Jednotné strely 12/70 v teste: Foster, Brenneke a sabot na 50 a 100 metrov

Strelivo

Jednotné strely 12/70 v teste: Foster, Brenneke a sabot na 50 a 100 metrov

Perex

Tri konštrukcie jednotných striel môžu mať rovnaký kaliber, no v brokovnici sa správajú zásadne odlišne. Porovnali sme publikované balistické údaje a výsledky streľby na 50 a 100 metrov, aby sme zistili, kedy stačí Foster, v čom vyniká Brenneke a prečo sabot potrebuje drážkovanú hlaveň.

Hlavný obrázok
Tri typy jednotných striel 12/70: Foster, Brenneke a podkaliberný sabot.
Obsah

Označenie 12/70 samo osebe o výkone jednotnej strely veľa neprezradí. V rovnako dlhom náboji môže byť mäkká olovená strela typu Foster, robustná konštrukcia Brenneke s pripojenou upchávkou alebo ľahšia podkaliberná strela uzavretá v plastovom vodiacom puzdre. Všetky tri opúšťajú hlaveň ako jeden projektil, no ich presnosť, rýchlosť, spätný ráz aj nároky na vývrt sú výrazne odlišné.

Porovnanie sme postavili na troch reprezentatívnych továrenských laboráciách: Federal Premium Power-Shok Rifled Slug s olovenou strelou Foster s hmotnosťou 1 unca, Brenneke Classic 12/70 s 31,5-gramovou strelou a Hornady SST Slug 12/70 s 300-grainovou podkalibernou strelou. Údaje o rýchlosti a energii pochádzajú z publikovaných balistických tabuliek výrobcov. Hodnotenie presnosti vychádza z výsledkov opakovaných skúšok v odborných streleckých médiách a z typických rozpätí dosahovaných v hladkých a plne drážkovaných hlavniach.

Nejde teda o predstieraný redakčný test troch nábojov vystrelených v jeden deň z jednej zbrane. Taký pokus by bol navyše zavádzajúci: sabot určený pre drážkovanú hlaveň by v hladkej hlavni začínal s veľkou nevýhodou, zatiaľ čo mäkká strela Foster nemusí v plne drážkovanej hlavni podať svoj najlepší výkon. Zmyslom porovnania je ukázať, čo jednotlivé konštrukcie dokážu v hlavni, pre ktorú boli navrhnuté, a čo sa stane pri nesprávnom párovaní.

Tri odlišné riešenia rovnakého zadania

Foster: jednoduchá strela pre hladkú hlaveň

Strela Foster má dutú zadnú časť, ťažisko posunuté dopredu a spravidla aj šikmé rebrá na vonkajšom povrchu. V anglických názvoch sa často objavuje ako rifled slug, čo môže viesť k mylnej predstave, že jej rebrá fungujú ako drážkovanie hlavne a strelu intenzívne roztočia. Ich dôležitejšou úlohou je umožniť mäkkému olovu bezpečne sa prispôsobiť vnútornému priemeru hlavne a primeranému zahrdleniu.

Stabilizácia strely Foster je predovšetkým aerodynamická. Ťažká predná časť letí vpredu a ľahšia dutá základňa ju nasleduje podobne ako košík pri bedmintone. Je to lacná a praktická konštrukcia, ktorá funguje v bežnej hladkej brokovnici bez potreby špeciálnej drážkovanej hlavne.

Jej slabinou je nízky balistický koeficient. Veľká čelná plocha a spravidla neforemný tvar spôsobujú rýchlu stratu rýchlosti. Foster preto môže mať pôsobivú úsťovú energiu, ale za hranicou 50 metrov sa jeho dráha citeľne zakrivuje a vietor naň pôsobí viac než na aerodynamickú podkalibernú strelu.

Brenneke: plnšia strela s pripojenou upchávkou

Meno Brenneke sa v bežnej reči používa takmer ako všeobecné pomenovanie jednotnej strely, v skutočnosti však označuje konkrétnu značku a konštrukčnú rodinu. Tradičná strela Brenneke je plnšia než Foster a za oloveným telom nesie pripojenú plastovú alebo vláknitú upchávku. Tá strelu vedie vo vývrte a počas letu pomáha udržať správnu orientáciu.

Rebrá na tele opäť netreba chápať ako plnohodnotnú náhradu drážkovania. Uľahčujú prechod hlavňou a deformáciu pri prechode vhodným zahrdlením. Samotná konštrukcia je pevnejšia a menej závislá od hlbokej dutej základne. To spravidla znamená dobrú priamu penetráciu a menšie riziko výraznej deformácie strely už v hlavni.

Brenneke je stále predovšetkým riešenie pre hladkú hlaveň. Pri správnej kombinácii náboja, hlavne a mieridiel často ponúkne konzistentnejšie zásahy než základná lacná laborácia Foster. Rozdiel však nie je automatický. Niektoré hladké hlavne jednoducho uprednostnia konkrétny priemer, tvrdosť olova alebo tvar upchávky a lacnejšia strela môže v jednej zbrani prekonať drahšiu.

Sabot: podkaliberná strela pre drážkovanú hlaveň

Sabotový náboj nesie projektil s menším priemerom, než má vývrt brokovnice. Medzeru vypĺňa plastové vodiace puzdro, ktoré sa v drážkovanej hlavni zachytí do drážok, roztočí sa a rotáciu prenesie na strelu. Po opustení ústia sa segmenty puzdra oddelia a ďalej letí iba samotný projektil.

Hornady SST Slug používa 300-grainovú, teda približne 19,4-gramovú strelu s aerodynamickým profilom a polymérovou špičkou. V porovnaní s plnokalibernou olovenou strelou je ľahšia, podstatne rýchlejšia a lepšie si udržiava rýchlosť. Vhodná plne drážkovaná hlaveň z nej prakticky robí krátkodosahovú guľovú zostavu, hoci rozmery náboja aj pracovné tlaky zostávajú v kategórii brokovnicového streliva.

V hladkej hlavni sa však sabot nemá o čo oprieť a projektil nezíska potrebnú rotáciu. Výsledkom býva veľký a nepredvídateľný rozptyl. Plastové puzdro síce strelu prevedie vývrtom, ale samo osebe nevyrieši stabilizáciu počas letu. Drahý náboj tak môže v obyčajnej hladkej brokovnici strieľať horšie než najlacnejší Foster.

Porovnávané továrenské laborácie

Vybrané náboje nereprezentujú každý produkt vo svojej kategórii, ale dobre ukazujú rozdiel medzi troma princípmi. Výrobné série a ponuka na jednotlivých trhoch sa môžu meniť, preto treba pri nákupe kontrolovať presné označenie náboja, hmotnosť strely a údaje na aktuálnom obale.

  • Federal Premium Power-Shok Rifled Slug 12/70: plnokaliberná olovená strela Foster s hmotnosťou 1 unca, teda 437,5 grainu alebo približne 28,35 gramu. Publikovaná úsťová rýchlosť je 1 610 fps, približne 491 m/s.
  • Brenneke Classic 12/70: tradičná plnokaliberná strela s pripojenou upchávkou, hmotnosťou 31,5 gramu a publikovanou úsťovou rýchlosťou približne 430 m/s.
  • Hornady SST Slug 12/70: 300-grainová, približne 19,44-gramová podkaliberná strela v sabote. Výrobca uvádza úsťovú rýchlosť 2 000 fps, teda približne 610 m/s.

Hodnoty výrobcov nemožno zamieňať s rýchlosťou nameranou v ľubovoľnej brokovnici. Záleží na dĺžke hlavne, komore, teplote streliva aj výrobnej sérii. Katalógové údaje však poskytujú rozumný základ na porovnanie hmotnosti, rýchlostnej triedy a energie.

Rýchlosť a energia: hmotnosť nie je všetko

Federal s jednotnou olovenou strelou s hmotnosťou jednej unce dosahuje pri deklarovaných 491 m/s úsťovú energiu približne 3 410 joulov. Brenneke Classic je ťažšia, ale pri približne 430 m/s vychádza jej úsťová energia okolo 2 910 joulov. Hornady SST je najľahšia z trojice, no rýchlosť približne 610 m/s jej dáva energiu okolo 3 610 joulov.

Samotná úsťová energia teda neodhaľuje charakter náboja. Foster prenáša veľkú hybnosť plnokaliberným oloveným telesom, ale rýchlo spomaľuje. Brenneke kombinuje vyššiu hmotnosť s miernejšou počiatočnou rýchlosťou. Hornady dosahuje najvyššiu energiu predovšetkým vďaka rýchlosti, pričom aerodynamickejší projektil stráca menej energie na odpore vzduchu.

V publikovaných tabuľkách Federalu klesá rýchlosť jedno-uncovej strely Power-Shok do okolia 100 yardov, teda 91,4 metra, približne k hranici 360 m/s. Energia sa v tejto vzdialenosti pohybuje okolo 1 850 joulov. Presné číslo sa môže líšiť podľa verzie katalógu a použitej laborácie, no trend je jasný: medzi ústím a 100 yardmi strela stratí výraznú časť počiatočnej rýchlosti.

Pri Hornady SST zostáva v rovnakej vzdialenosti rýchlosť približne v okolí 490 m/s a energia stále presahuje 2 300 joulov. Rozdiel nie je spôsobený iba vyššou úsťovou rýchlosťou. Užšia podkaliberná strela s lepším profilom hospodári s energiou podstatne účinnejšie.

Tradičné Brenneke sa balistickým priebehom nachádza bližšie k Fosteru než k sabotu. Ťažká plnokaliberná strela má slušnú energiu a hybnosť, ale jej rýchlosť na vzdialenosti klesá. Výhodou nie je plochá dráha, ale robustná konštrukcia a predvídateľné správanie v hladkej hlavni.

Čo ukazuje vzdialenosť 50 metrov

Päťdesiat metrov je pre jednotnú strelu z hladkej brokovnice prirodzená pracovná vzdialenosť. Letová dráha ešte nie je extrémne zakrivená a aj jednoduchšie mechanické mieridlá umožňujú rozumne kontrolovať miesto zásahu. Zároveň je už vzdialenosť dostatočná na odhalenie náboja, ktorý si s konkrétnou hlavňou nerozumie.

Pri dobre zvolenej hladkej hlavni sa Foster na 50 metroch pravidelne pohybuje v rozptyloch, ktoré možno prekryť približne dlaňou. V publikovaných skúškach sa pri troj- až päťranových skupinách často objavuje približne 7 až 15 centimetrov, no rozdiely medzi zbraňami bývajú veľké. Jedna hlaveň môže s konkrétnou laboráciou držať zásahy tesne pri sebe, zatiaľ čo iná vytvorí dvojnásobnú skupinu.

Konštrukcia Brenneke má na 50 metroch potenciál byť konzistentnejšia, najmä v hlavni s vhodným priemerom a kvalitnými mieridlami. V odborných testoch sa pri dobrej kombinácii bežne objavujú skupiny približne od 5 do 10 centimetrov. Nie je to univerzálna garancia a občas sa nájde Foster, ktorý z konkrétnej brokovnice strieľa rovnako dobre. Brenneke však spravidla menej pripomína mäkký olovený kalíšok a pri manipulácii aj výstrele pôsobí ako mechanicky pevnejší celok.

Sabot v plne drážkovanej hlavni môže byť už na 50 metroch jednoznačne najpresnejší. Skupiny pod päť centimetrov nie sú pri dobrej slugovej hlavni neobvyklé. Výsledok však silno ovplyvňuje optika, spúšť a kvalita montáže. Brokovnica s vysokým spätným rázom rýchlo odhalí slabé krúžky alebo nedostatočne dotiahnutú základňu.

V hladkej hlavni sa poradie mení. Foster a Brenneke zostávajú vo svojom prirodzenom prostredí, zatiaľ čo sabot môže vytvoriť taký rozptyl, že jednotlivé zásahy prestanú tvoriť použiteľnú skupinu. Občas sa objaví hladká hlaveň, ktorá so sabotom zvládne niekoľko prijateľných rán na krátku vzdialenosť, no taký výsledok nemožno považovať za spoľahlivú vlastnosť systému.

Sto metrov oddeľuje konštrukcie

Na 100 metroch sa naplno prejaví aerodynamický odpor, stabilita aj kvalita mieridiel. Brokovnica s jednoduchou muškou a korálkou môže mať mechanicky dobrú hlaveň, ale strelec nedokáže na terči opakovane založiť rovnaký obraz mieridiel. Presnosť streliva sa preto musí posudzovať spolu so zameriavacím systémom.

Foster je na tejto vzdialenosti stále použiteľný, no už vyžaduje presne overený nástrel. Rozptyly okolo 20 až 30 centimetrov nie sú pri hladkých hlavniach ničím výnimočným a slabšia kombinácia sa môže dostať výrazne nad túto úroveň. Problémom nie je len šírka skupiny. Pomalšia strela citlivejšie reaguje na odhad vzdialenosti a vietor, pričom rozdiel medzi nástrelom na 50 a 100 metrov sa prejaví zreteľným poklesom.

Brenneke dokáže z kvalitnej hladkej hlavne na 100 metroch udržať prakticky použiteľnú presnosť, ale ani tu nemožno očakávať výkon bežnej guľovnice. Dobré zostavy sa v publikovaných testoch pohybujú približne v pásme 15 až 25 centimetrov, horšie kombinácie podstatne vyššie. Výhodou býva konzistentné vedenie strely a pevná konštrukcia, nie zázračne plochá dráha.

Hornady SST a podobné saboty v plne drážkovanej hlavni vstupujú do inej triedy. Výrobca pri vhodnej zostave uvádza potenciál skupín pod dve palce na 100 yardov, teda pod približne päť centimetrov na 91 metroch. Reálne výsledky rôznych odborných testov bývajú širšie, často približne päť až desať centimetrov, stále však ide o jasný náskok pred plnokalibernými strelami z hladkej hlavne.

Pri prepočte výsledkov zo 100 yardov na 100 metrov treba zostať opatrný. Rozdiel 8,6 metra už pri pomalej plnokaliberní strele nie je zanedbateľný a skupinu nemožno jednoducho zväčšiť lineárnym koeficientom. Strela je pomalšia, čas letu rastie a dráha sa viac zakrivuje. Preto sú katalógové hodnoty pre 100 yardov v tomto porovnaní ponechané ako také a neskrývajú sa za predstieranú presnosť pre presných 100 metrov.

Pokles dráhy a význam správneho nástrelu

Jednotná strela 12/70 neponúka univerzálnu trajektóriu. Dve laborácie s podobnou úsťovou energiou môžu mať úplne odlišný pokles, pretože jedna používa ťažký plnokaliberný projektil a druhá ľahšiu aerodynamickú strelu. Rozhodujúca je rýchlosť v celej dráhe, nie iba hodnota na ústí.

Pri Fosterovi a Brenneke je rozumné pracovať s reálnymi vzdialenosťami, na ktorých sa bude strieľať, a nespoliehať sa na všeobecnú poučku o nástrele. Katalógové tabuľky používajú rôznu výšku mieridiel aj nulovaciu vzdialenosť. Údaj o poklese bez týchto podmienok nemá praktickú hodnotu.

Sabot má plochejšiu dráhu, ale ani ten neletí ako moderný puškový náboj s vysokým balistickým koeficientom. Hornady SST si na pomery brokovnice vedie veľmi dobre, no za hranicou 100 metrov treba poznať presnú trajektóriu konkrétnej hlavne a laborácie. Marketingový dojem z rýchlosti 610 m/s nesmie nahradiť overený nástrel.

Na 50 metrov sú rozdiely v poklese ešte zvládnuteľné. Na 100 metrov môže nesprávna predstava o trajektórii pridať k prirodzenému rozptylu ďalšiu vertikálnu chybu. To je jeden z dôvodov, prečo sa pri testovaní oplatí zaznamenávať nielen veľkosť skupiny, ale aj posun jej stredu oproti zámernému bodu.

Spätný ráz: najrýchlejší náboj nemusí kopať najviac

Pocit spätného rázu neurčuje iba úsťová energia strely. Dôležitá je jej hmotnosť a rýchlosť, hmotnosť prachovej náplne, rýchlosť plynov, hmotnosť zbrane, tvar pažby aj priebeh tlaku. Bez presných údajov o prachovej náplni preto nemožno z katalógovej rýchlosti vypočítať dôveryhodnú hodnotu voľného spätného rázu.

Ťažký Foster alebo Brenneke spravidla vytvára výrazný tlakový impulz. Federal s 28,35-gramovou strelou pri približne 491 m/s má vysokú hybnosť projektilu a v ľahkej poľovníckej dvojke môže pôsobiť nepríjemne. Brenneke Classic je ešte ťažšia, hoci pomalšia. Subjektívne môže mať skôr mohutný tlak než ostrý úder, konkrétny dojem však závisí od laborácie a zbrane.

Hornady SST dosahuje vyššiu energiu ľahšou a rýchlejšou strelou. To neznamená, že ide o mierny náboj, ale samotná hmotnosť strely nezvyšuje impulz tak výrazne ako pri ťažkej plnokaliberní laborácii. Plne drážkované slugové hlavne sa navyše často používajú na ťažších samonabíjacích alebo opakovacích brokovniciach, ktoré spätný ráz znášajú príjemnejšie než ľahká zalamovacia zbraň.

Spätný ráz ovplyvňuje aj výsledok testu. Po niekoľkých desiatkach výstrelov sa zhoršuje práca so spúšťou, narastá očakávanie rany a povolí konzistentné založenie pažby. Pri porovnávaní skupín preto dáva väčší zmysel viac krátkych sérií než jedna dlhá strelecká položka.

Hladká, paradoxná a plne drážkovaná hlaveň

Hladký vývrt

Pre bežnú hladkú hlaveň sú prirodzenou voľbou Foster a Brenneke. Najčastejšie sa osvedčuje valcové alebo mierne zahrdlenie, ale rozhodujúce sú pokyny výrobcu zbrane a konkrétneho streliva. Nie každá historická hlaveň, pevné zahrdlenie či veľmi tenká broková hlaveň je vhodná pre každú jednotnú strelu.

Pri výmenných zahrdleniach býva praktickým východiskom cylinder alebo improved cylinder. Silnejšie zahrdlenie automaticky neznamená vyššiu presnosť. Môže strelu viac deformovať a zhoršiť konzistentnosť. Univerzálne tvrdenie, že každá rebrovaná strela bezpečne prejde akýmkoľvek zahrdlením, je príliš zjednodušené.

Krátke drážkovanie pri ústí

Takzvané paradoxné zahrdlenie alebo krátka drážkovaná časť pri ústí môže niektorým plnokaliberným strelám pomôcť, ale nie je rovnocenná plne drážkovanej hlavni. Výsledok závisí od konštrukcie strely a od toho, koľko rotácie jej krátky úsek skutočne odovzdá.

Pri sabote môže také riešenie priniesť zlepšenie oproti čisto hladkej hlavni, nemožno však automaticky očakávať presnosť plnohodnotnej slugovej hlavne. Je to samostatná kombinácia, ktorú treba overiť na terči.

Plne drážkovaná hlaveň

Sabot patrí do plne drážkovanej hlavne. Práve tá umožní plastovému puzdru preniesť stabilnú rotáciu na podkaliberný projektil. Dôležité je aj vhodné stúpanie drážok, nepoškodená koruna hlavne a dôkladné odstránenie plastových usadenín.

Plnokaliberné mäkké olovené strely možno z niektorých drážkovaných hlavní vystreliť, pokiaľ to výrobcovia povoľujú, no nie vždy to dáva praktický zmysel. Olovo môže výrazne zanášať drážky a presnosť nemusí prekonať sabot. Náboj treba vyberať podľa konkrétnej hlavne, nie iba podľa toho, že sa fyzicky zmestí do komory.

Podávanie a funkcia v rôznych typoch brokovníc

Zalamovacia brokovnica nemá problém s podávaním, ale odhalí prípadnú deformáciu nábojnice alebo ťažké vyťahovanie po výstrele. Pri opakovacích a samonabíjacích zbraniach vstupuje do hry tvar prednej časti náboja, skutočná dĺžka po výstrele a výkon laborácie.

Jednotné strely 12/70 sa zvyčajne dodávajú s hviezdicovým alebo zavinutým uzáverom. Dva náboje s rovnakým označením 12/70 nemusia mať v zásobníkovej trubici rovnakú dĺžku. To môže ovplyvniť kapacitu aj podávanie, najmä pri zbraniach citlivých na celkovú dĺžku náboja.

Samonabíjacia brokovnica potrebuje dostatočný impulz na spoľahlivý cyklus. Všetky tri porovnávané laborácie patria do výkonnej triedy, funkcia však závisí od systému zbrane, stavu vratnej pružiny a nastavenia plynového mechanizmu. Presnosť zároveň môže ovplyvniť spôsob, akým je hlaveň upevnená v puzdre záveru. Pri opakovanej demontáži optiky alebo hlavne sa oplatí overiť návrat nástrelu.

Terminálna balistika a konštrukcia strely

Veľký priemer kalibru 12 zvádza k predstave, že všetky jednotné strely sa v cieli správajú rovnako. Nie je to tak. Mäkká Fosterova strela sa môže výrazne deformovať a jej dutá základňa sa môže zrútiť. Výsledok závisí od rýchlosti a odporu zasiahnutého materiálu.

Brenneke je spravidla pevnejšia a konštrukcia s pripojenou upchávkou podporuje priamy let. Jednotlivé produktové rady značky však používajú rozdielne zliatiny, tvary a riešenia čelnej časti. Vlastnosti jedného modelu preto nemožno automaticky preniesť na všetky náboje označované slovom Brenneke.

Hornady SST využíva podkalibernú strelu s polymérovou špičkou a riadenou expanziou. Menší počiatočný priemer kompenzuje vyššou rýchlosťou a deformáciou projektilu. Jej účinok je viac závislý od dopadovej rýchlosti než pri veľkom plnokalibernom kuse olova. Výhodou je energia udržaná na vzdialenosti, nevýhodou vyššia cena a úplná závislosť od správnej drážkovanej hlavne.

Porovnávať terminálny účinok iba podľa hĺbky jednej dutiny v balistickej želatíne by bolo zjednodušené. Význam má priemer po expanzii, zachovaná hmotnosť, priamosť dráhy aj dopadová rýchlosť. Médiá navyše používajú rôzne druhy želatíny, teploty a bariéry, takže výsledky z rozdielnych protokolov nemožno presne zoradiť do jednej tabuľky.

Cena verzus reálny prínos

Foster je spravidla najlacnejšia cesta k jednotnej strele. To je dôležité, pretože presnosť sa nedá zistiť z jedného výstrelu. Cenovo dostupné balenie umožní dôkladne overiť nástrel, vyskúšať viac sérií a zistiť správanie zbrane pri studenej aj zahriatej hlavni.

Brenneke býva drahšia, no v hladkej hlavni môže priniesť pevnejšiu konštrukciu a menší rozptyl. Ak však konkrétna brokovnica výborne strieľa lacný Foster, vyššia cena sama osebe nie je dôvodom na zmenu. Terč má väčšiu váhu než povesť značky.

Sabot je zvyčajne najdrahší a jeho cena zahŕňa zložitejší projektil aj plastové puzdro. Investícia sa prejaví iba v plne drážkovanej hlavni s primeranými mieridlami. Kúpiť drahý sabot do hladkej brokovnice v nádeji, že vyššia cena automaticky zmenší skupinu, je najhorší pomer nákladov a výsledku v celom porovnaní.

Ako vybrať náboj bez zbytočného míňania

Výber treba začať hlavňou, nie reklamnou energiou na obale. Pre hladkú hlaveň má zmysel porovnať najmenej dve laborácie Foster a jednu či dve konštrukcie Brenneke. Pre plne drážkovanú hlaveň sú základom saboty s rozdielnou hmotnosťou a tvarom projektilu.

  • Na 50 metrov z hladkej hlavne: Foster ponúka najlepší pomer ceny a výkonu, ak s ním konkrétna zbraň vytvára stabilné skupiny. Brenneke je vhodný ďalší krok, keď treba zvýšiť konzistentnosť alebo sa požaduje pevnejšia strela.
  • Na 100 metrov z hladkej hlavne: výber streliva je kritickejší. Brenneke má často výhodu, ale potrebné sú kvalitné mieridlá a dôsledné overenie poklesu. Nie každá hladká brokovnica poskytne na tejto vzdialenosti prijateľnú presnosť.
  • Na 50 až 100 metrov z plne drážkovanej hlavne: sabot je jednoznačne najlogickejšia voľba. Využije rotáciu, má plochejšiu dráhu a spravidla podstatne menší rozptyl.
  • Do univerzálnej brokovej hlavne: sabot neprináša spoľahlivú výhodu. Peniaze je lepšie vložiť do viacerých vhodných plnokaliberných laborácií a zistiť, ktorú hlaveň uprednostňuje.

Pri skúšaní treba meniť vždy iba jednu premennú. Rovnaká opora, rovnaký zámerný bod a niekoľko samostatných skupín povedia viac než náhodná zmes výstrelov. Dôležitá je nielen najmenšia skupina, ale aj to, či ju náboj dokáže zopakovať.

Verdikt: víťaza určuje hlaveň

Ak by sme tri konštrukcie zoradili bez ohľadu na použitú zbraň, výsledok by nemal odbornú hodnotu. Foster, Brenneke a sabot neriešia úplne rovnakú úlohu.

Foster je praktický a cenovo dostupný náboj pre hladkú hlaveň. Na 50 metrov môže poskytnúť veľmi dobrý výsledok a jeho výkon je dostatočný na seriózne použitie. Na 100 metroch ho obmedzuje rýchla strata rýchlosti, zakrivenejšia dráha a väčší rozptyl.

Brenneke je najpresvedčivejšou voľbou pre strelca, ktorý chce z hladkej hlavne robustnú plnokalibernú strelu a je ochotný zaplatiť viac za pevnejšiu konštrukciu. Často prináša konzistentnejšie skupiny než základný Foster, no nie je imúnny voči individuálnym preferenciám konkrétnej hlavne.

Sabot je jasným víťazom presnosti a zachovania energie na 100 metrov, ale iba v plne drážkovanej hlavni. Hornady SST ukazuje, aký veľký rozdiel dokáže vytvoriť ľahší aerodynamický projektil so stabilnou rotáciou. V hladkej hlavni sa jeho výhody strácajú a vysoká cena zostáva bez zodpovedajúceho výsledku.

Najdôležitejší záver preto neznie, že najdrahší náboj je najlepší. Rozhoduje správne párovanie konštrukcie s vývrtom. Hladká hlaveň patrí Fosteru alebo Brenneke, plne drážkovaná hlaveň sabotu. Až potom má zmysel riešiť rozdiely v rýchlosti, energii a cene. Na 50 metroch dokáže dobrá hladká brokovnica prekvapiť. Na 100 metroch už fyzika jasne ukáže, prečo vznikla špecializovaná slugová hlaveň a podkaliberná strela.