silnejšia 115-grainová laborácia dosahovala zverejnenú energiu približne 53 kgm, teda okolo 520 joulov. Zdvih ústia už bol zreteľný, ale tvar rukoväti stále umožnil dostatočne rýchly návrat do zámernej.

Slabšia laborácia so 124-grainovou olovenou strelou mala publikovaný faktor výkonu 126 a energiu približne 39 kgm, teda 382 joulov. Fungovala spoľahlivo a presne. Ide síce o údaje z verzie 9 × 21 mm, nie z testovaného kalibru 9 × 19 mm, no mechanicky porovnateľná zostava ukazuje, že pištoľ dokáže pracovať v pomerne širokom rozsahu impulzu.

Kontrolované porovnanie s rovnakým strelivom, rovnakým strelcom a časovačom by bolo potrebné na tvrdenie, že Steyr poskytuje konkrétnu výhodu v stotinách sekundy. Zverejnené testy takýto jednotný protokol neponúkajú. Obranná téza preto musí zostať triezva: nízka os hlavne pomáha, ale nenahradí správny úchop a sama z priemerného strelca neurobí rýchleho strelca.

Lichobežníkové mieridlá rozdeľujú strelcov

Továrenské lichobežníkové mieridlá sú prvkom, podľa ktorého Steyr spoznáte aj pri pohľade cez záver. Muška má biely trojuholník smerujúci špičkou nahor. Zadné mieridlo tvorí otvorený lichobežník s dvoma šikmými bielymi líniami. Správny obraz vznikne vložením predného trojuholníka medzi zadné línie tak, aby spolu vytvorili súvislý geometrický tvar.

Pri prechode z klasického systému troch bodiek sú prvé rany nezvyčajné. Oko nehľadá vodorovnú rovinu hornej hrany mušky a cieľnika, ale súmernosť zbiehajúcich sa línií. Ak má strelec zafixovaný tradičný obraz mieridiel, môže sa snažiť súčasne kontrolovať oba systémy a zbytočne spomaľovať.

Po krátkom zvykaní je predný trojuholník veľmi ľahko rozpoznateľný. Jeho špička prirodzene smeruje k malému bodu na terči a pri presune medzi cieľmi sa výrazná biela plocha nestráca tak ľahko ako tenká čierna muška. Pri streľbe so zrakom sústredeným na cieľ môže geometria fungovať intuitívne: strelec v periférnom videní zachytí veľký trojuholník a vloží ho do zadného obrysu.

Slabina sa ukáže pri požiadavke na dokonale opakovateľnú výšku. Špička trojuholníka nemá širokú vodorovnú hranu a pri inom osvetlení sa môže javiť trochu vyššie alebo nižšie. Ak je predná muška zasunutá príliš hlboko v zadnom lichobežníku, jej vrchol sa opticky stráca. Výsledkom bývajú skôr vertikálne než bočné odchýlky.

Rozdielne závery publikovaných testov sú v tomto bode mimoriadne výrečné. Niektorí strelci označili mieridlá za rýchle a prirodzené, pričom na desať metrov nezaznamenali problém s nástrelom ani s rozdielnymi hmotnosťami striel. Iní mali problém dosiahnuť konzistentné skupiny pri presnej aj rýchlej streľbe. V jednom teste sa širšie rozptyly pripisovali práve nedostatku svetla okolo prednej mušky a náročnej kontrole jej výšky.

Nejde teda o univerzálne lepší systém. Lichobežníkové mieridlá sú veľmi rýchle pre strelca, ktorému vyhovuje sústredenie na cieľ a geometrické centrovanie obrazu. Menej presvedčivé sú pre človeka, ktorý potrebuje jasnú vodorovnú referenciu a rovnomerné svetelné medzery po bokoch mušky.

Pri rýchlom dvojvýstrele nemusí byť druhý obraz dokonale uzavretý. Stačí zachytiť vracajúci sa trojuholník v priestore zadného lichobežníka a prispôsobiť požadovanú presnosť veľkosti cieľa. Na blízku vzdialenosť je tento obraz čitateľný veľmi rýchlo. Pri malej zóne alebo vzdialenejšom terči však treba mieridlá spomaliť a dôsledne kontrolovať ich výšku.

Továrenské mieridlá sú stranovo posuvné. Na trhu existujú aj tradičnejšie náhrady, no ponuka nie je taká široká ako pri Glocku, modeli CZ P-10 alebo Smith & Wesson M&P. Pred ich okamžitou výmenou má zmysel venovať pôvodnému systému niekoľko tréningov. Rozhodnutie urobené po jednom zásobníku by hodnotilo skôr silu návyku než schopnosti samotných mieridiel.

Spúšť je čistá, reset však nemá jednotné hodnotenie

Steyr označuje mechanizmus ako Reset Action System a opisuje ho ako špeciálny dvojčinný systém. Úderník je čiastočne predopnutý a pohyb spúšte dokončí jeho napnutie a uvoľnenie. Výrobca uvádza konštantnú dráhu 4 mm a odpor približne 2,5 kilogramu.

Na prste pôsobí spúšť lepšie, než napovedá papierová hodnota. Jazýček je široký, relatívne plochý a má výraznú stredovú poistku. Po krátkom voľnom pohybe prichádza čitateľná stena a pomerne čisté uvoľnenie. Spúšť nemá dlhé gumové dobiehanie typické pre niektoré služobné úderníkové pištole.

Zverejnené merania jednotlivých kusov sa líšia. Jeden test zaznamenal odpor okolo piatich libier, teda približne 2,27 kilogramu, čo je blízko továrenskej špecifikácie. Iná skúšaná pištoľ sa dostala približne na 3,5 libry, teda 1,59 kilogramu. Rozdiel môže súvisieť s konkrétnym kusom, opotrebením, miestom priloženia meradla aj metodikou. Za reprezentatívny údaj preto treba považovať najmä výrobcom uvádzaných 2,5 kilogramu, nie najnižšie namerané číslo.

Viac sporov vyvoláva reset. Niektorí testeri ho opisujú ako krátky a vhodný na rýchle série, iní ako slabo hmatateľný a dlhší, než očakávajú od modernej úderníkovej pištole. Obe skúsenosti sa nemusia vylučovať. Mechanická dráha môže byť relatívne krátka, ale ak chýba výrazné cvaknutie a tlakový impulz do prsta, strelec ju subjektívne vníma ako dlhšiu.

Pri pomalom skúšaní nasucho reset nepôsobí tak jednoznačne ako pri pištoliach s veľmi agresívnym spätným pohybom jazýčka. Počas ostrej streľby však nie je potrebné vedome hľadať každý milimeter. Lepšie funguje plynulé uvoľnenie spúšte pri návrate zbrane a opätovné pritlačenie po obnovení obrazu mieridiel.

Strelec zvyknutý jazdiť iba po mechanickom bode resetu môže prvé série preťahovať alebo predčasne zastaviť prst. Po osvojení rytmu sa čisté uvoľnenie spúšte a nízky pohyb záveru dopĺňajú veľmi dobre. M9-A2 MF teda vie strieľať rýchlo, ale nenúti prst do rovnakého pracovného režimu ako Glock alebo pištole s výrazne hmatateľným resetom.

Čo sa deje pri rýchlych dvojvýstreloch

Rýchly dvojvýstrel odhaľuje rozdiel medzi pohodlnou pištoľou a pištoľou, ktorá sa skutočne dobre vracia na cieľ. Pri Steyri sa prvý výstrel oprie do vysoko položenej časti dlane. Krátky záver sa pohne dozadu bez pocitu veľkej hmoty preklápajúcej zbraň. Predný trojuholník vystúpi nad zadné línie a vracia sa pomerne priamo.

Ak je úchop pevný a vyvážený, druhý obraz sa objaví bez výrazného bočného kmitania. Pištoľ má menšiu tendenciu putovať doľava alebo doprava než pri úchope, ktorý necháva v rukoväti voľný priestor. To opäť zvýrazňuje význam správnej kombinácie chrbtového a bočných panelov.

Najväčšia výhoda netradičných mieridiel sa prejaví na stredne veľkej zásahovej zóne. Nie je potrebné čakať, kým sa biele línie spoja úplne dokonale. Stačí vidieť špičku trojuholníka v prijateľnej výške medzi ramenami lichobežníka. Pri primeranej vzdialenosti to umožňuje odoslať druhú ranu bez zdĺhavého jemného centrovania.

Naopak, pri menšom terči sa ukáže riziko vertikálnej chyby. Strelec môže stlačiť spúšť vo chvíli, keď sa muška síce nachádza uprostred, ale ešte je príliš vysoko. M9-A2 MF tak odmeňuje schopnosť meniť nároky na obraz mieridiel podľa cieľa. Nie je to systém, pri ktorom možno bezmyšlienkovito používať rovnaké potvrdenie zámernej na každej vzdialenosti.

Rýchlosť limituje skôr prispôsobenie sa resetu a mieridlám než spätný ráz. Samotný mechanický pohyb zbrane je pokojný a predvídateľný. Keď strelec nezačne bojovať s geometriou mieridiel a nesnaží sa nasilu nahmatať reset, M9-A2 MF umožňuje veľmi svižný rytmus.

Presnosť: hlaveň má potenciál, výsledok určuje obraz mieridiel

Štvorpalcová hlaveň používa modifikované Browningovo uzamykanie s výkyvom hlavne. Záver sa pohybuje po kovových vodiacich plochách s netradičným profilom. Konštrukcia pôsobí pevne a uzamknutie nemá pri bežnej manipulácii rušivú vôľu.

Publikované testy potvrdzujú praktickú služobnú presnosť, ale neposkytujú dostatočne jednotnú sériu päťranových rozptylov s identickou metodikou, aby bolo možné zostaviť férový rebríček proti konkurencii. Jeden autor hodnotil skupiny z jednoduchej opory na 12 metrov ako bezproblémové. Ďalší označil presnosť za dobrú pre samonabíjaciu služobnú pištoľ, hoci nie výnimočnú. Test na desať yardov nezistil zásadný rozdiel medzi použitými hmotnosťami striel.

V skúške s približne 300 nábojmi kalibru 9 × 21 mm sa najlepšie správali Fiocchi Black Mamba so 100-grainovou strelou, továrenské Geco FMJ 124 gr a výkonnejšia prebíjaná laborácia so 115-grainovou strelou. Medené strely Sellier & Bellot RNCP 124 gr vytvárali horšie skupiny. Slabšia prebíjaná laborácia so 124-grainovou olovenou strelou zostala presná aj spoľahlivá.

Tieto výsledky nemožno mechanicky preniesť na každú M9-A2 MF v kalibri 9 × 19 mm. Ukazujú však, že hlaveň môže reagovať na konštrukciu strely a konkrétnu laboráciu, hoci iné testy rozdiel medzi hmotnosťami nepozorovali. Ak má pištoľ slúžiť na presnejšiu terčovú streľbu, oplatí sa vyskúšať viac nábojov namiesto predpokladu, že najdrahšie alebo najrýchlejšie strelivo bude automaticky najpresnejšie.

Pri lichobežníkových mieridlách treba navyše oddeliť mechanický rozptyl zbrane od rozptylu spôsobeného nejednotným mierením. Ak skupina rastie prevažne vo zvislom smere, prvým podozrivým nemusí byť hlaveň ani strelivo. Často ide o rozdielnu výšku predného trojuholníka v zadnom lichobežníku.

Spoľahlivosť naprieč publikovanými testmi

Spoľahlivosť patrí medzi najsilnejšie stránky M9-A2 MF. Niekoľko nezávislých skúšok použilo továrenské tréningové a obranné náboje, výkonnejšie laborácie, rôzne hmotnosti striel aj prebíjané strelivo bez zaznamenaného zlyhania. Jeden americký test zahŕňal niekoľko stoviek nábojov vrátane menej kvalitných prebíjaných kusov. Ďalší miešal viac značiek a typov v jednom zásobníku. Talianska skúška približne 300 nábojov takisto neuviedla poruchu.

To nie je náhrada dlhodobého vytrvalostného testu s tisíckami rán, ale zhoda viacerých menších skúšok je povzbudivá. Široko otvorená nábehová rampa a dostatočný priestor vyhadzovacieho okna podporujú bezproblémové podávanie a vyhadzovanie. Zostava nepôsobí prepružene a fungovala s miernymi aj výkonnými laboráciami.

Pri hodnotení treba rozlišovať továrenskú konfiguráciu od upravených alebo tlmených zbraní. Skúsenosti s tlmičmi a dodatočnými hlavňami môžu priniesť odlišné správanie vratnej zostavy a nemožno ich bez ďalšieho prenášať na štandardnú M9-A2 MF. V pôvodnom vyhotovení však z dostupných testov nevystupuje konkrétny opakujúci sa problém so spoľahlivosťou.

Ovládacie prvky sú praktické, ale nie úplne obojstranné

Tlačidlo vypúšťania zásobníka je nezvyčajne dlhé. Palec naň dosiahne ľahko aj bez výrazného otáčania rukoväti v dlani a tlačidlo možno premiestniť na opačnú stranu. Rozšírené ústie zásobníkovej šachty vedie zásobník dovnútra bez potreby veľkého externého lievika.

Záchyt záveru je malý, nízky a nachádza sa iba na ľavej strane. Pri bežnom držaní neprekáža a je chránený pred náhodným stlačením, no ľavák nemá k dispozícii zrkadlovo umiestnenú páku. Môže použiť ukazovák alebo po výmene zásobníka stiahnuť záver.

Nízky záver má menšiu plochu na uchopenie než bežné pištole. Hlboké predné a zadné drážky túto nevýhodu čiastočne kompenzujú. Pri suchej ruke poskytujú dostatočný kontakt, no strelec zvyknutý uchopiť záver vysoko celou dlaňou si musí dávať pozor, aby nesiahal až na jeho zúženú hornú časť.

Predná časť rámu nesie trojdrážkovú lištu podľa štandardu Picatinny. Oproti starším vlastným riešeniam ide o praktické zlepšenie, pretože umožňuje montáž bežných svietidiel. Testované základné vyhotovenie však nie je pripravené na priamu montáž kolimátora. Pre strelca, ktorý dnes vyžaduje optiku bez dodatočného frézovania záveru, je to citeľné obmedzenie.

Poistky, kontrola komory a rozoberanie

Automatické zabezpečenie tvorí poistka v jazýčku spúšte a ochrana proti výstrelu pri páde. Niektoré trhové verzie môžu mať aj manuálnu poistku. Steyr používa tiež integrovaný zámok ovládaný osobitným kľúčom, ktorý zablokuje funkciu zbrane.

Stav komory možno vizuálne skontrolovať cez otvor pri zadnej časti nábojovej komory. Vyťahovač zároveň poskytuje hmatovú indikáciu prítomnosti náboja. Tieto prvky sú užitočným doplnkom, nenahrádzajú však fyzickú kontrolu komory pri vybíjaní a rozoberaní.

Rozobratie má vlastný postup. Najprv treba stlačiť poistný prvok a až potom otočiť rozoberaciu páku. Záver sa následne uvoľní z rámu. Pred jeho sňatím je potrebné stlačiť spúšť, podobne ako pri viacerých úderníkových pištoliach. Vratná pružina je zachytená na vodiacej tyčke, takže bežné čistenie pozostáva zo štyroch hlavných celkov: rámu, záveru, hlavne a vratnej zostavy.

Vo vnútri polymérového rámu sa nachádza kovové šasi s dlhými vodiacimi plochami. Konštrukčne ide o modulárne riešenie, ale M9-A2 MF nevytvorila používateľský ekosystém výmenných rámov, hlavní a záverov porovnateľný s najrozšírenejšími modulárnymi platformami. Praktickú personalizáciu preto predstavujú najmä panely rukoväti, nie voľné prestavovanie celej pištole.

Kde Steyr zaostáva za populárnejšími konkurentmi

M9-A2 MF sa často opisuje ako rakúska alternatíva ku Glocku, ale vlastníctvo oboch platforiem prináša odlišnú skúsenosť. Glock má neporovnateľne širšiu ponuku puzdier, mieridiel, náhradných dielov, zásobníkov a montážnych riešení. Steyr ponúka premyslenejšie nastavovanie rukoväti a osobitý strelecký prejav, ale majiteľ musí príslušenstvo vyberať podstatne opatrnejšie.

Puzdro určené pre staršiu generáciu nemusí správne prijať širší rám A2 MF a univerzálne puzdrá nie vždy spolupracujú s nízkym, tvarovaným záverom. Aj výber mieridiel je menší. Základná pištoľ bez prípravy na kolimátor navyše pôsobí konzervatívne v čase, keď sa optické rozhranie stáva bežnou súčasťou služobných modelov.

Plná výška rukoväti obmedzuje diskrétne nosenie. Kratší C9-A2 MF pritom používa rovnakú vysokú rukoväť a rovnakú kapacitu, takže zmenšenie sa týka hlavne dĺžky. Ak je prioritou ukrytie pod ľahkým oblečením, tenká mikrokompaktná pištoľ bude jednoduchšia. Steyr dáva väčší zmysel tam, kde sú dôležitejšie ovládanie, plný úchop a strelecký komfort.

Pre koho dáva M9-A2 MF zmysel

Pištoľ najviac osloví strelca, ktorý chce služobnú deviatku s nízkou osou hlavne, plnohodnotným úchopom a mechanickými mieridlami. Výborne sa hodí na pravidelný tréning, obranné disciplíny a nosenie v opaskovom puzdre. Vďaka pokojnej reakcii pri výstrele môže vyhovovať aj menej skúsenému strelcovi, ak mu sadne uhol rukoväti a neprekáža netradičný obraz mieridiel.

Pred kúpou je však dôležitejšie než pri priemernej polymérovej pištoli vyskúšať si ju v ruke. Tvar, dosah na spúšť a lichobežníkové mieridlá vyvolávajú výrazne osobné reakcie. Kto sa s nimi zladí, dostane rýchlu a veľmi dobre ovládateľnú zbraň. Kto prirodzene hľadá tri body alebo široké pravouhlé okno cieľnika, môže s rovnakou pištoľou bojovať.

Verdikt: ergonómia funguje, ale vyžaduje nastavenie a tréning

Steyr M9-A2 MF nie je zaujímavá preto, že vyzerá inak. Je zaujímavá preto, že väčšina jej neobvyklých riešení má pri streľbe konkrétnu funkciu. Vysoko podrezaný rám dostane ruku blízko k hlavni, vymeniteľné bočnice stabilizujú dlaň a nízky záver obmedzuje rotačný pohyb vratnej hmoty. Výsledkom je lineárny impulz a predvídateľný návrat na cieľ.

Pri rýchlych dvojvýstreloch ergonómia skutočne funguje. M9-A2 MF sa nedvíha dramaticky a pri správnom úchope sa vracia bez veľkého bočného kmitania. Merateľnú univerzálnu výhodu oproti všetkým konkurentom však dostupné testy nedokazujú. Nízka os hlavne je pomocníkom, nie skratkou okolo streleckej techniky.

Lichobežníkové mieridlá zostávajú najväčším otáznikom. Na primerane veľkom cieli dokážu byť veľmi rýchle, pretože predný trojuholník oko ľahko zachytí. Pri presnej streľbe vyžadujú dôslednú kontrolu výšky a nie každému zraku budú vyhovovať. Podobne spúšť ponúka čisté uvoľnenie, ale menej výrazný reset môže vyžadovať zmenu návyku.

Spoľahlivosť naprieč publikovanými skúškami je veľmi dobrá, presnosť zodpovedá kvalitnej služobnej pištoli a nastaviteľnosť rukoväti patrí k najlepším vlastnostiam modelu. Slabšou stránkou je menší trh príslušenstva a absencia továrenskej prípravy na kolimátor v základnom vyhotovení.

Steyr M9-A2 MF tak nie je pištoľou pre človeka, ktorý chce najrozšírenejšiu platformu a okamžite dostupný katalóg úprav. Je určená strelcovi ochotnému nastaviť si rukoväť, naučiť sa nový obraz mieridiel a nechať zbraň pracovať vlastným spôsobom. Keď sa to podarí, netradičná ergonómia prestane pôsobiť ako dizajnérsky experiment. Pri rýchlej streľbe sa zmení na hlavnú konkurenčnú výhodu rakúskej pištole.