Pištoľ pod bundou na proteste: skryté nosenie tu naráža na osobitný zákaz

Dianie

Pištoľ pod bundou na proteste: skryté nosenie tu naráža na osobitný zákaz

Perex

Zbrojný preukaz skupiny A oprávňuje na skryté nosenie pištole, no toto oprávnenie nie je bezvýhradné. Účastníkom verejného zhromaždenia zákon zakazuje mať pri sebe strelnú zbraň bez ohľadu na to, či je nabitá, ukrytá a držaná úplne legálne.

Hlavný obrázok
Skryto nosená pištoľ pod bundou na okraji verejného zhromaždenia s políciou v pozadí.
Obsah

Pištoľ je v puzdre, prekrytá bundou a jej držiteľ má platný zbrojný preukaz skupiny A aj preukaz zbrane. Za bežných okolností môže ísť o úplne legálne skryté nosenie. Situácia sa však zmení vo chvíli, keď človek vstúpi medzi účastníkov protestu, politického mítingu, pochodu alebo manifestácie.

Zákon o zhromažďovacom práve stanovuje pre účastníkov takýchto podujatí osobitné pravidlo: nesmú mať pri sebe strelné zbrane ani výbušniny. Zákaz nie je viazaný na viditeľné nosenie, agresívne správanie či úmysel zbraň použiť. Rozhodujúce je, že ide o strelnú zbraň pri osobe, ktorá je účastníkom zhromaždenia.

Platný zbrojný preukaz preto nie je vstupenkou s pištoľou na protest. Oprávnenie nosiť zbraň podľa zákona č. 190/2003 Z. z. výslovne počíta s tým, že osobitný predpis môže ustanoviť inak. Pri verejnom zhromaždení je takým predpisom zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve.

Zbrojný preukaz dáva oprávnenie, nie výnimku zo všetkých zákazov

Držiteľ zbrojného preukazu skupiny A môže nosiť príslušnú zbraň kategórie B v stave umožňujúcom jej okamžité použitie. Pri bežnej krátkej samonabíjacej pištoli to môže znamenať vložený zásobník aj náboj v nábojovej komore, ak sú splnené ostatné zákonné podmienky.

Už samotný zákon o zbraniach však toto oprávnenie formuluje s dodatkom, že platí, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Držiteľ teda nemôže vychádzať len z rozsahu skupiny A a ignorovať pravidlá viazané na konkrétne miesto alebo činnosť.

Podobná kolízia vzniká napríklad v chránených objektoch, pri bezpečnostných kontrolách alebo na niektorých verejných podujatiach. Verejné zhromaždenie má vlastný režim preto, že zákon chráni jeho pokojný priebeh a zhromažďovacie právo všetkých prítomných. Aj legálna zbraň ukrytá pod oblečením je v tomto prostredí predmetom osobitného zákazu.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve účastníci nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Pri ďalších predmetoch, ktorými možno ublížiť na zdraví, zákon navyše skúma, či možno z okolností alebo správania usudzovať na ich použitie na násilie alebo hrozbu násilím. Pri strelných zbraniach je však samotná povinnosť účastníka formulovaná bez takejto podmienky.

Skrytá, vybitá ani rozobratá pištoľ zákaz neobchádza

Pravidlo sa netýka iba človeka, ktorý príde na námestie s pištoľou otvorene na opasku. Zákon používa spojenie „mať pri sebe“, takže skryté nosenie pod bundou, v ľadvinke alebo v taške podstatu situácie nemení.

Nerozhoduje ani to, či je zbraň nabitá. Pištoľ bez zásobníka, zbraň s prázdnou komorou alebo zbraň uložená v puzdre zostáva strelnou zbraňou. Stav vylučujúci okamžité použitie môže byť významný pri posudzovaní bezpečnosti či závažnosti konkrétneho konania, ale zo zbrane nerobí predmet, ktorý možno ako účastník priniesť na zhromaždenie.

Rovnako problematická je predstava, že zákaz sa dá vyriešiť oddeleným uložením zásobníka alebo streliva. Ustanovenie zákona o zhromažďovacom práve nie je zákazom nabitej zbrane. Je zákazom mať pri sebe strelnú zbraň.

Rozhodujúci nie je ani dôvod, pre ktorý ju držiteľ bežne nosí. Osobná ochrana, predchádzajúce vyhrážky či každodenný režim nosenia nevytvárajú automatickú výnimku. Ak sa človek chce zúčastniť zhromaždenia ako jeho účastník, musí svoju prítomnosť zariadiť tak, aby zbraň pri sebe nemal.

Kedy ide o zhromaždenie podľa zákona

Nie každý dav na ulici je verejným zhromaždením. Zákon týmto pojmom označuje zhromažďovanie slúžiace najmä na využívanie slobody prejavu, výmenu informácií a názorov či účasť na riešení verejných a spoločných záležitostí vyjadrením postojov. Výslovne sem patria aj pouličné sprievody a manifestácie.

Typickými príkladmi sú:

  • protest pred úradom alebo sídlom politickej inštitúcie,
  • politický míting prístupný verejnosti,
  • pochod mestom s transparentmi a prejavmi,
  • verejné zhromaždenie na podporu alebo odmietnutie konkrétneho návrhu,
  • spontánna manifestácia reagujúca na aktuálnu udalosť.

Zhromaždenie nemusí mať vstupnú bránu, oplotenie ani pódium. Zákaz preto nemožno viazať len na prekročenie fyzicky označeného vstupu. Pri pochode sa navyše priestor podujatia pohybuje spolu s jeho účastníkmi.

Od zhromaždenia treba odlíšiť koncert, jarmok, športový zápas či inú akciu, ktorej hlavný účel nie je vyjadrovanie postojov v zmysle zákona o zhromažďovacom práve. Aj tam môžu platiť zákazy zbraní, ale ich právny základ môže byť odlišný. Pri športových podujatiach napríklad osobitná úprava takisto zakazuje účastníkovi vnášať strelnú zbraň.

Podstatné je tiež to, že zhromaždenie nepotrebuje predchádzajúce povolenie. Spravidla sa oznamuje obci, no nesplnenie oznamovacej povinnosti samo osebe neznamená, že účastníci môžu ignorovať pravidlá pokojného priebehu. Zákon počíta aj so zhromaždeniami, ktoré neboli zvolané alebo nemusia byť oznámené, a na ich účastníkov sa zákaz zbraní naďalej vzťahuje.

Účastník nie je každý človek, ktorý sa ocitne na námestí

Najcitlivejšia hranica vzniká pri človeku, ktorý cez miesto protestu iba prechádza. Zákon zakazuje zbraň účastníkovi zhromaždenia, nie automaticky každému obyvateľovi širšieho centra mesta.

Samotná fyzická prítomnosť v blízkosti davu ešte nemusí dokazovať účasť. Chodec môže smerovať domov, do práce alebo na zastávku a cez priestor podujatia sa dostať bez toho, aby sa k nemu pripájal. Posúdenie však závisí od konkrétnych okolností a neexistuje univerzálna vzdialenosť, za ktorou by zákaz začínal alebo končil.

O účasti môžu svedčiť najmä tieto okolnosti:

  • zotrvanie medzi účastníkmi a sledovanie prejavov,
  • spoločný pohyb v organizovanom pochode,
  • skandovanie, potlesk alebo iné aktívne reakcie,
  • nosenie transparentu, vlajky či symbolov spojených s podujatím,
  • rešpektovanie pokynov určených účastníkom a vedomé zotrvanie vo vymedzenom priestore,
  • správanie, ktorým človek navonok dáva najavo podporu, nesúhlas alebo inú účasť na účele zhromaždenia.

Naopak, krátky prechod bez zastavenia, bez reakcie na program a so zrejmým iným cieľom môže hovoriť proti tomu, že ide o účastníka. Ani vtedy však nie je rozumné prerážať si cestu cez hustý dav alebo policajný kordón. Ak polícia pri bezpečnostnom opatrení uzavrie priestor či určí obchádzkovú trasu, skutočnosť, že človek nie je účastníkom, mu nedáva právo taký pokyn ignorovať.

Náhodný prechod sa môže zmeniť na vedomú účasť

Hranica sa môže posunúť v priebehu niekoľkých minút. Človek vojde na námestie len preto, že ním vedie jeho obvyklá cesta. Potom sa zastaví, počúva prejavy a zostane medzi ľuďmi. Ak má pod bundou pištoľ, jeho pôvodný dôvod príchodu prestáva byť jedinou podstatnou okolnosťou.

Z pohľadu držiteľa zbrane je preto riskantné spoliehať sa na vysvetlenie, že na podujatie pôvodne nešiel. Posudzuje sa celé konanie, nie iba plán pred odchodom z domu. Kto zistí, že jeho trasa vedie cez prebiehajúci protest, môže pri zachovaní kontroly nad situáciou zvoliť obchádzku a nevstupovať medzi účastníkov.

Politický míting môže mať dva režimy naraz

Pri veľkých politických podujatiach býva priestor rozdelený. Vonkajšia časť môže mať charakter verejného zhromaždenia, zatiaľ čo vstup do budovy, oploteného areálu alebo kontrolovanej zóny podlieha ďalším bezpečnostným pravidlám.

Návštevník tak môže naraziť nielen na zákaz vyplývajúci zo zhromažďovacieho práva, ale aj na vstupnú kontrolu, pravidlá vlastníka objektu či opatrenia súvisiace s ochranou ústavných činiteľov. Skutočnosť, že pištoľ nosí skryto a legálne, mu nezaručuje vstup.

Osobitne treba odlíšiť účastníkov od policajtov, príslušníkov iných ozbrojených zborov alebo osôb vykonávajúcich zákonom upravené bezpečnostné úlohy. Človek, ktorý na mieste plní služobné povinnosti, nie je v rovnakom postavení ako občan, ktorý prišiel vyjadriť politický názor. Ani služobné postavenie však nemožno svojvoľne prenášať na súkromnú účasť mimo výkonu služby.

Čo môže urobiť organizátor a usporiadateľ

Zvolávateľ zodpovedá za riadenie podujatia a za opatrenia na zachovanie jeho pokojného priebehu. Môže priamo alebo prostredníctvom usporiadateľov vydávať účastníkom pokyny. Účastníci sú povinní tieto pokyny rešpektovať a zdržať sa konania, ktoré by riadny priebeh narušilo.

Ak usporiadateľ zistí alebo dostane dôveryhodnú informáciu, že niekto v dave má zbraň, môže ho vyzvať, aby priestor zhromaždenia opustil. Ak sa nápravu nepodarí zabezpečiť, zvolávateľ má požiadať o pomoc obec alebo Policajný zbor.

Zákon o zhromažďovacom práve však z usporiadateľa nerobí policajta. Nedáva mu všeobecnú právomoc násilím vykonávať osobné prehliadky, siahať ľuďom pod oblečenie alebo odnímať zbrane. Pri bezprostrednom riziku je primeraným postupom izolovať problém podľa možností organizácie, privolať políciu a riadiť účastníkov tak, aby sa situácia ďalej nevyhrotila.

Iná situácia môže vzniknúť pri kontrolovanom vstupe do súkromného alebo ohradeného priestoru. Organizátor môže vstup podmieniť bezpečnostnou kontrolou, ak na to má príslušný právny a organizačný rámec. Odmietnutie kontroly potom spravidla znamená, že človek nebude vpustený. Nejde však o oprávnenie vynútiť si prehliadku na náhodnom chodcovi na verejnom námestí.

Polícia môže zbraň odňať ešte pred rozhodnutím o priestupku

Ak policajt vykonáva proti osobe služobný zákrok, zákon o Policajnom zbore ho oprávňuje presvedčiť sa, či osoba nemá pri sebe zbraň, a zbraň jej odňať. Toto oprávnenie neslúži iba na zaistenie nelegálnych zbraní. Dočasne možno odňať aj riadne evidovanú pištoľ legálneho držiteľa, ak je to súčasť zákonného služobného zákroku.

Zbraň sa má po skončení zákroku vrátiť, ak tomu nebránia ďalšie zákonné dôvody. Keď ju polícia nevráti, osobe vydá potvrdenie o odňatí. Ďalší postup závisí od toho, čo bolo na mieste zistené a či je zbraň potrebná na objasnenie priestupku alebo trestného činu.

Polícia má širšie možnosti aj vtedy, ak na verejne prístupnom mieste hrozí hromadné porušenie verejného poriadku alebo teroristický útok, prípadne už k takej udalosti došlo. Môže miesto uzatvoriť, kontrolovať osoby nachádzajúce sa v uzavretom priestore a odňať im zbrane.

Odhalenie pištole pri kontrole preto nemožno riešiť argumentom, že držiteľ má zbrojný preukaz a nič neurobil. Doklady preukazujú legálny pôvod a oprávnenie zbraň držať či za bežných podmienok nosiť. Neodstraňujú zákaz platný pre účastníka zhromaždenia.

Ako sa pri kontrole nesprávať

Najnebezpečnejší moment môže vzniknúť vtedy, keď sa človek pokúsi zbraň sám vyberať, premiestňovať alebo ukazovať doklady spôsobom, pri ktorom siaha do jej blízkosti. Policajt nemusí vedieť, či ide o spolupracujúceho držiteľa alebo začiatok útoku.

Ak je osoba vyzvaná na kontrolu, mala by rešpektovať pokyny a oznámiť prítomnosť zbrane bez nevyžiadaného siahania k puzdru. O fyzickej manipulácii má rozhodnúť zakročujúci policajt podľa situácie. Pokus „rýchlo vysvetliť“ vec zbraňou v ruke môže pokojný problém zmeniť na kritický incident.

Aké následky prichádzajú do úvahy

Zákon o zhromažďovacom práve upravuje priestupky proti zhromažďovaciemu právu. Po novele účinnej od 15. júla 2024 je medzi prísnejšie sankcionovanými skutkami aj konanie účastníka, ktorý má pri sebe strelnú zbraň, výbušninu alebo nebezpečný predmet za podmienok uvedených v priestupkovom ustanovení. Zákon pri tejto skupine skutkov stanovuje pokutu od 165 do 1 650 eur.

Text priestupkového ustanovenia nie je legislatívne formulovaný úplne šťastne. Podmienka, podľa ktorej možno z okolností alebo správania usudzovať na použitie predmetu na násilie alebo hrozbu násilím, je v jednej vete spojená so zbraňami, výbušninami aj ďalšími predmetmi. Samotná povinnosť účastníka v § 7 ods. 3 je však jasnejšia: strelné zbrane a výbušniny zakazuje bez ďalšej podmienky, zatiaľ čo pri ostatných predmetoch výslovne skúma ich zamýšľané použitie.

Pre držiteľa je podstatné, že na túto formuláciu sa nemožno rozumne spoliehať ako na povolenie pokojne nosiť pištoľ v dave. Prítomnosť zbrane je v rozpore s výslovnou povinnosťou účastníka a môže viesť k policajnému zákroku, odňatiu zbrane a priestupkovému konaniu. Konkrétna právna kvalifikácia a sankcia závisia od zistených okolností a výkladu príslušného orgánu.

Ďalšie následky sa môžu pridať podľa správania držiteľa. Samostatne sa bude posudzovať napríklad:

  • neuposlúchnutie zákonných pokynov usporiadateľov alebo polície,
  • viditeľné nosenie zbrane držiteľom skupiny A,
  • manipulácia so zbraňou pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,
  • vyhrážanie, výtržnosť alebo použitie zbrane,
  • narušovanie pokojného priebehu zhromaždenia,
  • porušenie povinností pri zabezpečení zbrane proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.

Samotný priestupok proti zhromažďovaciemu právu neznamená automaticky odňatie zbrojného preukazu podľa jednoduchej rovnice „pokuta rovná sa strata zbraní“. Zákon o zbraniach však vyžaduje, aby držiteľ zostal bezúhonný a spoľahlivý. Polícia môže podľa celkových zistení skúmať aj to, či osoba naďalej dáva záruku, že zbraň nezneužije. O odňatí zbrojného preukazu sa rozhoduje v samostatnom režime a musí mať zákonný dôvod.

Nechať pištoľ v aute nie je jednoduché riešenie

Častá úvaha znie: držiteľ príde do centra ozbrojený, pred vstupom na protest odloží pištoľ do zamknutého auta a pokračuje pešo. Slovenský zákon o zbraniach však takýto postup zásadne komplikuje.

Držiteľ zbrojného preukazu nesmie ponechať zbraň a strelivo v motorovom vozidle, ak sa vzdiali mimo dohľadu na vozidlo. Zamknuté dvere, batožinový priestor ani skrytá schránka samy osebe túto výslovnú podmienku nenahrádzajú. Ak človek odíde na zhromaždenie a auto už nemá pod dohľadom, môže si vytvoriť ďalší problém na úseku zbraní a streliva.

Ponechanie zbrane v aute navyše podlieha všeobecnej povinnosti zabezpečiť ju proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Ak by bola z vozidla ukradnutá, posudzovalo by sa aj správanie držiteľa pred krádežou.

Najčistejším riešením preto nie je hľadať improvizovaný úkryt v zaparkovanom vozidle, ale rozhodnúť sa ešte pred cestou. Kto plánuje účasť na proteste alebo mítingu, zbraň má ponechať riadne zabezpečenú na mieste, kde ju môže legálne uložiť. Organizátor ani polícia nemajú povinnosť prevádzkovať pri vstupe úschovňu civilných zbraní.

Štyri situácie, ktoré vyzerajú podobne, ale právne rovnaké nie sú

1. Pištoľ je skrytá a nikto sa o nej nedozvie

Neodhalenie zbrane nemení zákaz na dovolené konanie. Skrytý spôsob nosenia iba znižuje pravdepodobnosť, že si ju všimne okolie. Ak je osoba účastníkom zhromaždenia, povinnosť porušuje už tým, že má strelnú zbraň pri sebe.

Argument, že nevznikol incident, môže byť relevantný pri hodnotení závažnosti a následkov, nie pri odpovedi na otázku, či zákaz existoval.

2. Polícia nájde zbraň pri vstupnej alebo osobnej kontrole

Policajti si overia totožnosť, oprávnenie držať zbraň a jej evidenciu. Legálne doklady môžu vylúčiť podozrenie z nedovoleného ozbrojovania, ale nie porušenie pravidiel zhromaždenia. Zbraň môže byť odňatá a vec zadokumentovaná na ďalšie konanie.

Pre priebeh zákroku bude významné, či osoba spolupracovala, zbraň vopred oznámila, rešpektovala pokyny a nevykazovala známky intoxikácie alebo agresivity.

3. Držiteľ zaparkuje a nechá zbraň v aute

Ak odíde mimo dohľadu na vozidlo, naráža na výslovný zákaz zákona o zbraniach. Ani uzamknutý trezor pripevnený vo vozidle nemožno bez ďalšieho považovať za univerzálnu výnimku zo zákonného zákazu ponechania zbrane v aute mimo dohľadu.

Takéto odloženie preto nemožno odporučiť ako štandardný postup pred protestom.

4. Ozbrojený človek iba prechádza okrajom davu

Tu bude rozhodovať, či sa stal účastníkom. Krátky a zjavne náhodný prechod nemožno automaticky stotožniť s účasťou. Čím dlhšie však osoba zostáva, sleduje program alebo sa zapája do prejavov zhromaždenia, tým slabšie je tvrdenie, že bola iba okoloidúcim.

Ak je priestor uzatvorený alebo polícia usmerňuje pohyb osôb, treba rešpektovať určenú trasu. Pokus presadiť si prechod cez dav s odôvodnením, že človek nie je účastníkom, môže vyvolať zákrok z úplne iného dôvodu.

Zákaz trvá aj pri pokojnom podujatí

Účelom pravidla nie je označiť každého držiteľa zbrane za potenciálneho útočníka. Verejné zhromaždenie je však prostredie s vysokou koncentráciou ľudí, obmedzeným priestorom a často aj so silnými emóciami. Zákon preto oddeľuje výkon zhromažďovacieho práva od civilného ozbrojenia účastníkov.

Nezáleží na tom, či ide o pokojné zhromaždenie s rodinami, ostrý protivládny protest alebo míting strany, ktorú držiteľ podporuje. Zákaz nie je naviazaný na politický smer, očakávanú konfliktnosť ani počet policajtov.

Rovnako nemožno vychádzať z toho, že zbraň je určená výlučne na obranu. Zákon nerozlišuje, s akým subjektívnym zámerom ju účastník priniesol. Preventívne pravidlo má odstrániť strelné zbrane z davu skôr, než vznikne situácia, v ktorej by sa skúmal úmysel konkrétneho človeka.

A čo použitie zbrane pri náhlom útoku?

Ak by počas zhromaždenia došlo k útoku, prípadné použitie zbrane by sa posudzovalo podľa pravidiel nutnej obrany alebo krajnej núdze na základe konkrétnych okolností. Predchádzajúce porušenie zákazu mať zbraň pri sebe automaticky nevylučuje, že samotná obrana môže byť za splnenia zákonných podmienok oprávnená.

Ide však o dve oddelené otázky. Jednou je, či človek smel zbraň na zhromaždenie priniesť. Druhou je, či ju v následnej kritickej situácii použil oprávnene. Oprávnená obrana spätne neruší zákaz účasti so zbraňou a neoprávnené prinesenie zbrane zase samo osebe ešte nedokazuje neoprávnenosť každého neskoršieho obranného konania.

Takáto situácia by takmer nevyhnutne viedla k dôkladnému preverovaniu, zaisteniu zbrane a samostatnému hodnoteniu všetkých udalostí pred výstrelom aj po ňom.

Praktická hranica je jednoduchšia než právne spory po kontrole

Kto má v úmysle zúčastniť sa protestu, pochodu alebo politického mítingu, nemá si brať strelnú zbraň. Nezáleží na tom, že ju nosí denne, má ju dokonale ukrytú alebo ju ponechá bez náboja v komore.

Ak sa držiteľ o podujatí dozvie až cestou, mal by sa mu vyhnúť alebo účasť odložiť, kým nebude môcť zbraň uložiť zákonným spôsobom. Zaparkovať za rohom a nechať pištoľ bez dohľadu v aute je samostatne problematické.

Náhodný chodec sa nestáva účastníkom len preto, že zazrel transparent alebo počul prejav. Vedome zostať v dave, pridať sa k pochodu či sledovať program so zbraňou pri tele už však vytvára podstatne odlišnú situáciu.

Pri verejnom zhromaždení teda skryté nosenie nenaráža na zákaz preto, že by pištoľ bola viditeľná alebo nelegálna. Naráža na osobitné pravidlo viazané na postavenie účastníka. Práve tento rozdiel rozhoduje: oprávnenie nosiť zbraň na verejnosti zostáva platné, no na účasť so zbraňou v protestnom dave sa nevzťahuje.