Zámok povolí, dvere sa otvoria a v chodbe stojí neznámy človek. Majiteľ domu má v ruke legálne držanú pištoľ. Práve v tejto chvíli sa začínajú od seba oddeľovať dve právne situácie, ktoré sa v bežnej reči často miešajú: nutná obrana a osobitné oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí.

Rozdiel medzi nimi nie je akademický. Pri nutnej obrane môže byť za určitých okolností zákonný aj zásah, ktorý útočníka usmrtí. Osobitné ustanovenie o ochrane obydlia je síce formulované široko a zahŕňa aj ochranu majetku, no končí tam, kde obranca inému úmyselne spôsobí smrť.

Slovensko teda má pravidlo pripomínajúce takzvanú hradnú doktrínu, nie však bezpodmienečnú zásadu „môj dom, moje pravidlá“. O výslednom právnom posúdení rozhoduje, čo votrelec robil, čo bezprostredne hrozilo, kde sa nachádzal, prečo obranca použil zbraň a či pokračoval v násilí aj po skončení nebezpečenstva.

Dve právne cesty, ktoré nemožno zamieňať

Nutnú obranu upravuje § 25 Trestného zákona. Čin, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom, nie je trestným činom. Obrana však nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä vzhľadom na jeho spôsob, miesto, čas a okolnosti týkajúce sa útočníka i obrancu.

Nutná obrana sa preto môže týkať útoku na život, zdravie, slobodu, majetok aj domovú slobodu. Neplatí len v dome a nie je vyhradená vlastníkovi napadnutej veci. Človek môže brániť seba, člena rodiny, návštevu aj cudziu osobu.

§ 26 ods. 2 Trestného zákona rieši užšiu, ale osobitú situáciu. Za použitie zbrane v súlade so zákonom považuje jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak táto osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. Zákon zároveň výslovne dodáva, že toto pravidlo neplatí, ak bola inému úmyselne spôsobená smrť.

Poradie je podstatné. Ak votrelec už útočí nožom, mieri zbraňou, škrtí obyvateľa alebo sa proti nemu rozbieha so zdvihnutou tyčou, ťažiskom posúdenia bude nutná obrana. Osobitné oprávnenie v obydlí nastupuje v situáciách, keď sú splnené jeho podmienky, ale konanie votrelca ešte nemožno alebo už nemožno posúdiť ako priamo hroziaci či trvajúci útok v zmysle § 25.

Nie je teda správne vyberať si medzi paragrafmi podľa toho, ktorý sa obrancovi javí výhodnejší. Právnu kvalifikáciu určuje zistený priebeh udalosti.

Pri nutnej obrane netreba čakať na prvú ranu

Útok nemusí byť dokončený ani nemusí už spôsobovať zranenie. Nutná obrana pripúšťa zásah proti útoku, ktorý priamo hrozí, teda má bezprostredne nastať. Obyvateľ domu nemusí čakať, kým votrelec vystrelí, bodne alebo sa dostane na dosah.

Bezprostrednosť sa však nedá založiť iba na všeobecnej obave, že každý narušiteľ môže byť nebezpečný. Posudzuje sa jeho správanie, výzbroj, vzdialenosť, fyzická prevaha, počet osôb, slovné vyhrážky, smer pohybu, nočná hodina, dispozícia priestoru aj prítomnosť detí či ďalších zraniteľných ľudí.

Rozbitie vstupných dverí o tretej ráno, ignorovanie výziev a rýchly postup smerom k obyvateľom vytvárajú inú situáciu než nález dezorientovaného človeka v otvorenom spoločnom vestibule. Ani neprítomnosť viditeľnej zbrane u votrelca automaticky nevylučuje vážny útok. Zároveň však samotný fakt, že ide o neznámu osobu, ešte nedokazuje bezprostredné ohrozenie života.

Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že pred útočníkom nie je stanovená všeobecná povinnosť ustupovať. Obranca nemusí utekať z vlastného domu ani voliť únik len preto, že by teoreticky mohol opustiť miestnosť. Nutná obrana takisto nevyžaduje, aby najprv vyskúšal všetky miernejšie prostriedky.

To však nie je povolenie zvoliť ľubovoľnú intenzitu. Hranicou zostáva celkom zjavná neprimeranosť. Zákon nežiada matematickú rovnosť zbraní, rán alebo zranení, ale stále skúma vzťah obranného zákroku ku konkrétnemu útoku.

Pištoľ proti nožu nemusí byť neprimeraná

Často opakovaná predstava, že proti nožu možno použiť iba nôž a proti pästiam iba päste, nemá oporu v koncepcii nutnej obrany. Obrana má útok spoľahlivo zastaviť a spravidla musí byť účinnejšia než konanie útočníka. Obranca navyše nemusí vedieť, či votrelec ukrýva ďalšiu zbraň alebo koná sám.

Strelná zbraň použitá proti útočníkovi s nožom preto môže byť primeraným obranným prostriedkom. Rovnako môže byť za určitých okolností odôvodnená proti fyzicky silnejšiemu neozbrojenému páchateľovi, ktorý intenzívne napáda staršieho človeka alebo sa pokúša zmocniť jeho zbrane.

Rozhodujúci nie je katalóg predmetov v rukách oboch strán, ale reálne nebezpečenstvo útoku. Inak sa bude hodnotiť jeden úder otvorenou dlaňou medzi porovnateľne silnými dospelými a inak kopanie do hlavy človeka ležiaceho na zemi.

Smrť útočníka automaticky nerobí obranu nezákonnou

Ak sú splnené podmienky nutnej obrany, samotný smrteľný následok neznamená, že obranca spáchal trestný čin. Pri útoku, ktorý bezprostredne ohrozuje život alebo môže spôsobiť ťažkú ujmu, môže byť intenzívna obrana zákonná aj vtedy, keď útočník zomrie.

Rozhodujúci je stav v okamihu zákroku, nie spätné hodnotenie s pokojom a úplnými informáciami. Obranca v tmavej chodbe spravidla nemá čas skúmať, či je predmet v ruke votrelca pravá pištoľ, plynovka alebo napodobenina. Orgány činné v trestnom konaní však budú skúmať, čo mohol za daných okolností vidieť a rozumne vnímať.

Ak sa hrozba ukáže ako mylná, môže ísť o takzvanú domnelú obranu. Trestný zákon výslovne počíta s prípadom, keď sa človek vzhľadom na okolnosti mylne domnieva, že útok hrozí. Ak omyl vznikol z nedbanlivosti, zostáva otvorená zodpovednosť za nedbanlivostný trestný čin.

Čo osobitne chráni § 26

Osobitné oprávnenie použiť zbraň v obydlí rozširuje priestor ochrany aj na situácie, ktoré nemusia dosiahnuť štádium priamo hroziaceho alebo trvajúceho násilného útoku. Jeho podmienky však musia byť splnené súčasne.

• Zasahujúci koná vo svojom obydlí.
• Druhá osoba do obydlia neoprávnene vnikla alebo v ňom neoprávnene zotrváva.
• Zbraň sa používa na ochranu života, zdravia alebo majetku.
• Situácia sa neposudzuje ako nutná obrana.
• Obranca úmyselne nespôsobí smrť druhej osoby.

Vynechanie jedinej podmienky môže viesť k tomu, že § 26 ods. 2 obrancu nepokryje. To ešte automaticky neznamená odsúdenie, pretože do úvahy môže prichádzať nutná obrana, krajná núdza alebo iné právne posúdenie. Nemožno sa však spoliehať na samotnú vetu „bol v mojom dome“.

Zbraň nie je len pištoľ alebo puška

Trestný zákon používa všeobecnú definíciu, podľa ktorej je zbraňou každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Pri § 26 preto nemusí ísť iba o strelnú zbraň. Zbraňou môže byť nôž, kovová tyč, sekera, teleskopický obušok alebo vhodne použitý predmet z domácnosti.

Pre držiteľa zbrojného preukazu je dôležitá ešte jedna hranica. Oprávnenosť obranného zákroku a oprávnenosť držby zbrane sú dve samostatné otázky. Ak niekto použije nelegálne držanú pištoľ v situácii, ktorá inak spĺňa podmienky nutnej obrany, obranný zásah môže byť posúdený oddelene od nedovoleného ozbrojovania. Nutná obrana nelegalizuje predchádzajúce neoprávnené zadováženie alebo držanie zbrane.

„Svoje obydlie“ neznamená iba nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva

Ochrana obydlia sa neviaže výlučne na vlastnícke právo. Obydlím môže byť prenajatý byt, dom užívaný členom domácnosti, rekreačná chata či priestor slúžiaci na prechodné bývanie. Podstatný je oprávnený vzťah osoby k miestu ako k jej obydliu, nie iba meno v katastri.

Trestný zákon zahŕňa do pojmu obydlia dom, byt a iné priestory slúžiace na bývanie. Patria sem aj súvisiace priestory a pozemky, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Oplotený dvor priamo patriaci k rodinnému domu tak môže byť súčasťou obydlia. Otvorená príjazdová cesta, neoplotená záhrada alebo samostatný pozemok bez väzby na bývanie už vyžadujú opatrnejšie posúdenie.

Hranica pozemku v katastrálnej mape a hranica obydlia podľa trestného práva nemusia byť totožné. Rozhoduje funkcia priestoru, jeho spojenie s bývaním a spôsob uzavretia.

Návšteva nie je v rovnakej pozícii ako obyvateľ

Dikcia zákona hovorí o použití zbrane „vo svojom obydlí“. Pri osobitnom oprávnení podľa § 26 preto nemožno automaticky stotožniť obyvateľa s každou osobou, ktorá je práve na návšteve. Hosť môže chrániť seba aj domácich v rámci nutnej obrany, ak útok priamo hrozí alebo trvá. Jeho možnosť odvolávať sa na osobitnú ochranu cudzieho obydlia je podstatne problematickejšia.

Iná situácia môže nastať pri členovi spoločnej domácnosti alebo oprávnenom užívateľovi, hoci nie je vlastníkom. Pri konkrétnom prípade sa bude skúmať, či išlo aj o jeho obydlie, nie iba to, kto kúpil nehnuteľnosť.

Kto je v obydlí neoprávnene

Typickým prípadom je zlodej, ktorý vypáči okno alebo dvere. Neoprávnené zotrvanie však môže vzniknúť aj vtedy, keď osoba vstúpila so súhlasom a neskôr stratila oprávnenie zostať. Príkladom je návštevník, ktorého oprávnený obyvateľ vyzve na odchod a ktorý napriek tomu odmieta dom opustiť.

Ani tu nejde o mechanické pravidlo. Pri spoločnom obydlí nemožno bez ďalšieho označiť za votrelca manžela, spoluvlastníka, nájomcu alebo iného oprávneného užívateľa len preto, že medzi obyvateľmi vznikol konflikt. Ak taká osoba začne útočiť, obrana sa bude posudzovať najmä podľa pravidiel nutnej obrany, nie podľa samotného neoprávneného vstupu.

Rovnako nemožno § 26 použiť proti policajtom alebo iným osobám, ktoré vstupujú na zákonnom základe. To, že obyvateľ so vstupom nesúhlasí, ešte neznamená, že ide o neoprávnené vniknutie. Rozhodujúce je, či zasahujúci orgán alebo osoba majú zákonné oprávnenie vstúpiť.

Problematická môže byť aj návšteva pozvaná jedným z viacerých oprávnených obyvateľov. Nesúhlas druhého člena domácnosti nemusí automaticky meniť hosťa na votrelca. Práve spory o oprávnenie vstupu patria medzi dôvody, pre ktoré je predstava jednoduchej „hradnej doktríny“ zavádzajúca.

Tvrdá hranica: úmyselne spôsobená smrť

Najvýraznejší limit § 26 ods. 2 je napísaný priamo v zákone. Osobitné oprávnenie sa neuplatní, ak bola inému úmyselne spôsobená smrť.

Úmysel pritom neznamená iba výslovné rozhodnutie „chcem ho zabiť“. Trestný zákon pozná aj nepriamy úmysel: človek vie, že svojím konaním môže smrť spôsobiť, a je s takým následkom uzrozumený. Právne hodnotenie preto nebude závisieť od toho, že obranca po udalosti vyhlási, že chcel votrelca iba zastaviť.

Skúmať sa môže použitá zbraň a strelivo, vzdialenosť, smer a počet výstrelov, zasiahnutá časť tela, poloha osôb, pokračovanie streľby, správanie pred incidentom aj výroky po ňom. Jeden výstrel nemusí znamenať menší úmysel než viac výstrelov a zásah do nohy nie je automatickým dôkazom, že smrť nikto nemohol predvídať.

Smrteľný následok a úmyselne spôsobená smrť nie sú totožné pojmy. Zákonná výluka v § 26 je naviazaná na úmysel. Ak však človek vystrelí spôsobom, pri ktorom je smrť prirodzene predvídateľným následkom, nemôže sa bezpečne spoliehať na tvrdenie, že ju nechcel. Zavinenie sa preukazuje z okolností činu.

Odlišná je situácia pri nutnej obrane. Ak votrelec priamo ohrozuje život a obrana nie je celkom zjavne neprimeraná, smrteľný zásah môže zostať zákonný. Rovnaký následok teda môže mať úplne odlišné právne hodnotenie podľa toho, či v okamihu výstrelu trval útok ohrozujúci chránený záujem.

Šesť situácií, v ktorých rozhodujú sekundy

1. Maskovaný muž vypáči dvere a postupuje s nožom

Obyvateľ v noci počuje násilné prekonanie dverí. V chodbe vidí maskovanú osobu s nožom, ktorá napriek výzve rýchlo pokračuje smerom k nemu a jeho rodine.

Ťažiskom posúdenia je nutná obrana. Útok nožom nemusí byť začatý prvým bodnutím; môže priamo hroziť už pohybom ozbrojeného votrelca na krátku vzdialenosť. Použitie strelnej zbrane nemožno označiť za neprimerané iba preto, že útočník ešte nikoho nezranil.

Ak by útočník pri obrane zomrel, samotný následok nevylučuje nutnú obranu. Skúmalo by sa, či útok v okamihu streľby bezprostredne hrozil alebo trval a či obrana nebola celkom zjavne neprimeraná.

2. Neozbrojený zlodej prehľadáva skrinku a po výzve zostane stáť

Majiteľ prekvapí cudziu osobu pri krádeži. Votrelec nepostupuje proti nemu, nemá viditeľnú zbraň a po výzve zdvihne ruky.

Priestor na obranný zásah existoval voči neoprávnenému votrelcovi, no bezprostredný násilný útok nemusí byť preukázaný. Do úvahy preto môže vstúpiť § 26 ods. 2, najmä ak zbraň slúži na ochranu obyvateľov a majetku a na zastavenie protiprávneho konania.

Výstrel do človeka, ktorý sa vzdáva a neútočí, by však vyvolal zásadné otázky o účele a úmysle zásahu. Neoprávnený vstup nie je právom udeliť votrelcovi trest. Čím zreteľnejšie osoba rešpektuje pokyny a prestáva ohrozovať majetok či ľudí, tým slabší je dôvod pokračovať v použití sily.

3. Votrelec sa otočí a uteká s notebookom cez oplotený dvor

Tu sa právna situácia mení každým metrom. Kým je zlodej na uzavretom pozemku patriacom k obydliu a odnáša majetok, útok proti majetku alebo dôvod na jeho ochranu ešte môže trvať. Nemožno však z toho odvodiť automatické právo strieľať utekajúcemu človeku do chrbta.

Streľba na pohybujúci sa cieľ prináša vysoké riziko smrti aj zásahu nezúčastnených osôb. Zároveň môže naznačovať, že cieľom už nebolo odvrátiť bezprostrednú hrozbu, ale zabrániť úniku za každú cenu alebo votrelca potrestať.

Po prekročení hranice obydlia odpadá základná priestorová podmienka § 26 ods. 2. Prípadná nutná obrana sa potom posudzuje podľa toho, či ešte trval útok na majetok alebo iný chránený záujem. Prenasledovanie utečenca a neskoršia streľba na ulici sú právne podstatne odlišné od reakcie v dome.

4. Ozbrojený votrelec odhodí nôž a ľahne si na zem

Od okamihu, keď útočník zbraň odhodí, prestane klásť odpor a podriadi sa pokynom, môže útok skončiť. Ďalší úder, kopnutie alebo výstrel už nemusí byť obranou, ale novým útokom zo strany pôvodného obrancu.

Najvyšší súd opakovane rozlišuje medzi odvracaním útoku a následným vysporiadavaním sa s útočníkom. Beztrestnosti z nutnej obrany sa nemožno dovolávať pri ďalších násilných činoch, ktoré už nie sú potrebné na zastavenie hrozby.

Osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom môže za zákonných podmienok obmedziť na osobnej slobode aj civilista, ak je to potrebné na zistenie totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšej trestnej činnosti. Musí ju však bezodkladne odovzdať polícii. Toto oprávnenie nie je právom na bitie, výsluch ani svojvoľné dlhé zadržiavanie.

5. Majiteľ vystrelí cez zatvorené dvere iba podľa hluku

Výstrel naslepo patrí medzi najrizikovejšie reakcie. Obyvateľ nemusí vždy čakať, kým útočníka dokonale identifikuje, no stále sa skúma, či vzhľadom na okolnosti mohol rozumne usudzovať, že bezprostredne hrozí útok.

Za dverami môže byť votrelec, člen domácnosti, sused, hasič alebo policajt. Ak obranca bez dostatočného podkladu mylne predpokladá útok, môže sa riešiť jeho nedbanlivosť. Prekážka navyše neodstraňuje riziko prestrelenia a zásahu osoby, ktorú strelec vôbec nevidí.

Rovnako problematický je varovný výstrel v interiéri alebo do neznámeho smeru. Právne ani balisticky nejde o neškodné gesto. Projektil musí niekde skončiť a každý výstrel sa bude hodnotiť ako reálne použitie zbrane, nie ako symbolické upozornenie.

6. Agresívny partner býva v tom istom dome

Ak násilník dom alebo byt oprávnene užíva, nemožno ho automaticky označiť za neoprávneného votrelca. Osobitné pravidlo § 26 preto nemusí byť použiteľné. To však nijako neodníma napadnutému právo na nutnú obranu.

Ak partner škrtí obeť, útočí nožom alebo jej bezprostredne hrozí vážnym násilím, rozhodujú podmienky § 25. Právny titul k bytu neoprávňuje útočiť na jeho obyvateľov a nebráni im účinne sa brániť.

Kedy sa obrana mení na odplatu

Najčastejšia deliaca čiara neleží medzi domom a ulicou, ale medzi trvajúcim nebezpečenstvom a skončeným incidentom. Útočník môže prestať útočiť, stratiť zbraň, upadnúť, vzdať sa alebo začať utekať. Obranca musí reagovať na túto zmenu, hoci počas prudkého konfliktu nemusí byť okamžite zrejmá.

Súdy pri posudzovaní nutnej obrany rozlišujú takzvaný intenzívny a časový exces. Pri intenzívnom excese je obrana celkom zjavne neprimeraná útoku. Pri časovom excese prichádza príliš skoro, keď útok ešte priamo nehrozí, alebo príliš neskoro, keď sa už skončil.

Typickým problémom je pokračovanie násilia proti ležiacej alebo nebrániacej sa osobe. Najvyšší súd v jednom zo svojich rozhodnutí zdôraznil, že opakované údery či kopy do hlavy človeka na zemi nemožno ospravedlniť nutnou obranou, ak už nejde o odvracanie útoku.

To isté platí pri streľbe. Prvý výstrel môže byť vypálený proti bezprostrednému útoku, zatiaľ čo ďalšie výstrely po páde, odzbrojení alebo ústupe útočníka sa môžu hodnotiť odlišne. Incident sa právne neposudzuje ako jeden nedeliteľný okamih. Skúma sa vývoj udalosti.

Silné rozrušenie nie je univerzálna poistka

Trestný zákon pamätá aj na obrancu, ktorý v dôsledku útoku koná v silnom rozrušení, najmä zo zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ak za takého stavu prekročí mieru, ktorá by inak bola celkom zjavne neprimeraná, nemusí byť trestne zodpovedný.

Nejde však o automatický dodatok ku každému konfliktu. Strach je pri nočnom vniknutí prirodzený, no zákon vyžaduje silné rozrušenie spôsobené útokom. Jeho existenciu a vplyv na konanie treba dokazovať z priebehu udalosti, výpovedí, kamerových či zvukových záznamov, zdravotného stavu a prípadne znaleckého skúmania.

Premyslené pokračovanie v násilí, prenasledovanie už neútočiacej osoby alebo pokojné konanie s časovým odstupom môžu tvrdenie o ospravedlniteľnom rozrušení oslabovať. Odsek o strachu nechráni pomstu zabalenú do slov o sebaobrane.

Čo sa bude skúmať po výstrele

Použitie strelnej zbrane proti človeku spravidla vyvolá dôkladné preverovanie bez ohľadu na to, ako jednoznačne situáciu vníma strelec. To nie je popretie práva na obranu. Orgány činné v trestnom konaní musia zistiť, či boli splnené podmienky okolnosti vylučujúcej protiprávnosť.

Význam môžu mať najmä tieto okolnosti:

• spôsob, ktorým osoba vstúpila do obydlia,
• stav dverí, okien, zámkov a oplotenia,
• umiestnenie nábojníc, striel, zbraní a stôp krvi,
• vzdialenosť a poloha osôb pri jednotlivých výstreloch,
• kamerové záznamy, alarm, tiesňové volanie a komunikácia,
• výpovede členov domácnosti a susedov,
• správanie útočníka pred zásahom a po ňom,
• počet a smer výstrelov,
• konanie obrancu po skončení hrozby.

Bezprostredne po incidente má preto význam privolať políciu a podľa potreby zdravotnú pomoc, oznámiť, že došlo k napadnutiu alebo vniknutiu a že bola použitá zbraň. Miesto udalosti sa nemá upratovať, prestavovať ani dopĺňať o predmety, ktoré tam počas konfliktu neboli.

Ak už nehrozí ďalší útok, zbraň treba mať pod kontrolou a pri príchode hliadky rešpektovať jej pokyny. Policajti prichádzajú k hláseniu o ozbrojenom incidente a nemusia na prvý pohľad vedieť, kto je obyvateľ a kto páchateľ.

Prvá emotívna výpoveď môže obsahovať nepresnosti spôsobené stresom, výpadkami vnímania času a tunelovým videním. Základné informácie potrebné na zaistenie miesta, nájdenie zranených, zadržanie ďalších osôb a zabezpečenie dôkazov treba polícii poskytnúť. Podrobná procesná výpoveď o streľbe je však vážny úkon, pri ktorom je namieste právna pomoc.

Štyri závery bez amerických sloganov

Po prvé, neoprávnené vniknutie do obydlia je vážny zásah do chráneného priestoru, ale samo osebe neznamená neobmedzené právo votrelca zastreliť. Slovenské právo nepozná jednoduchú domnienku, podľa ktorej je každý človek za prahom automaticky smrteľnou hrozbou.

Po druhé, pri priamo hroziacom alebo trvajúcom útoku sa uplatňuje nutná obrana. Obranca nemusí čakať na zranenie, nemusí ustupovať a jeho prostriedok nemusí byť rovnaký ako útočníkov. Nesmie však ísť o obranu celkom zjavne neprimeranú.

Po tretie, § 26 ods. 2 poskytuje osobitný priestor na použitie zbrane vo vlastnom obydlí aj mimo nutnej obrany, ak ide o ochranu života, zdravia alebo majetku proti neoprávnene prítomnej osobe. Toto oprávnenie je viazané na obydlie, oprávneného užívateľa, protiprávnu prítomnosť votrelca a skutočný ochranný účel.

Po štvrté, úmyselne spôsobená smrť je tvrdým zákonným limitom osobitnej ochrany obydlia. Ak však votrelec bezprostredne útočí na život alebo zdravie, prípad sa môže posudzovať ako nutná obrana, pri ktorej ani smrť útočníka automaticky neznamená trestný čin.

Najväčšie právne riziko vzniká v okamihu, keď obranca prestane zastavovať hrozbu a začne trestať človeka, ktorý už neútočí. Prah domu poskytuje silnejšiu ochranu obyvateľovi, nie právomoc vyniesť a okamžite vykonať rozsudok.