Pri dvojručnom úchope sa dá veľa nedostatkov prekryť silou podpornej ruky. Pištoľ sa menej pohybuje, mieridlá sa vracajú pokojnejšie a nepresný tlak ukazováka na spúšť nemusí na terči zanechať výraznú stopu. Keď jednu ruku odoberieme, všetko sa zmení. Zrazu cítime každý bočný impulz do spúšte, povolené zápästie aj nepresne založenú dlaň.

Práve preto je streľba jednou rukou viac než núdzová disciplína. Je to presný diagnostický nástroj. Ukazuje kvalitu základného úchopu, schopnosť izolovať pohyb ukazováka a mieru, do akej strelec skutočne sleduje mieridlá počas spätného rázu. Rozdiel medzi dominantnou a nedominantnou rukou pritom nemožno hodnotiť iba podľa pocitu. Potrebujeme časovač, dva samostatné terče a jednoduchý spôsob merania rozptylu.

Cieľom nie je dokázať, že jednou rukou vieme strieľať rovnako rýchlo ako oboma. Také porovnanie by bolo pre väčšinu strelcov nereálne. Dôležitejšie je zistiť, kde vzniká časová strata, prečo sa skupina rozširuje a či sa dá slabšia strana zlepšovať bez bezhlavého pálenia ďalších nábojov.

Dominantná, podporná a „slabá“ ruka

V športových pravidlách sa tradične používa označenie silná a slabá ruka. V praxi je presnejšie hovoriť o dominantnej a podpornej ruke. Dominantná je tá, ktorou strelec bežne tasí a ovláda spúšť. Podporná sa pri dvojručnom úchope stará o podstatnú časť bočného zovretia a kontroly pištole.

Podporná ruka nemusí byť fyzicky slabšia. Jej nevýhodou býva najmä nedostatok koordinácie. Nie je zvyknutá vytvárať základný úchop, samostatne viesť pištoľ do zorného poľa ani izolovať ukazovák pri stláčaní spúšte. Preto môže byť rozdiel medzi rukami výrazný aj u človeka, ktorý má porovnateľnú silu oboch predlaktí.

Pri hodnotení výsledkov teda nesledujeme iba silu. Zaujíma nás opakovateľnosť úchopu, smer pohybu spúšte, stabilita zápästia, prvý výstrel a tempo nasledujúcich rán.

Čo ukazujú publikované strelecké štandardy

Jednoručná streľba je súčasťou viacerých kvalifikačných a športových cvičení, no jednotlivé štandardy nemožno bezmyšlienkovite porovnávať. Líšia sa vzdialenosťou, veľkosťou terča, východiskovou polohou aj spôsobom hodnotenia.

Rangemaster vo svojom cvičení 200 Point Warm-Up používa terč B-8 vo vzdialenosti 10 yardov, teda približne 9,1 metra. Celý test obsahuje desať rán oboma rukami, päť pravou a päť ľavou rukou. V časovanej verzii dostane každá jednoručná päťranová položka desať sekúnd. Maximum celého cvičenia je 200 bodov a publikovaný osobný rekord autora testu Toma Givensa je 196 bodov.

Justin Dyal predstavil jednoručnú úpravu cvičenia Half Test na terči B-8 vo vzdialenosti sedem yardov, približne 6,4 metra. Päť rán dominantnou rukou sa strieľa za sedem sekúnd a päť podpornou rukou za desať sekúnd. Za rozumný počiatočný výsledok považuje väčšinu zásahov v približne osempalcovom bodovacom kruhu B-8, pričom pokročilí strelci sa usilujú udržať všetkých desať rán v čiernej ploche.

Policajný kvalifikačný kurz štátu Maryland zaraďuje päť rán dominantnou a päť rán podpornou rukou na tri yardy, pričom na každú päťranovú položku poskytuje desať sekúnd. Ide o oveľa kratšiu vzdialenosť, takže rovnaký časový limit predstavuje skôr kontrolu manipulácie a spoľahlivých zásahov než jemnej presnosti.

Starší štandardný IDPA Classifier obsahoval na prvej pozícii šesť rán dominantnou a šesť rán nedominantnou rukou. Pri dominantnej ruke sa začínalo tasením, zatiaľ čo pri podpornej bola pištoľ už pripravená v tejto ruke a smerovala šikmo nadol. Rozdielny štart dobre vystihuje praktický problém: podporná ruka potrebuje najprv zvládnuť samotnú streľbu a až potom komplikované tasenie alebo preberanie zbrane.

USPSA zaradila do klasifikačného cvičenia 24-01 samostatné reťazce ukončené štyrmi ranami dominantnou a štyrmi ranami slabou rukou po povinnom prebití. Jednoručná streľba tu neprichádza izolovane, ale po rýchlej dvojručnej práci a manipulácii. Strelec musí zmeniť úchop bez toho, aby stratil kontrolu nad zbraňou alebo zbytočne spomalil.

Spoločný odkaz týchto cvičení je jasný: jednoručná streľba sa má hodnotiť kombináciou času a kvality zásahov. Samotný tesný rozptyl bez časového tlaku ešte nehovorí, ako dobre strelec ovláda pištoľ praktickým tempom. Rovnako málo vypovedá rýchly reťazec s náhodne roztrúsenými zásahmi.

Jednoduchý porovnávací test na strelnicu

Na diagnostiku nepotrebujeme komplikovanú situáciu ani vysoký počet výstrelov. Potrebujeme dve rovnaké bodovacie plochy, časovač a podmienky, ktoré sa medzi rukami nezmenia. Vhodný je terč B-8, kruh s priemerom približne 20 centimetrov alebo samostatné papierové plochy s jasne označeným stredom.

Nastavenie testu

• Vzdialenosť: sedem yardov, teda približne 6,4 metra. Ak strelnica používa metrické čiary, praktickou náhradou je sedem metrov.
• Počet výstrelov: tri päťranové reťazce každou rukou.
• Štart: pištoľ v jednej ruke v bezpečnej pripravenej polohe, prst mimo lúčika.
• Terče: jeden pre dominantnú a druhý pre podpornú ruku.
• Hodnotenie: celkový čas, prvý výstrel, medzičasy a maximálny rozmer päťranovej skupiny.

Pred ostrou časovanou časťou vystrelíme päť pomalých rán každou rukou. Táto položka ukáže, aký rozptyl dokážeme vytvoriť bez výrazného časového tlaku. Ak je už pomalá skupina podpornou rukou neprimerane veľká, zrýchľovanie nemá zmysel. Najskôr treba upraviť úchop, polohu prsta alebo spôsob, akým pištoľ privádzame pred oko.

Časované reťazce strieľame najvyšším tempom, pri ktorom ešte vieme potvrdiť prijateľný obraz mieridiel alebo pohyb bodky kolimátora. Nepoužívame pevný univerzálny limit. Zmyslom prvého merania je získať vlastnú východiskovú hodnotu, nie naháňať cudzie číslo.

Po každom reťazci zapíšeme celkový čas a štyri medzičasy medzi jednotlivými ranami. Skupinu zmeriame ako najväčšiu vzdialenosť medzi stredmi dvoch najvzdialenejších zásahov. Ak nechceme odpočítavať priemer strely, stačí používať stále rovnakú metódu merania od vonkajšieho okraja po vonkajší okraj. Pre sledovanie vlastného pokroku je dôležitejšia konzistentnosť než laboratórna presnosť.

Poradie rúk nesmie skresliť výsledok

Ak vždy začneme dominantnou rukou a podpornú strieľame až na konci, do výsledku vstúpi zahriatie, únava aj rastúca znalosť cvičenia. Poradie preto striedame. Prvý pár začneme dominantnou rukou, druhý podpornou a pri treťom sa vrátime k dominantnej.

Terče počas testu neopravujeme a nemeníme vzdialenosť. Každá ruka má dostať rovnakú zbraň, rovnaké strelivo a rovnaký cieľ. Ak chceme podpornú ruku zvýhodniť kratšou vzdialenosťou alebo dlhším časom, urobíme to až v tréningovej časti. Diagnostika musí zostať porovnateľná.

Štyri čísla, ktoré povedia viac než pocit

Čas prvého výstrelu

Prvý výstrel zahŕňa reakciu na signál, zdvihnutie pištole, nájdenie cieľa a stlačenie spúšte. Ak je podporná ruka pomalšia najmä pri prvej rane, ale ďalšie medzičasy sú podobné, hlavný problém pravdepodobne nie je spätný ráz. Strelec skôr nevie pištoľ spoľahlivo dostať do zorného poľa alebo pred dominantné oko.

Typickým prejavom je hľadanie mieridiel tesne pred výstrelom. Muška sa objaví vľavo alebo vpravo od cieľa a strelec ju dodatočne presúva. Pri kolimátore sa bodka stratí za okrajom okna a prvá rana čaká, kým ju strelec znovu nájde.

Medzičasy

Medzičas ukazuje, ako rýchlo sa strelec po výstrele vráti k ďalšiemu prijateľnému obrazu. Dôležitý nie je jeden najlepší údaj, ale pravidelnosť celej série. Hodnoty, ktoré sa výrazne striedajú, naznačujú, že pištoľ sa nevracia predvídateľne alebo strelec spúšťa až po zdĺhavom vizuálnom overovaní.

Ak sú prvé dva medzičasy krátke a ďalšie sa predlžujú, môže sa pištoľ počas série postupne posúvať v dlani. Strelec po každej rane stráca čas opravou úchopu. Opačný priebeh, teda pomalý prvý medzičas a následné zrýchlenie, často znamená príliš opatrný začiatok a až neskoršie nájdenie správneho rytmu.

Veľkosť rozptylu

Samotný priemer skupiny nehovorí, prečo vznikla, ale v spojení s časom je veľmi výrečný. Ak podporná ruka potrebuje podstatne viac času a napriek tomu vytvorí väčšiu skupinu, chýba jej základná koordinácia úchopu a spúšte. Ak je skupina porovnateľná, ale čas výrazne dlhší, technika môže byť funkčná, iba príliš vedome kontrolovaná.

Užitočný je pomer medzi rukami. Celkový čas podpornej ruky vydelíme časom dominantnej ruky a rovnakým spôsobom porovnáme rozptyl. Nejde o oficiálnu klasifikáciu, ale o jednoduchý osobný ukazovateľ. Ak sa napríklad časový pomer postupne zlepšuje, zatiaľ čo veľkosť skupiny zostáva stabilná, tréning prináša skutočnú rýchlosť bez straty presnosti.

Posun stredu skupiny

Rozptyl môže byť tesný a pritom ležať mimo zamýšľaného bodu. Taký výsledok je dôležitý, pretože skôr než náhodnú nekonzistentnosť ukazuje opakovateľnú chybu. Môže ju spôsobovať bočný tlak na spúšť, poloha prsta, naklonenie pištole alebo spôsob, akým zápästie odoláva spätnému rázu.

Univerzálne tabuľky, ktoré ku každému smeru zásahu priraďujú jedinú príčinu, sú príliš zjednodušené. Ľavák, pravák, rôzne typy spúští a odlišné veľkosti ruky môžu vytvoriť podobný obraz z rozdielnych dôvodov. Presvedčivejší dôkaz poskytne až spojenie terča so sledovaním mieridiel a suchým nácvikom.

Úchop dominantnou rukou: pevný, nie kŕčovitý

Základný úchop musí začínať vysoko na chrbte rukoväti. Pri samonabíjacej pištoli chceme mať priestor medzi koreňom palca a chrbtom rukoväti čo najmenší, samozrejme bez kontaktu so záverom. Vyššie uložená ruka skracuje páku, cez ktorú spätný ráz zdvíha ústie.

Pri dvojručnej streľbe môže dominantná ruka zostať o niečo uvoľnenejšia, pretože veľkú časť stabilizácie preberá dlaň podpornej ruky. Pri jednoručnom úchope táto pomoc chýba. Zovretie preto musí byť pevnejšie a najmä konzistentné počas celej päťranovej série.

Prílišné úsilie však môže stuhnúť ukazovák. Keď strelec zatína celú dlaň naraz, tlak na spúšť sprevádza súčasné zovretie prostredníka, prstenníka a malíčka. Rukoväť sa nepatrne skrúti a muška alebo bodka uskočí ešte pred výstrelom. Správna intenzita úchopu je najvyššia sila, pri ktorej sa ukazovák stále dokáže pohybovať samostatne a plynulo.

Zápästie a lakeť

Zápästie musí zostať pevné. Ak sa pri výstrele zalomí, pištoľ sa zdvihne vyššie, návrat trvá dlhšie a zásahy sa začnú rozťahovať vo zvislom smere. Pomáha predstava, že päsť smeruje cez zbraň dopredu, zatiaľ čo predlaktie vytvára pevnú platformu.

Lakeť nemusí byť násilne uzamknutý. Mnohým strelcom vyhovuje mierne pokrčenie so stredným svalovým napätím. Príliš mäkký lakeť dovolí celej zbrani cestovať dozadu, úplné kŕčovité uzamknutie zasa môže preniesť napätie do ramena a zhoršiť jemnú prácu so spúšťou. Rozhodujúci je výsledok: pištoľ sa má pri každej rane pohybovať podobnou dráhou.

Poloha tela

Jednoručná streľba praktickým tempom si pýta výraznejšie prenesenie hmotnosti dopredu než pokojná terčová poloha. Kolená zostávajú mäkké, trup je mierne predklonený a hlava vzpriamená. Ak sa strelec pri každej rane zakláňa, zvyšuje sa pohyb celej sústavy a následný výstrel musí čakať na obnovenie rovnováhy.

Voľnú ruku môžeme počas základného testu položiť na hrudník alebo ju zafixovať pri tele. Nemala by však ťahať rameno dozadu a krútiť trup. Neskôr má zmysel vyskúšať aj prirodzene spustenú ruku alebo držanie ľahkého predmetu, ale diagnostický základ potrebuje čo najstálejšiu polohu.

Podporná ruka: techniku treba postaviť nanovo

Najčastejšou chybou je snaha okamžite kopírovať rýchlosť dominantnej ruky. Podporná strana však ešte nemusí mať vybudovaný stabilný index ani cit pre spúšť. Prvé tréningové série preto majú začínať z pripravenej polohy, nie komplikovaným tasením cez telo.

Ruku založíme vysoko na rukoväti a skontrolujeme, či je pištoľ opretá v osi predlaktia. Absolútne geometrické zarovnanie nemusí byť pri každej veľkosti ruky možné, ale výrazné vybočenie rukoväti do strany zvyčajne zhorší kontrolu spätného rázu.

Dominantné oko nie je prekážkou

Pravák strieľajúci ľavou rukou nemusí násilne prechádzať na ľavé oko. Pištoľ sa môže priviesť o niekoľko centimetrov pred dominantné oko alebo sa dá mierne pootočiť hlava. Podstatné je, aby bol pohyb pri každom opakovaní rovnaký.

Mierne prirodzené naklonenie pištole smerom dovnútra môže niektorým strelcom uľahčiť zarovnanie zápästia a oka. Nemá však ísť o samoúčelné otočenie zbrane. Uhol treba overiť na terči. Ak sa s väčším náklonom rozptyl zväčšuje alebo sa skupina posúva, držíme pištoľ zvislejšie.

Nový ukazovák, nový tlak na spúšť

Nedominantný ukazovák často nemá cit pre prvotný odpor, bod zlomu ani doraz spúšte. Strelec preto spúšť buď stláča príliš pomaly, alebo ju náhle trhne v okamihu, keď chce výstrel urýchliť. Pri suchom nácviku sledujeme, či sa mieridlá pri zlome pohnú a či dokážeme spúšť pustiť dopredu bez uvoľnenia celej dlane.

Nie je nutné trvať na tom, aby sa spúšte dotýkal presne stred bruška prsta. Dĺžka prstov, obvod rukoväti a tvar jazýčka sa líšia. Rozhodujúce je, či tlak smeruje dozadu bez viditeľného bočného pohybu zbrane. Ak cítime prevažne hranu spúšte namiesto jej čelnej plochy, prst pravdepodobne tlačí zo strany.

Čo prezradí tvar zásahového obrazca

Tesná skupina, ale pomalý čas

Strelec vie spúšťať presne, no čaká na dokonale pokojné mieridlá. Tréningovým riešením nie je hrubší úchop, ale postupné skracovanie času. Pri blízkom a dostatočne veľkom cieli sa učíme prijať mierny pohyb mieridiel a spustiť v okamihu, keď sa nachádzajú v prijateľnej zóne.

Rýchly čas a široký vodorovný rozptyl

Pištoľ pravdepodobne dostáva bočný impulz od ukazováka alebo celej dlane. Užitočná je séria jednotlivých výstrelov s rovnakým časovým limitom, pri ktorej sledujeme pohyb mušky alebo bodky tesne pred ranou. Až keď sa jednotlivé zásahy stabilizujú, vrátime sa k päťranovému reťazcu.

Zvislá skupina

Zvislé rozťahanie môže vzniknúť rozdielnym obrazom mieridiel, povoleným zápästím alebo meniacim sa tempom. Pri mechanických mieridlách treba skontrolovať najmä výšku mušky v záreze. Pri kolimátore zvislá skupina častejšie ukazuje, že strelec vypúšťa rany v rôznych fázach pohybu bodky.

Prvé zásahy dobré, posledné unikajú

Ak sa chyby objavujú až ku koncu reťazca, úchop sa počas spätného rázu rozpadá. Na rukoväti si všímame, či sa dlaň posúva nižšie alebo či sa mení poloha palca. Pomôže rozdeliť päťranovú sériu na kontrolované dvojice a trojice, medzi ktorými úchop obnovíme.

Jedna výrazne odtrhnutá rana

Osamelý zásah ďaleko od zvyšku skupiny býva často výsledkom náhleho rozhodnutia vystreliť, nie celkovo zlej presnosti zbrane alebo mieridiel. V zápise si poznačíme, ktorá rana to bola. Ak ju časovač ukáže ako nezvyčajne krátky medzičas, strelec pravdepodobne zrýchlil skôr, než sa obnovil prijateľný obraz.

Bezpečné preberanie pištole medzi rukami

Preberanie zbrane je samostatná manipulácia a nemalo by sa prvýkrát skúšať uprostred rýchleho ostrého cvičenia. Najprv ho nacvičíme s vybitou a skontrolovanou pištoľou, potom pod dohľadom na strelnici.

Po poslednom výstrele dáme prst zreteľne mimo lúčika a pištoľ stiahneme do pracovného priestoru pred hrudníkom. Ústie zostáva orientované do bezpečného smeru. Prijímajúca ruka sa otvorí pri rukoväti a zbraň prevezme tak, aby sa obe ruky krátko dotýkali rukoväti súčasne. Pôvodná ruka ju pustí až vtedy, keď nová vytvorila plnohodnotný úchop.

Pištoľ si nehádžeme z dlane do dlane a nepretáčame ju ústím do strán. Ukazovák prijímajúcej ruky zostáva mimo lúčika, kým zbraň znovu nesmeruje na cieľ a strelec sa nerozhodol pokračovať v streľbe. Pri modeli s manuálnou poistkou treba ešte pred ostrým cvičením overiť, či ju vieme bezpečne ovládať oboma rukami.

Ak pravidlá strelnice alebo skúsenosti strelca preberanie nabitej pištole neumožňujú, obe položky sa strieľajú samostatne. Zbraň medzi nimi bezpečne odloží alebo pripraví oprávnená osoba podľa miestnych pravidiel. Diagnostická hodnota testu tým neutrpí.

Tréningový blok na 50 výstrelov

Jednoručná streľba je mentálne náročná. Päťdesiat sústredených výstrelov prinesie viac než dvojnásobné množstvo rýchlych opakovaní bez kontroly. Nasledujúci blok sa dá zaradiť do bežného tréningu bez toho, aby spotreboval celú návštevu strelnice.

1. Pomalá kontrola – 10 výstrelov

Päť rán dominantnou a päť podpornou rukou bez časového tlaku. Sledujeme čistý zlom spúšte a návrat mieridiel. Každá ruka má vlastný terč.

2. Jednotlivé rany na čas – 10 výstrelov

Päť jednotlivých výstrelov každou rukou z pripravenej polohy. Časovač nastavíme na taký limit, ktorý si vyžaduje rozhodný pohyb, ale stále umožní spoľahlivý zásah. Zapisujeme čas prvej rany a počet úspešných zásahov.

3. Kontrolované dvojice – 12 výstrelov

Tri dvojice dominantnou a tri podpornou rukou. Druhý výstrel nesmie byť automatický. Prichádza vtedy, keď sa mieridlá vrátia do prijateľnej oblasti. Sledujeme najmä konzistentnosť medzičasov.

4. Päťranové porovnanie – 10 výstrelov

Jeden päťranový reťazec každou rukou. Obe položky majú rovnakú vzdialenosť, rovnakú bodovaciu plochu a štart z pripravenej polohy. Zmeriame čas aj rozptyl.

5. Preberanie a jednotlivé zásahy – 8 výstrelov

Ak to podmienky a pravidlá strelnice dovoľujú, vystrelíme jednu ranu dominantnou rukou, bezpečne preberieme pištoľ a jednu ranu podpornou. Štyri opakovania preveria, či manipulácia zostáva pokojná a kontrolovaná. Rýchlosť tu nie je prioritou.

Suchý nácvik: najlacnejší spôsob, ako dobehnúť slabšiu stranu

Podporná ruka potrebuje hlavne koordináciu, a tú možno vo veľkej miere budovať bez výstrelu. Pred nácvikom musí byť zbraň vybitá a skontrolovaná, zásobníky aj ostré strelivo odstránené z tréningového priestoru a zvolený bezpečný smer.

Začíname desiatimi pomalými zdvihmi pištole pred dominantné oko. Mieridlá alebo bodka by sa mali objaviť v strede cieľa bez dodatočného hľadania. Potom pridáme desať stlačení spúšte, pri ktorých sledujeme bočný pohyb. Nakoniec spojíme zdvih a jeden čistý výstrel nasucho.

Časovač môžeme používať aj bez streľby. Namiesto naháňania stále kratšieho limitu však hodnotíme, či pri zaznení druhého signálu stojí zbraň na cieli a spúšť prešla bodom zlomu bez strhnutia. Ak sa technika rozpadne, čas vrátime o krok späť.

Krátky päťminútový blok podpornou rukou niekoľkokrát týždenne býva účinnejší než veľká jednorazová dávka tesne pred pretekmi. Nervový systém potrebuje časté správne opakovania, nie únavu predlaktia.

Ako nastavovať ďalší cieľ

Najskôr sa usilujeme zmenšiť rozdiel v kvalite zásahov, až potom rozdiel v čase. Ak podporná ruka vytvára dvojnásobný rozptyl, nemá zmysel tlačiť ju k rovnakým medzičasom ako dominantnú. Strelec by si iba upevnil menej presný pohyb.

Po dosiahnutí stabilnej skupiny možno použiť časový hendikep podobný jednoručnému Half Testu: dominantná ruka dostane kratší limit, podporná dlhší. Inou možnosťou je ponechať rovnaký čas a podpornú ruku posunúť bližšie. Publikované tréningové postupy používajú ako orientačný začiatok približne 70 percent vzdialenosti dominantnej ruky, napríklad sedem yardov dominantnou a päť yardov podpornou.

Toto zvýhodnenie však patrí do nácviku, nie do porovnávacieho merania. Raz za niekoľko tréningov sa vrátime k rovnakým podmienkam a zopakujeme pôvodný test. Iba tak zistíme, či sa podporná ruka skutočne približuje dominantnej.

Jedna ruka odhalí aj chyby dvojručného úchopu

Najväčším prínosom jednoručnej streľby môže byť zlepšenie bežnej dvojručnej techniky. Keď dominantná ruka nedokáže sama čisto ovládať spúšť, podporná dlaň túto chybu iba drží pod kontrolou. Po jej odstránení sa zvyčajne upokojí aj dvojručný obraz mieridiel a strelec môže zrýchliť bez dodatočného zvierania zbrane.

Podporná ruka zasa dostane príležitosť naučiť sa samostatný úchop namiesto pasívneho pritlačenia k druhej dlani. Lepšie vníma kontakt s rukoväťou, stabilitu zápästia aj pohyb zbrane. Po návrate k obojručnému držaniu potom dokáže vytvoriť účinnejší tlak a nefunguje iba ako výplň voľného priestoru.

Časovač a terč pritom plnia rozdielne úlohy. Časovač ukáže, kde strácame čas. Terč ukáže, čo sa stalo so zbraňou v okamihu výstrelu. Až ich spoločné čítanie odlíši pomalú, ale kvalitnú techniku od rýchleho pohybu bez kontroly.

Výsledok musí byť opakovateľný

Jeden vydarený reťazec nie je nový výkonnostný štandard. Skutočný pokrok sa prejaví vtedy, keď sa tri alebo viac sérií držia v podobnom čase a rozptyle. Preto si zapisujeme priemer, nie iba najlepší pokus.

Ak sa čas zlepšil, ale skupina sa zväčšila mimo zvolenej bodovacej plochy, iba sme vymenili presnosť za rýchlosť. Ak sa skupina zmenšila a čas prudko narástol, naučili sme sa strieľať opatrnejšie, nie nevyhnutne lepšie. Za hodnotný posun možno považovať zmenšenie rozptylu pri rovnakom čase, skrátenie času pri rovnakej kvalite zásahov alebo mierne zlepšenie oboch veličín súčasne.

Streľba jednou rukou je v tomto smere neúprosná. Odoberie podporu, na ktorú sme si zvykli, a nechá na terči čistý podpis práce dlane, zápästia a ukazováka. Práve preto by nemala zostať iba občasnou povinnou položkou. Pätnásť až dvadsať cielene vystrelených rán počas každej návštevy strelnice dokáže postupne zmeniť nepríjemnú slabinu na spoľahlivú a merateľnú zručnosť.