Pištoľový kolimátor možno nastreliť na desiatich metroch za niekoľko minút. Zásahy sú dobre viditeľné, skupina sa ľahšie vyhodnocuje a strelec nemusí zápasiť s terčom vzdialeným 25 metrov. To však ešte neznamená, že výsledkom bude rovnaká nula ako pri nastrelení na 15 alebo 25 metrov.

Voľba vzdialenosti určuje uhol, pod ktorým je hlaveň nasmerovaná voči optickej osi kolimátora. Pri krátkej nule musí os hlavne stúpať k zámernej výraznejšie. Projektil preto po pretínaní zámernej pokračuje určitý čas nad ňou. Pri vzdialenejšej nule sa obe osi zbiehajú pozvoľnejšie a zásahy na krátku vzdialenosť zostávajú o niečo nižšie.

Rozdiely nie sú pri bežnom použití pištole dramatické, ale rozhodne nie sú zanedbateľné. Medzi 10-metrovou a 25-metrovou nulou môže na vzdialenosti 25 metrov vzniknúť rozdiel približne tri centimetre. To je viac, než zaberá presne nastavená malá bodka kolimátora, a pri streľbe na drobný kovový terč alebo pri kontrole presnosti už výsledok nemožno pripísať iba strelcovi.

Čo vlastne znamená nula kolimátora

Nula je nastavenie, pri ktorom sa stred skupiny zásahov na zvolenej vzdialenosti zhoduje s bodom zámeru. Dôležité je slovné spojenie stred skupiny. Jeden presný výstrel ešte nepotvrdzuje nastavenie a jeden odtrhnutý zásah ho nevyvracia.

Optická os kolimátora sa nachádza nad osou hlavne. Pri typickej služobnej alebo športovej pištoli s kolimátorom priamo na závere býva tento rozdiel približne 20 až 30 mm podľa hĺbky výrezu, použitej montážnej platničky, konštrukcie kolimátora a priemeru hlavne. Projektil teda začína svoju dráhu pod zámernou. Aby sa s ňou stretol, hlaveň musí smerovať mierne nahor.

Na úplne krátkej vzdialenosti preto pištoľ zasiahne nižšie, aj keď je kolimátor správne nastrelený. Nie je to chyba optiky. Ide o mechanický rozdiel medzi osou hlavne a osou mieridla. Na troch metroch bude zásah pri väčšine bežných nastavení približne 17 až 20 mm pod bodom zámeru. Presná hodnota závisí najmä od výšky kolimátora.

Na vzdialenostiach 10 až 25 metrov už do výsledku vstupuje aj pokles strely, no geometria montáže zostáva dominantná. Zmena počiatočnej rýchlosti o niekoľko desiatok metrov za sekundu spravidla posunie zásah menej než zmena výšky mieridla alebo rozdiel medzi 10- a 25-metrovou nulou.

Model, na ktorom možno rozdiely porovnať

Na porovnanie použijeme bežnú konfiguráciu: pištoľ kalibru 9 × 19 mm, strelu s hmotnosťou 124 grainov, počiatočnú rýchlosť približne 350 m/s a optickú os 25 mm nad osou hlavne. Nejde o deklarované meranie konkrétnej redakčnej pištole, ale o výpočtový model postavený na publikovaných parametroch sériového streliva.

Rýchlosť 350 m/s zodpovedá približne 1150 fps. Takúto úsťovú rýchlosť zo štvorpalcovej skúšobnej hlavne uvádzajú pri 124-grainových laboráciách napríklad Federal HST a Speer Gold Dot. Speer pri 25-yardovej nule zároveň publikuje pre 124-grainový Gold Dot pokles približne 0,9 palca na 50 yardoch, čo potvrdzuje, že ani bežná pištoľová strela za hranicou 25 metrov neletí po dokonale rovnej priamke. ([speer.com](https://www.speer.com/on/demandware.static/-/Library-Sites-VistaSpeerSharedLibrary/default/v5ac6c017161b18362fea8ab6e7ab4ac6a5fbd9cb/pdfDocuments/SP160_Speer2025_Catalog_web.pdf?utm_source=openai))

Nasledujúce hodnoty sú zaokrúhlené, aby nevytvárali falošný dojem laboratórnej presnosti. Reálna pištoľ, konkrétne strelivo, skutočná výška kolimátora a atmosférické podmienky ich môžu mierne zmeniť. Na pochopenie rozdielov medzi jednotlivými nulami sú však dostatočne presné.

Nula na 10 metrov

• Na 3 metroch je zásah približne 17 mm pod bodom zámeru.
• Na 5 metroch je približne 12 mm pod bodom zámeru.
• Na 10 metroch sa bod zásahu zhoduje s bodom zámeru.
• Na 15 metroch je zásah približne 10 mm vysoko.
• Na 20 metroch je približne 17 mm vysoko.
• Na 25 metroch je približne 23 mm vysoko.

Nula na 15 metrov

• Na 3 metroch je zásah približne 19 mm pod bodom zámeru.
• Na 5 metroch je približne 15 mm pod bodom zámeru.
• Na 10 metroch je približne 6 mm pod bodom zámeru.
• Na 15 metroch sa bod zásahu zhoduje s bodom zámeru.
• Na 20 metroch je zásah približne 4 mm vysoko.
• Na 25 metroch je približne 7 mm vysoko.

Nula na 25 metrov

• Na 3 metroch je zásah približne 19 mm pod bodom zámeru.
• Na 5 metroch je približne 16 mm pod bodom zámeru.
• Na 10 metroch je približne 9 mm pod bodom zámeru.
• Na 15 metroch je približne 4 mm pod bodom zámeru.
• Na 20 metroch je približne 1 mm pod bodom zámeru.
• Na 25 metroch sa bod zásahu zhoduje s bodom zámeru.

Najdôležitejší výsledok porovnania je jednoduchý: 15-metrová nula ponúka v sledovanom intervale najvyrovnanejší priebeh. Desaťmetrová nula je ľahko nastaviteľná, ale na 20 až 25 metroch už môže posielať zásahy citeľne vysoko. Nula na 25 metrov drží zásahy pod bodom zámeru až do zvolenej vzdialenosti, pričom odchýlka na 10 a 15 metroch zostáva malá.

Nula na 10 metrov: pohodlná, ale nie neutrálna

Desať metrov je príjemná pracovná vzdialenosť. Bodka sa dá držať na malom kontrastnom bode, otvory v papieri sú dobre čitateľné a aj strelec s priemernou technikou dokáže vytvoriť skupinu, z ktorej možno určiť stred. Problém nastáva vtedy, keď sa nastrelenie na 10 metroch začne automaticky považovať za univerzálnu nulu.

Pri typickej výške kolimátora musí hlaveň prekonať približne 25-milimetrový rozdiel už počas prvých desiatich metrov. Jej os preto stúpa k zámernej pomerne strmo. Po prvom pretínaní zámernej sa strela okamžite nevráti nadol. Na 15 metroch môže byť približne centimeter vysoko a na 25 metroch viac než dva centimetre vysoko.

Takéto nastavenie môže dobre fungovať na tréningu prevažne do desiatich metrov. Na blízko sa zásah aj tak nachádza pod bodom zámeru a presne na desiatich metroch sedí. Ak sa však terče pravidelne objavujú medzi 20 a 30 metrami, strelec musí poznať výškovú odchýlku alebo akceptovať, že nula nebude v tejto oblasti neutrálna.

Krátka nula je citlivejšia aj na chybu pri určení stredu skupiny. Posun zásahu o 10 mm na desiatich metroch zodpovedá približne 3,4 MOA. Ak strelec nastaví kolimátor podľa jednej nepresnej skupiny, rovnaká uhlová chyba sa na 25 metroch prejaví posunom približne 25 mm. Chyba, ktorá na blízkom terči vyzerala nevinne, sa teda so vzdialenosťou násobí.

Kedy dáva 10 metrov zmysel

• Keď strelec nemá k dispozícii dlhšiu os strelnice.
• Pri prvotnom hrubom nastavení novo namontovaného kolimátora.
• Ak sa pištoľ používa takmer výlučne na krátkych vzdialenostiach.
• Keď strelec zatiaľ nedokáže na 15 alebo 25 metroch vytvoriť dostatočne presnú skupinu.

V každom z týchto prípadov je rozumné chápať 10-metrové nastavenie ako praktickú pracovnú nulu, nie ako automaticky dokonalé riešenie. Pri prvej príležitosti treba polohu zásahov skontrolovať aspoň na 20 alebo 25 metroch.

Nula na 15 metrov: vyvážený kompromis

Pätnásť metrov predstavuje pre veľa pištolí veľmi použiteľný kompromis. Vzdialenosť je ešte dostatočne krátka na to, aby sa dala zo stabilnej opory vytvoriť čitateľná skupina, no zároveň nie je natoľko krátka, aby vyžadovala výrazný uhol medzi hlavňou a optickou osou.

V našom modeli zostávajú zásahy medzi 10 a 25 metrami v približne 13-milimetrovom výškovom pásme. Na desiatich metroch sú asi 6 mm nízko a na 25 metroch približne 7 mm vysoko. V praxi je to menej než priemer bežnej päťranovej skupiny zo služobnej pištole strieľanej bez opory.

Podobný prístup používa SIG Sauer Academy, kde podľa publikovaného postupu nastreľujú pištoľové kolimátory na 15 yardov, teda približne 13,7 metra. Výrobca uvádza, že pri 124-grainovom strelive zostáva medzi 15 a 50 yardmi maximálna výšková odchýlka približne 0,4 palca, teda okolo jedného centimetra. Pri 147-grainovej strele uvádza približne 0,9 palca. Ide o hodnoty pre ich konkrétny model trajektórie, nie o univerzálnu garanciu pre každú pištoľ, ale dobre ukazujú logiku stredne vzdialenej nuly. ([sigsauer.com](https://www.sigsauer.com/blog/how-to-zero-a-red-dot-sight-on-a-pistol?utm_source=openai))

Pätnásťmetrová nula je zaujímavá najmä pre univerzálnu služobnú, obrannú alebo tréningovú pištoľ. Strelec nemusí na bežných vzdialenostiach riešiť výrazné prevýšenie a zároveň nenastreľuje na takej diaľke, kde jeho chyba spúšťania úplne prekryje mechanické nastavenie.

Nula na 25 metrov: presná referencia s vyššími nárokmi

Nula na 25 metrov má jednu výraznú výhodu: chyba nastavenia sa na terči prejaví vo väčšej mierke. Jeden MOA zodpovedá na 25 metroch približne 7,3 mm, zatiaľ čo na desiatich metroch iba 2,9 mm. Dlhšia vzdialenosť preto umožňuje jemnejšie posúdiť uhlové nastavenie kolimátora – ale iba vtedy, ak strelec a pištoľ dokážu vytvoriť dostatočne malú skupinu.

Pri správne nastavenej 25-metrovej nule zostávajú zásahy na kratších vzdialenostiach mierne nízko. V našom modeli ide približne o 9 mm na desiatich metroch a 4 mm na pätnástich metroch. To je prakticky veľmi dobre predvídateľné: na krátko sa prejaví predovšetkým výška mieridla a zásah sa postupne približuje k bodu zámeru.

Aj Aimpoint vo svojom všeobecnom postupe odporúča 25 metrov a streľbu z pevnej opory. SIG Sauer pri modeli ROMEO-M17 naopak radí začať kontrolnou skupinou na približne piatich až siedmich yardoch a až potom prejsť na väčšiu vzdialenosť, pričom presná skupina má mať minimálne päť rán. Oba postupy sa v skutočnosti dopĺňajú: krátka vzdialenosť odhalí veľkú montážnu chybu a dlhšia umožní dokončiť nulu. ([aimpoint.com](https://www.aimpoint.com/support/zeroing-your-red-dot-sight/step-by-step-guide/?utm_source=openai))

Slabinou 25-metrovej nuly nie je balistika, ale strelec. Ak má päťranová skupina priemer 150 mm a jednotlivé skupiny sa presúvajú po terči, nemožno z nich spoľahlivo vyčítať desaťmilimetrovú korekciu. Otáčanie nastavovacích skrutiek po každej neistej skupine potom vedie k naháňaniu náhodných zásahov.

Kedy je 25 metrov vhodná voľba

• Pri športovej pištoli používanej aj na malé alebo vzdialené terče.
• Keď strelec dokáže zo stabilnej opory opakovane vytvoriť kompaktnú skupinu.
• Ak sa vyžaduje presná referenčná nula a následné poznanie odchýlok na kratšie vzdialenosti.
• Pri porovnávaní streliva alebo kontrole návratu kolimátora do nuly.

Výška kolimátora môže zmeniť výsledok viac než strelivo

Výpočty s výškou 25 mm nemožno bez kontroly preniesť na každú pištoľ. Nízko zapustený otvorený kolimátor môže mať optickú os bližšie k hlavni, zatiaľ čo uzavretý model na hrubej adaptérovej platničke môže sedieť podstatne vyššie.

Výšku treba merať medzi stredom hlavne a optickou osou. Stred svetelného okna nie je pri každom kolimátore automaticky presnou optickou osou, na praktický výpočet však väčšinou postačí. Jednoduchšou metódou je zmerať vzdialenosť od hornej plochy záveru k stredu hlavne a pripočítať výrobcom uvedenú výšku optickej osi nad montážnym rozhraním spolu s hrúbkou platničky.

Aimpoint napríklad pri modeli Acro P-2 uvádza optickú os 14 mm nad hornou plochou mechanického rozhrania. Po pripočítaní polohy rozhrania, montážnej platničky a osi hlavne sa celková výška nad hlavňou môže medzi rôznymi pištoľami citeľne líšiť. Rovnaký kolimátor preto nemusí mať rovnakú krátku trajektóriu na každej zbrani. ([aimpoint.com](https://www.aimpoint.com/products/acro-p-2-35-moa-red-dot-reflex-sight-with-integrated-acro-interface/?utm_source=openai))

Čím vyššie kolimátor sedí, tým väčší uhol je potrebný pri krátkej nule. Desaťmetrové nastrelenie na vysokej platničke preto vytvorí výraznejšie prevýšenie na 20 až 25 metroch než rovnaká nula pri hlboko zapustenom priamom uchytení.

Veľkosť bodky neurčuje presnosť nuly, ale ovplyvňuje jej čitateľnosť

Bodka s veľkosťou 3 MOA pokrýva na desiatich metroch približne 9 mm, na pätnástich asi 13 mm a na 25 metroch približne 22 mm. Šesť-MOA bodka pokrýva na rovnakých vzdialenostiach približne 17, 26 a 44 mm.

To neznamená, že so 6-MOA bodkou nemožno vytvoriť skupinu menšiu než 44 mm. Svetelný bod nemusí zakrývať celý zámerný obraz nepriehľadnou plochou a strelec ho môže konzistentne centrovať na väčšom kontrastnom poli. Väčšia bodka však sťažuje presné určenie stredu na nevhodnom terči.

Pri nastreľovaní pomáha znížiť jas na najnižšiu úroveň, pri ktorej bodka zostáva zreteľná. Nadmerný jas spôsobuje optické rozlievanie a zdanlivo zväčšuje zámerný bod. Ešte viac sa tento jav prejaví pri astigmatizme alebo pri pohľade cez znečistené sklo.

Dobrou zámernou značkou nie je malá čierna bodka veľkosti retikuly. Lepšie funguje väčší svetlý štvorec s tmavým lemom, výrazný kruh alebo obrazec umožňujúci centrovať bodku podľa symetrie. Strelec potom nemusí hádať, kde sa retikula nachádza voči otvoru po predchádzajúcom zásahu.

Ako nastreliť kolimátor bez prispôsobenia nuly vlastnej chybe

1. Najskôr skontrolovať montáž

Pred nastavovaním musí byť kolimátor stabilne upevnený. Platnička nesmie mať vôľu, skrutky musia byť vhodnej dĺžky a utiahnuté podľa údajov výrobcu konkrétnej kombinácie zbrane, platničky a optiky. Univerzálna hodnota uťahovacieho momentu neexistuje.

Ak sa stred skupín presúva aj bez zásahu do nastavenia, treba najskôr preveriť montáž, strelivo a stav zbrane. SIG Sauer uvádza tieto kontroly aj v riešení problémov kolimátora ROMEOZero. Nastavovacia skrutka nedokáže opraviť optiku, ktorá sa medzi skupinami fyzicky pohybuje. ([sigsauer.com](https://www.sigsauer.com/media/sigsauer/resources/25SIG3823_ROMEOZero_Manual_7405057-01-R102.pdf?utm_source=openai))

2. Začať na krátkej vzdialenosti

Prvé tri až päť rán možno vystreliť na päť až sedem metrov. Cieľom nie je vytvoriť konečnú nulu, ale overiť, že zásahy dopadajú na papier a že montáž nie je extrémne vychýlená.

Na tejto vzdialenosti nemajú byť zásahy automaticky v strede zámerného bodu. Pri kolimátore približne 25 mm nad hlavňou je normálne, ak je skupina ešte 12 až 18 mm nízko podľa plánovanej nuly. Ak ju strelec už na piatich metroch zdvihne presne do bodu zámeru, vytvorí veľmi krátku nulu a na väčšiu vzdialenosť bude pištoľ strieľať vysoko.

3. Použiť stabilnú oporu, nie zverák

Vhodná je poloha v sede za pevným stolom. Predlaktia alebo spodná časť rukoväti môžu byť podopreté pieskovým vakom, no záver a hlaveň musia zostať voľné. Úchop má byť pevný a opakovateľný.

Mäkká opora pomáha obmedziť pohyb, ale stále ponecháva pištoli prirodzený spätný ráz. Tvrdé pritlačenie rámu alebo zásobníka o stôl môže meniť správanie zbrane. Pri kompaktných pištoliach si treba dávať pozor aj na kontakt predĺženého zásobníka s vakom.

4. Strieľať skupinu, nie jednotlivé korekčné rany

Na hrubé nastavenie postačia tri presné rany, konečné rozhodnutie je však lepšie robiť z päťranovej skupiny. Každý výstrel má smerovať na rovnaký zámerný bod bez ohľadu na to, kde sa objavili predchádzajúce otvory.

Po skupine sa určí jej geometrický stred. Zjavne odtrhnutý zásah možno vyhodnotiť osobitne iba vtedy, ak strelec chybu skutočne videl pri výstrele. Označiť za chybu každú ranu, ktorá sa nehodí do očakávaného výsledku, je najrýchlejší spôsob, ako si potvrdiť nesprávnu nulu.

5. Prepočítať korekciu na kliky

Kolimátory používajú rôzne hodnoty jedného kroku. Leupold DeltaPoint Pro má podľa manuálu korekciu 1 MOA na klik. Pri Aimpoint Acro P-2 výrobca uvádza posun 20 mm na 100 metrov, teda približne 0,69 MOA na klik. Vždy treba pracovať s údajom konkrétneho modelu, nie s hodnotou zapamätanou z inej optiky. ([leupold.com](https://www.leupold.com/media/manuals/deltapoint-pro-manual.pdf?utm_source=openai))

Jeden MOA predstavuje približne 2,9 mm na 10 metroch, 4,4 mm na 15 metroch a 7,3 mm na 25 metroch. Ak je stred skupiny na 15 metroch 22 mm nízko a kolimátor má krok 1 MOA, potrebná korekcia je približne päť klikov nahor.

Pri kroku 20 mm na 100 metrov posunie jeden klik zásah približne o 2 mm na desiatich metroch, 3 mm na pätnástich a 5 mm na 25 metroch. Rovnaká 22-milimetrová chyba na pätnástich metroch by teda vyžadovala približne sedem klikov.

6. Po korekcii vystreliť novú samostatnú skupinu

Pootočenie skrutky sa nesmie hodnotiť podľa jedného výstrelu. Treba vystreliť ďalšiu skupinu na nový terč alebo na čistú zámernú značku. Ak sa skupina posunula očakávaným smerom, možno pokračovať jemnou korekciou.

Na niektorých kolimátoroch sú kliky výrazné, na iných iba slabo hmatateľné. Pri nastavovaní pomáha zapisovať si počet a smer krokov. Ak sa výsledok zhorší, možno sa vrátiť k predchádzajúcej polohe bez odhadovania.

Ako odhaliť nulu nastavenú podľa chyby spúšťania

Najčastejšou pascou je konzistentná strelecká chyba. Pravák môže opakovane strhávať zásahy doľava alebo doľava nadol a následne presunúť kolimátor doprava. Na terči zo stoja potom skupina vyzerá vycentrovaná, ale mechanická nula zbrane je chybná.

Takto nastavená pištoľ môže inému strelcovi strieľať výrazne doprava. Rovnaký problém sa ukáže aj pôvodnému majiteľovi vo chvíli, keď zlepší spúšťanie, zmení úchop alebo začne strieľať zo stabilnej opory.

Mechanické nastavenie treba preto robiť v podmienkach, ktoré minimalizujú vplyv strelca. Praktickým testom sú tri kroky:

• Vystreliť päťranovú skupinu zo stabilnej opory.
• Zopakovať ju bez zmeny nastavenia na novú zámernú značku.
• Ak je to možné, nechať ďalšiu kontrolnú skupinu vystreliť skúsenému strelcovi.

Keď sa stredy podporených skupín zhodujú, kolimátor možno nastaviť podľa nich. Následná skupina bez opory už slúži na hodnotenie techniky. Ak sa presunie, neupravuje sa optika, ale spôsob držania a spúšťania.

Pri nastreľovaní nemožno zamieňať polohu skupiny s jej veľkosťou. Nastavovacie skrutky dokážu presunúť stred, no nezmenšia rozptyl. Ak sú zásahy roztrúsené po celom terči, najskôr treba zlepšiť opakovateľnosť výstrelu alebo použiť účinnejšiu oporu.

Prečo treba overiť nulu s používaným strelivom

Rozdiel medzi bežnými 115-, 124- a 147-grainovými laboráciami nebýva do 25 metrov taký veľký, ako sa niekedy predpokladá. Na krátkej dráhe stále dominuje geometria. Zmena streliva však môže posunúť stred skupiny aj bez toho, aby za tým bola jednoduchá učebnicová trajektória.

Pištoľ môže s odlišnou strelou, tlakom a impulzom spätného rázu opustiť hlaveň v mierne inej fáze pohybu zbrane. Dve laborácie s podobnou rýchlosťou preto nemusia zasahovať presne na rovnaké miesto. Rozdiel môže byť výškový aj stranový.

Rozumný postup je urobiť väčšinu hrubého nastavenia cenovo dostupným tréningovým strelivom a záverečnú kontrolu vykonať laboráciou, s ktorou sa má pištoľ reálne používať. Ak sa bod zásahu líši, konečná nula patrí prioritnému strelivu. Tréningovú odchýlku si možno zaznamenať.

Kontrolný protokol pre 10, 15 a 25 metrov

Po nastrelení na zvolenej vzdialenosti je vhodné pripraviť tri čisté terče a bez ďalšieho nastavovania overiť celú krátku trajektóriu.

• Na 10 metroch vystreliť jednu presnú päťranovú skupinu zo stabilnej opory.
• Na 15 metroch zopakovať rovnaký postup s rovnakým strelivom a zámerným bodom.
• Na 25 metroch vystreliť aspoň päť rán, prípadne dve skupiny, ak prvá nebola presvedčivá.
• Zmerať polohu stredu každej skupiny voči bodu zámeru.
• Výsledky zapísať spolu s použitým strelivom, dátumom a konfiguráciou montáže.

Pri 10-metrovej nule treba očakávať, že skupina na 25 metroch bude vyššie. Pri 25-metrovej nule majú byť skupiny na 10 a 15 metroch mierne nízko. Pätnásťmetrová nula by mala zostať pomerne blízko bodu zámeru na oboch susedných vzdialenostiach.

Ak sa výsledky správajú opačne alebo vykazujú výraznú stranovú zmenu, samotná balistika to nevysvetľuje. Treba preveriť montáž, opakovateľnosť skupín, strelivo a techniku. Bočný vietor má pri pištoľových vzdialenostiach menší vplyv než chyba spúšťania, hoci na 25 metroch už pri silných nárazoch nemusí byť úplne zanedbateľný.

Ktorú vzdialenosť teda zvoliť

Desať metrov je najjednoduchšia vzdialenosť na hrubé nastavenie a môže byť plnohodnotnou nulou pre pištoľ používanú prevažne na krátko. Strelec však musí počítať s tým, že na 20 až 25 metroch môže zásah stúpať približne o dva centimetre nad bod zámeru.

Pätnásť metrov je veľmi dobrá univerzálna voľba. Umožňuje vytvoriť presnú skupinu bez extrémnych nárokov a v typickej konfigurácii udrží zásahy od 10 do 25 metrov blízko zámernej. Pre všeobecnú tréningovú, služobnú alebo nosenú pištoľ ide často o najpraktickejší kompromis.

Dvadsaťpäť metrov poskytuje presnú referenciu a predvídateľné mierne nízke zásahy na kratšie vzdialenosti. Vyžaduje však oporu, kvalitný zámerný obraz a strelca schopného opakovane vytvoriť skupinu, ktorej stred možno spoľahlivo určiť.

Univerzálna odpoveď preto neexistuje. Dobrá nula nie je vzdialenosť prevzatá z internetovej diskusie, ale nastavenie vybrané podľa reálneho použitia a následne potvrdené na viacerých vzdialenostiach. Ak treba jedno praktické východisko pre bežnú pištoľ s kolimátorom, 15 metrov ponúka najvyrovnanejší kompromis. Ak sa preferuje 10 alebo 25 metrov, nejde o chybu – podmienkou je poznať, kde bude konkrétna pištoľ zasahovať medzi nimi.

Najväčšou chybou napokon nie je zvoliť „nesprávnu“ vzdialenosť. Je ňou nastaviť optiku podľa nepresnej skupiny, skončiť po jednom terči a ďalej predpokladať, že bodka automaticky ukazuje miesto zásahu. Nula začína na zvolenej vzdialenosti, ale dôveru si zaslúži až po overení celej praktickej dráhy.