Pri výbere medzi Air Arms TX200 HC a Weihrauch HW 97 K sa ľahko skĺzne k jednoduchému verdiktu: britská vzduchovka je uhladenejšia, nemecká robustnejšia. Takéto zhrnutie má reálny základ, ale zakrýva podstatnú časť rozdielov. Obe pušky sú ťažké pružinové jednoranky s pevnou hlavňou, spodnou napínacou pákou a pažbou navrhnutou pre puškohľad. Každá však inak rieši nabíjanie, vedenie pohyblivých dielov, držanie napínacej páky aj kontakt strelca so zbraňou.

Nezávislé testy zároveň nepotvrdzujú, že by jedna z nich mala univerzálny náskok v presnosti. TX200 HC spravidla získava body kultúrou výstrelu a celkovým spracovaním priamo z krabice. HW 97 K dokáže strieľať rovnako presne, no pri niektorých kusoch sa objavuje ľahké pružinové doznievanie alebo tuhšie továrenské nastavenie spúšte. To je rozdiel v pripravenosti a charaktere, nie v základnom presnostnom potenciáli.

Spoločný princíp, odlišné vyznenie

Pevná hlaveň a posuvná kompresná komora patria ku klasickým riešeniam presnej pružinovej vzduchovky. Pri napínaní sa hlaveň nehýbe. Spodná páka posunie piest dozadu, natiahne pružinu a súčasne odkryje vstup do hlavne. Strelec vloží diabolku priamo do nábojového priestoru a komoru opäť uzavrie.

Výhodou nie je automaticky lepší sústrel než pri kvalitnej zalamovačke. Presná zalamovacia vzduchovka s dobre vyriešeným kĺbom a uzamykaním dokáže strieľať výborne. Pevná hlaveň však odstraňuje pohyblivé spojenie medzi hlavňou a valcom, na ktorom je upevnená optika. Konštruktér tak nemusí riešiť opakované dosadnutie hlavne do rovnakej polohy a môže pažbu od začiatku tvarovať výlučne pre streľbu s puškohľadom.

Cenou za túto architektúru je hmotnosť. Posuvná oceľová komora, dlhý valec a samostatná napínacia páka pridávajú materiál. HW 97 K v základnej bukovej verzii má podľa výrobcu hmotnosť 4 kg, celkovú dĺžku 1 020 mm a 300 mm hlaveň. Pri TX200 HC sa publikované údaje mierne líšia podľa trhu, pažby a konkrétnej verzie; bežne uvádzané hodnoty sa pohybujú okolo 3,9 kg a jedného metra celkovej dĺžky. Po montáži stredne veľkého puškohľadu sa obe zostavy dostávajú výrazne nad štyri kilogramy.

Táto hmotnosť nie je iba vedľajším dôsledkom pevnej hlavne. Ťažká zostava sa pri výstrele pohne menej než ľahká puška s porovnateľne ťažkým piestom. Zostáva citlivá na držanie, no pokojnejšie sedí na cieli a časť impulzov rozloží do väčšej hmoty. Oba modely preto pôsobia stabilnejšie než bežná ľahká pružinovka, zároveň však kladú väčšie nároky pri streľbe postojačky alebo pri dlhom prenášaní.

Nabíjanie: otvorený prístup TX200 proti kompaktnejšiemu priestoru HW 97

Rozdiel si strelec všimne ešte pred prvým výstrelom. TX200 HC má výrazne otvorený nabíjací priestor prístupný z pravej strany. Výrez siaha pomerne nízko a diabolku možno viesť do hlavne prstami bez potreby zložitého natáčania ruky. Viaceré testy oceňujú veľkosť otvoru aj pri použití dlhšej optiky. Ak však tubus alebo vežičky puškohľadu zasahujú príliš ďaleko dozadu, výhodný prístup sa môže zúžiť.

Weihrauch odkryje po natiahnutí otvor v hornej časti valca. Samotný nábojový priestor je dostatočne veľký, ale diabolka sa vkladá hlbšie pod optikou. Pri menších kalibroch, studených prstoch alebo nízko osadenom dlhom puškohľade môže byť manipulácia menej prirodzená. Nie je to zásadná prekážka; po niekoľkých desiatkach nabití sa pohyb zautomatizuje. TX200 však v tejto disciplíne pôsobí premyslenejšie, najmä ak sa strieľa rýchlejšia séria.

Oba systémy po natiahnutí automaticky aktivujú poistku umiestnenú vzadu na valci. HW 97 K používa priečnu tlačidlovú poistku typickú pre Weihrauch. Je dobre dostupná palcom a jej poloha je hmatovo jasná. TX200 má tlačidlo poistky takisto pri zadnom čele valca, ale pridáva nápadnejší mechanizmus Safe-Lok. Pri napínaní je počuť a cítiť postupné zaskakovanie západky do zárezov posuvnej komory.

Toto cvakanie môže pôsobiť menej elegantne než tichší chod HW 97 K, no ide o vedomú konštrukčnú voľbu. Mechanizmus zadržiava komoru v priebežných polohách a bráni jej nekontrolovanému návratu. Pred uzavretím treba na TX200 stlačiť uvoľňovaciu páčku pri nabíjacom priestore. Po krátkom zoznámení vznikne jednoduchý rytmus: natiahnuť, vložiť diabolku, odistiť západku, zavrieť páku, uvoľniť automatickú poistku.

HW 97 K má vlastný mechanizmus proti predčasnému uzavretiu komory, ale navonok sa prejavuje menej výrazne. Jeho napínacia páka je v prednej polohe zaistená mechanickým držiakom integrovaným do úsťového nadstavca. Na uvoľnenie treba stlačiť čelné tlačidlo. TX200 HC drží páku pružinovou aretáciou, takže ju možno odklopiť jedným priamym pohybom. Riešenie Air Arms je rýchlejšie, riešenie Weihrauch pôsobí pozitívnejšie zaistené.

Krátka napínacia páka neznamená rovnaký odpor

Označenie HC aj písmeno K hovoria o skrátenej, karabínovej konfigurácii. Pri pružinovke však kratší predok neznamená automaticky ľahšiu manipuláciu. Skrátená napínacia páka znižuje mechanickú výhodu a pri rovnakej sile pružiny vyžaduje väčší tlak ruky.

Pri TX200 HC namerali americké produktové testy a katalógy približne 34 libier napínacieho odporu, teda okolo 15,4 kg sily. Airgun World upozornil, že karabínová páka pôsobí pri napínaní pomerne tuho, hoci séria sto výstrelov zostala zvládnuteľná. Vrúbkovaná koncovka poskytuje istý úchop, pri dlhšej streľbe však môže tlačiť do dlane.

Hard Air Magazine nameral pri testovanej HW 97 K odpor 39 libier, približne 17,7 kg sily. Autor zároveň poznamenal, že plynulosť mechanizmu subjektívne znižuje pocitovú náročnosť. Iný test súčasnej HW 97 K opísal napínanie ako prekvapivo hladké a ľahké vzhľadom na výkon pušky. Rozdielne dojmy nie sú nezvyčajné: výsledok ovplyvňuje výkonová verzia, stav tesnení, zábeh aj spôsob, akým strelec vedie páku.

Pri priamom porovnaní preto nemožno tvrdiť, že jeden model sa vždy napína ľahšie. TX200 HC má otvorenejší prístup k páke, HW 97 K zasa veľmi hladké vedenie a pevný predný záchyt. Pre menšieho strelca sú obe stále veľké dospelé pružinovky. Kto plánuje dlhé tréningové série, mal by posudzovať nielen špičkovú silu, ale aj polohu ruky na konci pohybu a pohodlie pri opakovanom zakladaní páky.

Dve výborné spúšte s rozdielnym charakterom

Spúšť Rekord patrí k najznámejším mechanizmom Weihrauch. Je to skutočná dvojstupňová jednotka s nastaviteľným priebehom a odporom, zrozumiteľným prvým stupňom a jasným prechodom na druhý. Z výroby býva bezpečne nastavená skôr na športovo-univerzálnu než vyslovene terčovú hodnotu.

Rozptyl medzi konkrétnymi kusmi ukazujú aj publikované merania. Hard Air Magazine zaznamenal na testovanej HW 97 K priemerný odpor 2 libry a 9 uncí, približne 1,16 kg, pričom továrenské nastavenie hodnotil ako veľmi dobré. Tom Gaylord pri inom kuse nameral 3 libry a 3 unce, teda asi 1,45 kg. Po úprave nastavenia sa dostal na 1 libru a 8 uncí, približne 680 gramov, s čistým uvoľnením.

Air Arms používa vlastnú dvojstupňovú spúšť CD. Široký zahnutý jazýček je posunutý tak, aby naň prst dopadal prirodzene bez výrazného naťahovania. Mechanizmus má viac možností nastavenia a dobré kusy ponúkajú veľmi krátky, čitateľný druhý stupeň. Starší test TX200 HC nameral továrenský odpor okolo troch libier, no podstatnejšia než samotné číslo bola čistota bodu odpálenia.

Pri porovnaní nie je Rekord automaticky horší len preto, že koncepčne pochádza zo staršej školy. Má výrazný mechanický charakter a pri správnom nastavení ponúka presne definovanú stenu. CD na TX200 často pôsobí jemnejšie, s ľahším pohybom a terčovejším jazýčkom. Rozdiel sa zväčší pri streľbe z opory, keď možno venovať viac pozornosti detailom chodu. V poľných polohách sú obe jednotky na takej úrovni, že výsledok viac ovplyvní nastavenie konkrétneho kusa a ergonómia pažby.

Tvrdenie, že TX200 má jednoznačne lepšiu spúšť, je preto príliš kategorické. Presnejšie je povedať, že CD častejšie prichádza z výroby s pocitom hotového športového nastavenia. Rekord má väčší rozsah charakteru a strelec, ktorý pozná jeho nastavovanie, si ho dokáže prispôsobiť veľmi presne.

Kde vzniká povesť kultivovanejšej TX200 HC

Pri pružinovej vzduchovke sa výstrel nezačína pohybom diabolky, ale uvoľnením piesta. Pružina sa rozvíja, piest zrýchľuje dopredu, stláča vzduch a následne prudko zabrzdí. Puška sa počas tohto krátkeho deja pohne viacerými smermi. Až potom diabolka opustí hlaveň. Kultúra výstrelu preto priamo ovplyvňuje, ako ľahko strelec využije mechanickú presnosť hlavne.

TX200 má piest vedený syntetickými klznými krúžkami, ktoré obmedzujú kontakt kovu s kovom. Pružina je podopretá na oboch koncoch a konštrukcia umožňuje piestu pri pohybe rotovať. Tým sa znižuje prenos krútiaceho momentu vznikajúceho rozvíjaním pružiny do celej pušky. Airgun World pri rozbore TX200 HC pripísal práve týmto detailom hladký chod bez výrazného kovového chvenia.

Výsledkom nebýva úplná absencia spätného rázu. TX200 HC pri výstrele stále urobí typický krátky pohyb pružinovky dopredu a dozadu. Impulz však často pôsobí ako hutné, tlmené klepnutie bez dlhého doznievania. To je hlavný dôvod, prečo sa o nej hovorí ako o vzduchovke s továrensky ladeným prejavom.

HW 97 K používa konvenčnejšie riešenie, ktoré je mimoriadne pevné a dlhodobo overené, ale viac závisí od tolerancií konkrétnej pružiny a jej vedenia. Hard Air Magazine na testovanom kuse zaznamenal mierne pružinové zaznenie. Tom Gaylord pri novšom teste spomínal slabé bzučanie po každom výstrele aj po tom, čo puška preukázala špičkovú presnosť. Iné recenzie vrátane priameho porovnania však opisovali chod HW 97 K ako ostrý, čistý a bez badateľného zvonenia.

Práve rozdielnosť týchto pozorovaní je dôležitá. HW 97 K nemožno všeobecne označiť za hrubú alebo nekultivovanú pušku. Kvalitný kus môže strieľať veľmi hladko už z krabice. Pravdepodobnosť mierneho mechanického dozvuku je však pri nej podľa viacerých testov vyššia než pri TX200. Air Arms má viac prvkov, ktorých účelom je potlačiť vibrácie bez dodatočného zásahu.

Vyváženie: kratšia TX200 pôsobí kompaktnejšie, HW 97 K pokojnejšie vpredu

Číslo na váhe nevysvetlí, ako sa puška správa pri zalícení. TX200 HC sústreďuje veľkú časť hmotnosti bližšie k stredu. Krátky predok, plná oceľová mechanika a tvarované predpažbie vytvárajú kompaktný celok, ktorý sa napriek hmotnosti rýchlo usádza do ramena. Pri streľbe v sede alebo kľaku sa ľahšie presúva medzi cieľmi než by naznačovala takmer štvorkilogramová hmotnosť.

Pažba TX200 býva výraznejšie tvarovaná a podľa verzie pravostranná alebo ľavostranná. Pištoľová rukoväť vedie dlaň k spúšti a predpažbie ponúka viac použiteľných miest pre podpornú ruku. Typické laserom vytvorené šupinové zdrsnenie je vizuálne výrazné; jeho praktická hodnota je nesporná, esteticky však nemusí vyhovovať každému.

Základná buková HW 97 K má obojstrannú pažbu s vysokým lícnym hrebeňom, robustnejšou pištoľovou rukoväťou a dlhým predpažbím. Predná časť pôsobí plnšie a puška sa pri mierení ochotne oprie do podpornej ruky. Rozloženie hmotnosti je pokojné, vhodné na ustálenú streľbu, ale pri rýchlom prenášaní medzi cieľmi nepôsobí tak živo ako kratšia TX200 HC.

Výsledok sa mení s pažbou. HW 97 sa ponúka aj v laminátových a thumbhole konfiguráciách, Air Arms zasa v bukovom, orechovom a nastaviteľnom vyhotovení Ultimate Springer. Laminát pridáva hmotnosť a nastaviteľné prvky môžu zmeniť polohu hlavy aj ťažisko. Pri porovnávaní v predajni preto treba sledovať presnú verziu, nie iba označenie mechanizmu.

Optika odhalí ergonomické rozdiely

Ani jedna puška nemá klasické otvorené mieridlá. Výška hrebeňa pažby, montážna lišta aj úsťové zakončenie sú navrhnuté pre puškohľad. HW 97 K ponúka dlhú 11 mm rybinu s otvormi pre záchytný kolík montáže. TX200 používa rovnako štandardnú vzduchovkovú rybinu a vyžaduje montáž schopnú dlhodobo znášať obojsmerný impulz pružinového systému.

Veľký objektív automaticky neprináša lepšiu zostavu. Vysoká montáž zhorší kontakt líca s pažbou a zväčší vzdialenosť osi optiky od hlavne. Obom modelom spravidla vyhovuje puškohľad, ktorý možno osadiť čo najnižšie bez kontaktu objektívu s valcom. Pri TX200 treba navyše skontrolovať prístup k bočnému nabíjaciemu otvoru, pri HW 97 priestor nad horným otvorom.

Na TX200 HC sa hodí skôr kratší tubus. Dlhá optika môže potlačiť výhodu kompaktnej karabíny a posunúť ťažisko dozadu alebo zakryť časť nabíjacieho priestoru. HW 97 K znesie dlhší puškohľad vizuálne aj balančne lepšie, no ani tu nemá zmysel pridávať zbytočnú hmotnosť. S kvalitnou oceľovou alebo pevnou hliníkovou montážou sa kompletná zostava ľahko priblíži k 4,5 až 5 kg.

Čo skutočne ukázali testy presnosti

Číselné výsledky z rôznych recenzií nemožno zoradiť do jednoduchej tabuľky a vyhlásiť víťaza. Testeri použili odlišné vzdialenosti, kalibre, výkony, diabolky, počty rán aj spôsoby opory. Napriek tomu sa z publikovaných údajov dá vyčítať, či obe konštrukcie dosahujú úroveň očakávanú od prémiovej pružinovky.

Air Arms TX200 HC

Gun Mart testoval TX200 HC v kalibri 4,5 mm na 30 yardov, približne 27,4 metra. S diabolkami JSB Exact vytvorila päťranovú skupinu s rozmerom 0,35 palca, teda necelých 9 mm. Air Arms Field a ďalšie kvalitné kupolovité diabolky sa takisto umiestnili medzi najlepšie. Ťažké JSB Exact Heavy dosiahli 0,55 palca, zatiaľ čo ľahké Defiant otvorili sústrel až na 1,25 palca.

Výsledok ilustruje dve veci. TX200 HC má veľmi vysoký potenciál, ale nie je ľahostajná k strelivu. Rozdiel medzi vhodnou a nevhodnou diabolkou bol v tom istom teste viac než trojnásobný. Vyššia rýchlosť ľahkého projektilu pritom nepriniesla lepšiu presnosť.

Airgun World pri inom kuse v kalibri 4,5 mm nameral s 8,44-grainovou diabolkou Air Arms Field priemer 773 fps a energiu 11,2 ft-lb. Rozdiel rýchlostí v meranej sérii bol iba 6 fps. Autor následne na 25 yardov opisoval opakované zásahy do jedného otvoru a pomerne malú zmenu správania pri miernych odchýlkach v držaní. Presný rozmer skupiny však neuviedol, preto tento výsledok nemožno číselne porovnávať s ostatnými testami.

Weihrauch HW 97 K

Tom Gaylord testoval továrenskú HW 97 K v kalibri 4,5 mm najskôr na desať metrov. Päť diaboliek Air Arms s hmotnosťou 8,44 grainu umiestnil do skupiny 0,117 palca, približne 3 mm. Na 25 yardov boli prvé výsledky rozpačitejšie: desať JTS Dead Center vytvorilo 0,478 palca a Air Arms 8,44 grainu 0,624 palca.

Po odľahčení spúšte a výbere vhodnejšieho 10,3-grainového streliva FX sa desaťranová skupina na 25 yardov zmenšila na 0,38 palca, teda približne 9,7 mm. Autor tento výsledok vyhodnotil ako prakticky porovnateľný s najlepšou desaťranovou skupinou 0,333 palca, ktorú v minulosti dosiahol s továrenskou TX200 Mk III. Nešlo síce o HC a pušky neboli testované súčasne, porovnanie však ukazuje, že presnostný strop HW 97 K nie je nižší.

Hard Air Magazine dospel k podobnému všeobecnému záveru. Testovaná HW 97 K strieľala veľmi dobre s celým rozsahom streliva a pri väčšine diabolo vykázala smerodajnú odchýlku rýchlosti najviac 8 fps. Najlepší výsledok dosiahla s Crosman Premier Hollow Point, no výborne boli hodnotené aj JSB Exact 8,44 grainu.

Prečo čísla neurčujú jednoznačného víťaza

Najmenšie publikované skupiny oboch modelov sa pohybujú na úrovni, pri ktorej začína dominovať chyba strelca, vietor, optika a triedenie diabolo. Päťranový sústrel TX200 HC na 30 yardov nemožno priamo postaviť proti desaťranovému sústrelu HW 97 K na 25 yardov. Desať rán dáva väčšiu šancu prejaviť sa odchýlke streliva aj techniky a samotná vzdialenosť nevysvetľuje celý rozdiel.

Poctivý záver znie, že oba systémy majú mechanickú presnosť dostatočnú na veľmi náročnú športovú streľbu s pružinovkou. TX200 HC môže túto presnosť sprístupniť rýchlejšie vďaka pokojnejšiemu cyklu a dobre nastavenému mechanizmu. HW 97 K si niekedy vypýta viac práce s výberom diabolky, nastavením spúšte alebo zábehom, no pri vhodnej kombinácii nezaostáva.

Citlivosť na držanie nezmizla

Hmotnosť, pevná hlaveň a dobré vedenie piesta znižujú nároky na techniku, ale nemenia fyziku pružinového pohonu. Obe pušky sa pohnú ešte pred opustením diabolo z hlavne. Ak sa predpažbie pri každom výstrele opiera o iné miesto alebo strelec mení tlak ramena, zmení sa aj spôsob, akým zbraň dokončí cyklus.

HW 97 K v Gaylordovom teste priniesla zaujímavý výsledok: na desať metrov strieľala prakticky rovnako dobre pri voľnom delostreleckom úchope aj pri priamom položení predpažbia na vak. To nemožno automaticky preniesť na každý kus a výkonovú verziu, ale potvrdzuje pomerne tolerantný charakter ťažkej zostavy.

Airgun World pri TX200 HC zámerne menil spôsob držania. Pevné zovretie posunulo stred zásahov, pri rozumne ľahkom úchope však zostali skupiny malé a poloha zásahov stabilná. TX200 teda nie je necitlivá; skôr poskytuje širšie použiteľné okno techniky než ľahká a prudká pružinovka.

Pre obe pušky sa osvedčuje opakovateľný kontakt podpornej ruky, voľný úchop pištoľovej rukoväti a rovnaký tlak pažby do ramena. Pri hľadaní vhodnej polohy ruky treba skúšať predpažbie po malých krokoch. Najlepšie miesto nemusí byť pod ťažiskom a môže sa zmeniť po montáži iného puškohľadu.

Je HW 97 K lepší základ na ladenie?

Povesť Weihrauch ako platformy pre úpravy vznikla už pri modeli HW 77. Mechanizmus je robustný, dobre známy servisom a desaťročia sa preň vyrábajú pružiny, vodiace puzdrá, piestové tesnenia aj kompletné ladiace súpravy. HW 97 K na túto tradíciu priamo nadväzuje.

Ladenie môže odstrániť pružinové chvenie, skrátiť doznievanie a prispôsobiť charakter impulzu konkrétnemu výkonu. Neznamená však automaticky menší sústrel. Testovaná továrenská HW 97 K dosiahla desaťranovú skupinu 0,38 palca na 25 yardov aj s badateľným slabým bzučaním mechanizmu. Úprava by v takom prípade zlepšila najmä pocit z výstrelu a možno toleranciu na držanie, nie nevyhnutne kvalitu hlavne.

TX200 HC sa často označuje za hotovú už z výroby, pretože syntetické vedenie piesta, podopretie pružiny a celkové tolerancie pripomínajú zásahy, ktoré sa pri iných pružinovkách robia dodatočne. To však neznamená, že sa nedá ďalej upravovať. Konštrukcia je servisne prístupná a skúsení ladiči menia hmotnosť piesta, predpätie, pružinu aj vodiace prvky podľa požadovaného výkonu.

Tom Gaylord pri porovnávaní mechanizmov uviedol, že TX200 považuje za jednoduchšiu na rozobratie a ladenie. Aj továrenský strelec Air Arms Gary Chillingworth vyzdvihol rýchlu rozoberateľnosť svojho súťažného TX200 HC. Tvrdenie, že HW 97 K ponúka väčší priestor na ladenie, preto treba spresniť: Weihrauch má mimoriadne silnú tradíciu a široké zázemie úprav, no TX200 nie je uzavretý ani servisne neprístupný systém.

Rozdiel je skôr v motivácii. Majiteľ HW 97 K môže ladiť preto, aby odstránil konkrétne pružinové zaznenie a priblížil chod továrensky uhladenej TX200. Majiteľ Air Arms zvyčajne hľadá špecifický súťažný charakter, inú dynamiku piesta alebo jemnú optimalizáciu už veľmi dobrého základu.

Ktorá koncepcia dáva väčší zmysel

Air Arms TX200 HC je presvedčivejšia pre strelca, ktorý chce prémiovú pružinovku s minimom dodatočnej práce. Ponúka veľký bočný nabíjací otvor, kompaktné vyváženie, kvalitnú spúšť a vnútorné vedenie schopné potlačiť väčšinu rušivých vibrácií. Jej mechanický cyklus má častejšie charakter už naladenej zbrane. Slabšou stránkou zostáva vysoká hmotnosť, tuhšia krátka napínacia páka a pravostranná orientácia mnohých pažieb.

Weihrauch HW 97 K pôsobí tradičnejšie a mechanicky priamočiarejšie. Predná aretácia napínacej páky je pevná, obojstranná základná pažba vyhovuje širšiemu okruhu strelcov a spúšť Rekord ponúka veľmi dobrú kontrolu. Továrenský kus môže mať o niečo živší alebo zvučnejší cyklus, no publikované testy nepotvrdzujú, že by tým trpela jeho špičková presnosť. Pre strelca, ktorý chce časom meniť charakter mechanizmu, je HW 97 K mimoriadne dobre zmapovaný základ.

Najčastejšie opakované tvrdenie teda platí iba s dodatkom. TX200 HC býva kultivovanejšia už z výroby, pretože má viac prvkov zameraných na vedenie pohyblivých dielov a tlmenie vedľajších impulzov. HW 97 K má rozsiahlejšiu povesť platformy na úpravy, nie však preto, že by bola v sérii nepresná alebo konštrukčne nedokončená.

Ak rozhoduje čistá presnosť, medzi nimi nie je obhájiteľný univerzálny víťaz. Rozhodujúci rozdiel vzniká o zlomok sekundy skôr: pri založení ťažkej pušky do ramena, dosiahnutí na diabolku, odpore napínacej páky a spôsobe, akým sa mechanizmus pohne po stlačení spúšte. TX200 HC tento dej filtruje a uhladzuje. HW 97 K ho podáva mechanickejšie, no s rovnakou schopnosťou poslať vhodnú diabolku presne do stredu terča.