Náboj .17 HMR si vybudoval povesť rýchlej a mimoriadne presnej okrajovej zápalky. Najčastejšie sa spája so 17 gr strelou s polymérovou špičkou, ktorá opúšťa dlhú puškovú hlaveň približne rýchlosťou 777 m/s. V ponuke však zostávajú aj 20 gr laborácie, zvyčajne s dutinovou, expanznou alebo celoplášťovou strelou. Tie sú pomalšie, no ich vyššia hmotnosť a spravidla pevnejšia konštrukcia menia správanie náboja po zásahu.

Jednoduché tvrdenie, že 17 gr je rýchla a 20 gr priebojná, vystihuje iba časť reality. Rozdiel troch grainov predstavuje približne 0,19 gramu, ale zároveň ide často o porovnanie dvoch úplne odlišných projektilov. Tenkoplášťová strela s polymérovou špičkou je navrhnutá na rýchlu deformáciu a fragmentáciu. Dvadsaťgrainový XTP, GamePoint alebo FMJ môže mať podstatne pevnejší plášť a odlišný tvar špičky. Výsledok v cieli preto nemožno pripísať len hmotnosti.

Porovnali sme publikované katalógové údaje výrobcov Hornady, CCI, Federal Premium a Winchester s výsledkami chronografických, presnostných a terminálnych skúšok z odborných streleckých médií. Jednotlivé testy nepoužívali rovnaké zbrane, vzdialenosti ani balistické médium, preto nie je korektné zlúčiť ich do jedného údajného redakčného priemeru. Napriek tomu ukazujú jasné a prakticky využiteľné trendy.

Čo znamená rozdiel medzi 17 a 20 gr

Jeden grain má približne 0,0648 gramu. Strela s hmotnosťou 17 gr teda váži asi 1,10 gramu, kým 20 gr strela približne 1,30 gramu. Dvadsaťgrainový projektil je o necelých 18 percent ťažší, čo je pri takom malom kalibri citeľný rozdiel.

Obe strely majú nominálny priemer 0,172 palca, teda približne 4,37 mm. Ťažšia strela preto dosahuje vyššiu prierezovú hustotu. Pri 17 gr vychádza približne 0,082, pri 20 gr okolo 0,097. Prierezová hustota sama osebe nezaručuje hlbokú penetráciu, pretože výsledok výrazne ovplyvňuje expanzia a fragmentácia. Ak však porovnáme dve rovnako pevné strely, vyššia prierezová hustota spravidla pracuje v prospech 20 gr variantu.

Dôležité je aj označenie konštrukcie. Polymérová špička nie je iba aerodynamický doplnok. Po zásahu pomáha iniciovať rýchlu deformáciu tenkého plášťa. Klasická dutina môže byť podľa tvaru a hrúbky plášťa buď veľmi fragmentačná, alebo pomerne pevná. Celoplášťová strela sa za bežných okolností nerozvíja a zachováva si najviac pôvodného tvaru.

Katalógové hodnoty: veľký rozdiel v rýchlosti, malý v energii

Za reprezentatívny základ možno považovať údaje Hornady pre 17 gr V-MAX a 20 gr XTP. Rovnaké nominálne rýchlosti uvádzajú aj viaceré porovnateľné laborácie iných značiek. Výrobcovia ich spravidla merajú z dlhých skúšobných hlavní, často s dĺžkou 24 palcov. V bežnej puške preto nemusia byť dosiahnuté presne.

Sedemnásťgrainová strela má pri ústí približne o 53 m/s vyššiu katalógovú rýchlosť. Napriek tomu nie je energeticky silnejšia. Energia rastie s druhou mocninou rýchlosti, ale vyššia hmotnosť 20 gr strely rozdiel vyrovnáva. Pri uvedených nominálnych hodnotách má 20 gr projektil dokonca asi o osem joulov viac.

Osem joulov však v praxi nie je zásadná výhoda. Oveľa zaujímavejšia je približne desaťpercentná prevaha v hybnosti. Vyššia hybnosť spolu s pevnejšou konštrukciou pomáha 20 gr strele pokračovať hlbšie po prvotnom kontakte s cieľom. Ani tento údaj nemožno posudzovať izolovane: fragmentujúca strela môže odovzdať väčšinu energie veľmi skoro, kým FMJ prenesie podstatnú časť energie za cieľ.

Čo ukazuje chronograf v bežných puškách

Katalógových 2 550 a 2 375 fps je vhodných na porovnanie laborácií, nie ako zaručený výkon každej pušky. V publikovaných chronografických skúškach sa 17 gr strelivo z hlavní približne medzi 20 a 24 palcami najčastejšie pohybuje okolo katalógovej hodnoty, pričom niektoré kombinácie zbrane a náboja ju prekročia a iné zaostanú. Dvadsaťgrainové laborácie sa podobne zoskupujú okolo nominálnych 2 375 fps.

Rozptyl výsledkov medzi jednotlivými testami má niekoľko legitímnych príčin:

• Dĺžka hlavne: .17 HMR využíva pomerne pomalé horenie na pomery okrajovej zápalky, ale prírastok rýchlosti sa s predlžovaním hlavne postupne zmenšuje. Kratšia 16-palcová hlaveň zvyčajne nedosiahne rovnaké číslo ako 22- alebo 24-palcová skúšobná hlaveň.
• Konkrétna komora a vývrt: rozdiely v rozmeroch, drsnosti, počte výstrelov a zanesení hlavne menia trenie aj utesnenie strely.
• Teplota streliva: okrajové náboje nie sú voči teplote úplne necitlivé. Chladné náboje môžu dosahovať nižšiu priemernú rýchlosť než rovnaká šarža udržiavaná pri izbovej teplote.
• Vzdialenosť chronografu: zariadenie umiestnené niekoľko metrov pred ústím meria už mierne spomalenú strelu. Niektoré systémy údaj spätne prepočítavajú na ústie, iné uvádzajú priamo nameranú hodnotu.
• Šarža a výrobné tolerancie: pri malom objeme nábojnice môže aj relatívne malá odchýlka ovplyvniť rýchlosť. Relevantnejší než jeden výstrel je priemer série a smerodajná odchýlka.

Publikované skúšky skracovaných hlavní zároveň ukazujú, že vzťah medzi dĺžkou a rýchlosťou nie je dokonale lineárny. Z každého odrezaného palca nemožno automaticky odpočítať rovnaký počet metrov za sekundu. Kratšia hlaveň môže navyše vytvoriť väčší hluk a výraznejší záblesk bez toho, aby praktická strata rýchlosti bola katastrofálna.

Rozdiel medzi 17 a 20 gr zostáva zachovaný aj v kratších hlavniach. Ľahšia strela je na chronografe rýchlejšia, no jej náskok sa podľa konkrétnej laborácie a hlavne môže meniť. Pre strelca je preto užitočnejšie zmerať vlastnú pušku než slepo kopírovať číslo z obalu.

Dráha strely: 17 gr je plochejšia, nie však bez poklesu

Vyššia počiatočná rýchlosť dáva 17 gr strele jasnú výhodu v prvých 150 až 200 metroch. Pri nastrelení na 100 yardov, teda približne 91 metrov, uvádzajú typické továrenské tabuľky pre 17 gr V-MAX pokles okolo 2,6 palca na 150 yardoch a približne 8,5 palca na 200 yardoch. To zodpovedá asi 6,6 cm na 137 metroch a 21,6 cm na 183 metroch.

Dvadsaťgrainová XTP pri rovnakom nastrelení klesá na 150 a 200 yardoch viac. Podľa konkrétnej tabuľky a použitého balistického koeficientu ide približne o tri palce na 150 yardoch a okolo desať palcov na 200 yardoch. Rozdiel na bežných malokalibrových vzdialenostiach teda nie je dramatický, po prekročení 150 metrov sa však začína zväčšovať.

Treba si všimnúť, že tabuľky počítajú s konkrétnou výškou optiky, atmosférou a nulou. Puška s osou optiky 45 mm nad hlavňou vytvorí inú blízku trajektóriu ako nízko osadený puškohľad. Čísla z obalu sú preto vhodné ako východisko, nie ako náhrada overenia na strelnici.

Na 50 a 100 metrov je trajektória oboch hmotností dostatočne plochá na presnú streľbu bez komplikovaného prepočítavania. Pri malom cieli však aj niekoľkocentimetrový rozdiel rozhoduje. Sedemnásťgrainová laborácia odpustí o niečo väčšiu chybu v odhade vzdialenosti, najmä ak sa strieľa medzi 100 a 150 metrami.

Vietor: hmotnosť sama osebe nerozhoduje

Častým zjednodušením je tvrdenie, že 20 gr strelu vietor automaticky odnáša menej, pretože je ťažšia. Bočný posun však závisí od času letu a balistického koeficientu, nie od samotného údaja na krabičke. Rýchlejšia 17 gr strela strávi na ceste k cieľu menej času. Dlhšia 20 gr strela môže mať priaznivejší balistický koeficient, no zároveň štartuje približne o 53 m/s pomalšie.

Pri 17 gr V-MAX aj 20 gr XTP sa publikované hodnoty balistického koeficientu pohybujú okolo 0,125 v modeli G1. Nie všetky strely sú však rovnaké. Niektoré 17 gr dutinové projektily majú horší koeficient, kým aerodynamicky priaznivá 20 gr strela môže rýchlosť udržiavať o niečo lepšie.

Ak majú obe porovnávané strely podobný koeficient, rýchlejšia 17 gr laborácia má na krátku až strednú vzdialenosť spravidla miernu výhodu. Rozdiel však býva menší, než by naznačoval rozdiel úsťovej rýchlosti. Pri 100 metroch môže byť prakticky prekrytý chybou v odhade vetra, veľkosťou rozptylu pušky alebo kolísaním rýchlosti.

Za hranicou 150 metrov je .17 HMR na bočný vietor citlivý bez ohľadu na hmotnosť strely. Aj vietor, ktorý strelec na palebnej čiare vníma ako slabý, môže na otvorenom poli posunúť zásah o niekoľko centimetrov. Premenlivý vietor medzi stanoviskom a cieľom je väčší problém než laboratórny rozdiel medzi dvoma kvalitnými nábojmi.

Praktický záver znie: 20 gr nie je univerzálnym riešením do vetra. Pri výbere treba porovnať balistický koeficient konkrétnych striel a ich skutočnú rýchlosť z vlastnej hlavne. Ak majú podobný tvar a koeficient, výhoda často zostáva na strane rýchlejšej 17 gr laborácie.

Presnosť: hlaveň hlasuje po svojom

.17 HMR dokáže z kvalitnej opakovacej pušky vytvárať veľmi malé skupiny, ale žiadna hmotnosť nemá zaručené prvenstvo. Publikované testy opakovane ukazujú pušky, ktoré uprednostňujú 17 gr V-MAX, a iné, ktoré strieľajú vyrovnanejšie s 20 gr GamePoint alebo XTP. Rozdiel medzi dvoma značkami rovnakej hmotnosti môže byť väčší než rozdiel medzi 17 a 20 gr.

V odborných testoch sa pri kvalitných zbraniach objavujú päťranové skupiny pod jednu uhlovú minútu na 100 yardov, pričom najlepšie série sa približujú polovici MOA. Iné kombinácie tej istej kategórie streliva vytvoria skupiny nad jednu MOA. Takéto výsledky nemožno preniesť na inú pušku bez overenia, pretože malokalibrové hlavne bývajú na konkrétnu laboráciu citlivé.

Pri hodnotení presnosti je dôležité sledovať viac než jednu efektnú skupinu. Trojranová séria môže vyzerať výborne aj vďaka náhode. Lepší obraz poskytne niekoľko päťranových skupín, prípadne priemer všetkých zásahov okolo spoločného stredu. Hlaveň treba medzi laboráciami nechať ustáliť a po zmene typu streliva vystreliť niekoľko rán mimo hodnotenej série.

Výsledok ovplyvňuje aj zahrievanie. .17 HMR síce nevytvára tepelnú záťaž ako stredový puškový náboj, tenká športová hlaveň sa však pri rýchlej sérii zahreje. Usadeniny medi a zvyšky spalín môžu postupne meniť bod zásahu. Ak sa prvá skupina strieľa zo studenej čistej hlavne a ďalšia z teplej zanesenej, nejde o férové porovnanie.

Čo má zmysel sledovať na terči

• priemernú veľkosť aspoň troch päťranových skupín,
• zmenu bodu zásahu medzi 17 a 20 gr laboráciou,
• vertikálne rozťahovanie skupiny, ktoré môže súvisieť s kolísaním rýchlosti,
• prvý výstrel zo studenej hlavne,
• výskyt nepravidelných dier alebo náznakov nestabilizovanej strely.

Stabilizácia 20 gr strely nebýva v moderných puškách kalibru .17 HMR problémom, pretože bežné stúpanie vývrtu je navrhnuté aj pre túto hmotnosť. Ak sa však objaví výrazne horšia presnosť, treba vylúčiť poškodené ústie, zanesený vývrt, uvoľnenú montáž optiky a chybnú šaržu skôr, než sa vina pripíše samotnej hmotnosti projektilu.

Terminálny účinok 17 gr: rýchla deformácia a fragmentácia

Najznámejšia 17 gr strela s polymérovou špičkou je konštruovaná na rýchly prenos energie do malého cieľa. V testoch do balistického média sa jej špička po náraze zatlačí do dutiny, plášť sa otvorí a projektil často fragmentuje. Najväčšia dočasná aj trvalá dutina vzniká pomerne skoro po vstupe.

Takéto správanie je žiaduce pri regulácii drobných škodcov, kde je cieľom rýchly účinok a obmedzenie odrazu celistvej strely za cieľom. Zároveň ide o nevýhodu pri požiadavke na hlbokú penetráciu. Kontakt s kosťou, hrubšou kožou alebo aj drobnou prekážkou môže spustiť rozpad strely skôr, než prenikne do požadovanej hĺbky.

Nie všetky 17 gr strely sú rovnaké. TNT JHP bez polymérovej špičky používa inú dutinu a môže vytvoriť odlišný fragmentačný obraz než V-MAX. Stále však ide prevažne o strely zamerané na rýchlu expanziu, nie na maximálne zachovanie hmotnosti.

Publikované skúšky v želatíne, čírom polyméri, mokrom papieri a vode sa zhodujú v základnom trende: ľahká fragmentačná strela vytvára výrazný účinok skoro po zásahu a veľkú časť svojej hmotnosti rozdelí na malé fragmenty. Konkrétne centimetre penetrácie sa medzi médiami značne líšia a nemali by sa priamo porovnávať. Kalibrovaná desaťpercentná balistická želatína kladie iný odpor než číry syntetický blok alebo nádoby s vodou.

Terminálny účinok 20 gr: väčšia hĺbka, menšia dramatickosť

Dvadsaťgrainové strelivo dáva výrobcom viac priestoru na pevnejšiu konštrukciu. Hornady XTP používa dutinovú expanznú strelu navrhnutú tak, aby sa otvárala kontrolovanejšie než tenkostenný varmintový projektil. CCI GamePoint má mäkký alebo odkrytý hrot a je určený na hlbší prienik s riadenou deformáciou. Celoplášťové varianty sa deformujú najmenej.

V balistických médiách 20 gr expanzná strela spravidla vytvára menej explozívny počiatočný efekt, ale pokračuje ďalej ako 17 gr V-MAX. Častejšie sa nájde väčšia časť jadra alebo takmer celý projektil. Pri správnej nárazovej rýchlosti môže vzniknúť rozvinutý hríbik, no pri poklese rýchlosti na veľkú vzdialenosť býva expanzia obmedzenejšia.

FMJ predstavuje opačný koniec spektra. Jeho úlohou nie je expanzia. V mäkkom médiu vytvorí úzky kanál a prenikne hlbšie, pričom si ponechá značnú časť rýchlosti. To môže byť výhodné pri terčovej streľbe alebo v špecifických situáciách vyžadujúcich minimálne poškodenie povrchu cieľa. Súčasne rastie riziko prestrelenia a nebezpečného pokračovania strely za cieľom.

Vyššia hmotnosť teda pomáha, no samotná 20 gr nálepka nie je zárukou rovnakého účinku. Dvadsaťgrainová expanzná dutina a dvadsaťgrainový celoplášť sa v cieli správajú výrazne odlišne. Pri nákupe treba čítať celé označenie strely, nie iba jej hmotnosť.

Prečo sa výsledky balistických médií tak líšia

Terminálne testy .17 HMR patria medzi tie, pri ktorých sa na internete objavujú zdanlivo protichodné závery. Jedna strela sa v jednom videu rozpadne plytko, v inom prenikne podstatne ďalej. Rozdiel nemusí znamenať chybu ani nepoctivosť. Často ide o rozdielnu metodiku.

• Médium: kalibrovaná želatína, číry syntetický blok, mokré noviny a voda nie sú zameniteľné.
• Vzdialenosť: zásah z niekoľkých metrov prebieha pri podstatne vyššej rýchlosti než zásah na 100 metrov. Fragmentačná strela sa pri vyššej rýchlosti môže rozpadnúť prudšie.
• Odev a bariéry: textília, tenké drevo alebo kosť môžu dutinu upchať, odkloniť strelu alebo spustiť predčasnú expanziu.
• Dĺžka bloku: ak strela médium opustí, test pozná iba minimálnu penetráciu, nie konečnú hodnotu.
• Uhol zásahu: aj malá odchýlka môže pri drobnom a rýchlom projektile zmeniť stabilitu a fragmentáciu.

Najväčšiu výpovednú hodnotu má porovnanie dvoch laborácií vystrelených z rovnakej hlavne, z rovnakej vzdialenosti a do rovnako pripraveného média. Absolútny údaj z jedného neštandardizovaného testu je menej užitočný než konzistentné poradie viacerých projektilov v jednej metodike.

Zvyšková energia a výkon na väčšiu vzdialenosť

Ľahká strela má vysokú úsťovú rýchlosť, ale pre malú hmotnosť a skromný balistický koeficient rýchlo spomaľuje. Továrenské údaje pre 17 gr V-MAX uvádzajú približne 594 m/s na 100 yardoch, 514 m/s na 150 yardoch a 442 m/s na 200 yardoch. Energia klesá z približne 332 J pri ústí na asi 194 J, 145 J a 108 J.

Pri 20 gr XTP je štartovacia rýchlosť nižšia, no vyššia hmotnosť pomáha udržiavať energiu. Katalógové tabuľky ukazujú, že na väčšiu vzdialenosť môže mať 20 gr strela podobnú alebo mierne vyššiu energiu než 17 gr variant, hoci letí pomalšie. Rozdiel opäť nie je dramatický a závisí od balistického koeficientu konkrétneho projektilu.

Pre terminálny účinok je dôležitá aj minimálna rýchlosť potrebná na spoľahlivé otvorenie strely. Výrobcovia ju pri okrajovom strelive nie vždy zverejňujú. Nemožno preto automaticky predpokladať, že expanzná dutina sa na 150 či 200 metroch otvorí rovnako ako pri zásahu zblízka. Fragmentačná 17 gr strela môže pri nižšej rýchlosti deformovať menej dramaticky a pevná 20 gr dutina môže zostať takmer zatvorená.

Energetická tabuľka zároveň neurčuje etickú vzdialenosť zásahu. Tú obmedzuje veľkosť cieľa, presnosť zbrane, vietor, stabilita polohy a schopnosť strelca umiestniť zásah. Pri použití na lov alebo reguláciu škodcov treba rešpektovať miestnu legislatívu a zvoliť náboj primeraný druhu zveri. .17 HMR nie je náhradou výkonnejšieho stredového kalibru.

Spoľahlivosť a citlivosť náboja

.17 HMR vznikol z nábojnice .22 WMR zúženej na menší priemer strely. Tenký krčok nábojnice a okrajová zápalka kladú nároky na správne skladovanie aj manipuláciu. Náboje by nemali byť dlhodobo vystavené vlhkosti, oleju alebo veľkým teplotným výkyvom.

Rozdiel medzi 17 a 20 gr sám osebe spoľahlivosť zápalu zásadne nemení. Oveľa dôležitejšia je kvalita konkrétnej šarže, sila úderníka a čistota komory. Pri slabej iniciácii sa môže objaviť zlyhanie zápalu typické pre okrajové strelivo. Ak náboj nevystrelí, zbraň treba ponechať namierenú bezpečným smerom a postupovať podľa návodu výrobcu.

Pri samonabíjacích puškách je potrebné používať iba strelivo a zbraňovú konfiguráciu výslovne schválenú výrobcom. .17 HMR pracuje s vyšším tlakom než bežný .22 LR a nie každá samonabíjacia konštrukcia bezpečne zvláda časovanie záveru. Hmotnosť strely môže ovplyvniť tlakový priebeh a funkciu mechanizmu, ale rozhodujúce je schválenie konkrétneho modelu zbrane a laborácie.

Po výstrele sa občas objaví prasklina na krčku nábojnice. Izolovaná malá prasklina nemusí znamenať okamžitý problém zbrane, no opakovaný výskyt, ťažké vyťahovanie, nafúknutá nábojnica alebo nezvyčajný zvuk sú dôvodom streľbu prerušiť a pušku skontrolovať.

Ktorá hmotnosť sa hodí na konkrétne použitie

Presná streľba na papier

Víťazom je laborácia, ktorú preferuje konkrétna hlaveň. Sedemnásťgrainové náboje majú širší výber a plochejšiu dráhu, čo pomáha pri streľbe na meniace sa vzdialenosti. Na jednej pevnej vzdialenosti však nemá nižší pokles praktický význam, ak 20 gr strelivo vytvára menšie a pravidelnejšie skupiny.

Drobní škodcovia a rýchly účinok

Na malý, nechránený cieľ sa najčastejšie volí 17 gr strela s polymérovou špičkou. Rýchlo sa deformuje, výrazne odovzdáva energiu a vďaka vyššej rýchlosti zjednodušuje odhad prevýšenia. Stále však treba počítať s fragmentmi, odrazom a bezpečným pozadím. Označenie „fragmentačná“ neznamená, že strela nemôže opustiť cieľ.

Požiadavka na hlbší prienik

Ak je dôležitejšia penetrácia než prudká povrchová fragmentácia, väčší zmysel dáva 20 gr expanzná alebo mäkkohrotová strela. Zachováva si viac hmotnosti a v médiu spravidla pokračuje ďalej. FMJ preniká ešte hlbšie, ale bez expanzie vytvára užší kanál a zvyšuje riziko prestrelenia.

Streľba vo vetre

Treba vyberať podľa reálneho balistického koeficientu a rýchlosti, nie podľa hmotnosti. Medzi bežnou 17 gr V-MAX a 20 gr XTP nebýva rozdiel v znášaní vetrom taký veľký, aby nahradil správne čítanie podmienok. Ak je vietor silný alebo premenlivý, rozumnejšie je skrátiť vzdialenosť.

Minimalizácia poškodenia mäsa alebo kože

Fragmentačná 17 gr strela môže pri zásahu mäkkých tkanív spôsobiť rozsiahle lokálne poškodenie. Pevnejšia 20 gr strela môže poškodenie znížiť, ak nevytvorí prudkú fragmentáciu, no zároveň môže cieľ prestreliť. Výsledok závisí od miesta zásahu a konštrukcie strely viac než od samotného rozdielu troch grainov.

Ako si urobiť férové porovnanie vo vlastnej puške

Najlepší výber nemožno urobiť iba pri pulte v predajni. Dve až štyri laborácie treba overiť z konkrétnej zbrane. Užitočný postup je jednoduchý a nevyžaduje balistické médium.

1. Vyberte minimálne jednu 17 gr a jednu 20 gr laboráciu, ideálne viac značiek alebo konštrukcií.
2. Skontrolujte, či sú náboje nepoškodené a pochádzajú z jasne označených šarží.
3. Strieľajte z pevnej opory na 50 a následne 100 metrov.
4. Pre každú laboráciu zaznamenajte aspoň tri päťranové skupiny.
5. Ak máte chronograf, merajte rovnaký počet rán za podobnej teploty a z rovnakej vzdialenosti od snímača.
6. Po zmene streliva vystreľte niekoľko ustáľovacích rán a až potom hodnotenú skupinu.
7. Zaznamenajte poruchy zápalu, ťažké vyťahovanie a stav vystrelených nábojníc.
8. Po výbere presnej laborácie overte bod zásahu na všetkých vzdialenostiach, na ktorých ju plánujete používať.

Pri zmene zo 17 na 20 gr treba vždy očakávať posun stredného bodu zásahu. Nejde iba o väčší pokles. Iné vibrácie hlavne môžu posunúť skupinu aj do strany. Puškohľad preto nestačí nastreliť s jedným nábojom a potom bez kontroly používať druhý.

Verdikt: hmotnosť je iba polovica odpovede

Sedemnásťgrainová .17 HMR zostáva najuniverzálnejšou voľbou pre strelca, ktorý chce vysokú rýchlosť, plochú dráhu a prudký účinok na malé ciele. Pri nominálnych 2 550 fps ponúka približne 332 J a na bežných malokalibrových vzdialenostiach znižuje nároky na odhad poklesu. Polymérová špička však spravidla znamená skorú fragmentáciu a obmedzenú penetráciu.

Dvadsaťgrainová laborácia štartuje pomalšie, približne rýchlosťou 2 375 fps, ale vďaka vyššej hmotnosti dosahuje porovnateľnú až mierne vyššiu úsťovú energiu a asi o desať percent väčšiu hybnosť. S pevnou expanznou alebo celoplášťovou strelou preniká hlbšie a zachováva si väčšiu časť hmotnosti. Platí za to oblúkovejšou dráhou a pri podobnom balistickom koeficiente nezískava automatickú výhodu vo vetre.

Ak má rozhodnúť jediná vlastnosť, 17 gr vyhráva rýchlosťou a trajektóriou, 20 gr hybnosťou a potenciálom penetrácie. Pri presnosti však rozhoduje konkrétna kombinácia hlavne, šarže a strely. Najrozumnejším riešením je preto kúpiť niekoľko balení, porovnať skupiny a zmerať skutočný bod zásahu. Pri .17 HMR totiž názov na krabičke napovie veľa, ale posledné slovo má vždy hlaveň.