Pri výstrele z revolvera nevychádzajú spaliny iba ústím hlavne. Časť prudko uniká úzkou štrbinou medzi čelom valca a zadnou časťou hlavne. Tento bočný prúd je viditeľný najmä pri výkonných nábojoch, no vzniká pri každom bežnom revolveri s otvorenou medzerou valca.
Štrbina široká približne desatinu či dve desatiny milimetra pôsobí na prvý pohľad ako zanedbateľná výrobná vôľa. V skutočnosti ide o presne sledované rozhranie, na ktorom sa stretáva niekoľko protichodných požiadaviek. Valec sa musí voľne otáčať aj po zahriatí a znečistení. Súčasne nemá byť medzera zbytočne veľká, pretože cez ňu uniká tlak, teplo a nespálené čiastočky prachovej náplne.
Samotná šírka medzery pritom nevypovedá o stave revolvera všetko. Výsledok ovplyvňuje axiálna vôľa valca, jeho súososť s hlavňou, správne časovanie mechanizmu, rozmery komôr a stav prechodového kužeľa. Revolver s väčšou, ale rovnomernou medzerou môže fungovať podstatne lepšie než kus s tesnou medzerou, pri ktorom jedna komora nie je správne zarovnaná.
Čo sa odohráva medzi valcom a hlavňou
Náboj je pri revolveri uložený v jednej z komôr valca. Po iniciácii zápalky a rozhorení prachovej náplne začne rastúci tlak urýchľovať strelu dopredu. Strela prejde z nábojnice do prednej zúženej časti komory, označovanej ako hrdlo komory, a následne opustí valec.
Pred vstupom do vývrtu musí prekonať krátku otvorenú vzdialenosť. Za ňou nasleduje prechodový kužeľ, teda lievikovito rozšírený začiatok hlavne, ktorý strelu zachytí, vycentruje a navedie do polí a drážok.
V okamihu, keď predná časť strely vstupuje do kužeľa, jej zadná časť ešte môže čiastočne uzatvárať hrdlo komory. O chvíľu neskôr sa priestor za strelou otvorí do medzery po celom obvode. Tlakové plyny dostanú druhú výstupnú cestu: okrem pohybu za strelou smerom do hlavne unikajú radiálne do strán.
Nejde o mierne presakovanie. Plyn opúšťa úzku štrbinu vysokou rýchlosťou a nesie so sebou sadze, zrnká či zvyšky prachu, mazivo a pri nevhodných rozmeroch alebo nesúososti aj kovové častice. Preto návody výrobcov Ruger, Colt a Taurus výslovne upozorňujú, že prsty ani iné časti tela nesmú zasahovať pred čelo valca. Ruger vo svojom návode pre GP100 uvádza aj možnosť úniku častíc olova, prachu alebo maziva. ([ruger-docs.s3.amazonaws.com](https://ruger-docs.s3.amazonaws.com/_manuals/gp100.pdf?utm_source=openai))
Prečo nemožno medzeru jednoducho odstrániť
Valec bežného revolvera sa nemôže dotýkať zadnej plochy hlavne. Musí sa po každom výstrele pootočiť o jednu komoru a pohyb nesmie zastaviť ani tenká vrstva spalín na jeho čele. Do hry vstupuje aj tepelná rozťažnosť dielov a drobné odchýlky ich polohy.
Príliš tesná zostava môže za studena pôsobiť výborne. Po niekoľkých valcoch streliva sa však na čele valca a zadnej ploche hlavne vytvoria usadeniny. Stačí veľmi malý nános a valec začne o hlaveň šúchať. Najskôr narastie odpor spúšte v dvojčinnom režime, neskôr môže byť obtiažne natiahnuť kohút alebo valcom vôbec otočiť.
Konštruktér preto nevolí najmenšiu medzeru, akú možno vyrobiť, ale kompromis medzi tesnosťou a prevádzkovou rezervou. Revolver určený na terčovú streľbu s dôsledným čistením môže pracovať s inými toleranciami než pracovná zbraň, od ktorej sa očakáva funkcia po dlhšej sérii. Rozdiely existujú aj medzi konštrukciami s výklopným valcom a jednočinnými revolvermi s pevným rámom.
Výnimku predstavujú plynotesné systémy, z ktorých je najznámejší Nagant 1895. Jeho valec sa pred výstrelom posúva dopredu a predĺžené ústie nábojnice vstupuje do zadnej časti hlavne. Po výstrele sa nábojnica roztiahne a spoj čiastočne utesní. Ide však o osobitnú konštrukciu s vlastným nábojom, nie o dôkaz, že medzeru možno na bežnom revolveri jednoducho nastaviť na nulu. ([americanrifleman.org](https://www.americanrifleman.org/content/rifleman-q-a-gas-seal-revolvers/?utm_source=openai))
Koľko rýchlosti sa skutočne stráca
Vplyv medzery na úsťovú rýchlosť je intuitívne jasný: plyn vypustený do strán už nepôsobí na dno strely. Menej jasná je veľkosť straty. Tá sa nedá vyjadriť univerzálnym počtom metrov za sekundu na každú stotinu milimetra.
Najrozsiahlejší verejne dostupný súbor porovnateľných údajov zverejnil projekt Ballistics by the Inch. Testeri upravili revolver Uberti 1873 Cattleman v kalibri .38 Special/.357 Magnum tak, aby bolo možné meniť medzeru pomocou vymedzovacích podložiek. Skúšali tri nastavenia: 0,006 palca, 0,001 palca a stav označený ako „bez medzery“, pri ktorom bola hlaveň dotiahnutá k čelu valca. V metrickej sústave ide približne o 0,152 mm, 0,025 mm a nulový kontakt.
Pri každej kombinácii dĺžky hlavne, medzery a laborácie vykonali desať výstrelov. Rýchlosť sledovali dvoma chronografmi umiestnenými vo vzdialenosti 15 stôp, teda približne 4,6 metra. Použitá metodika je cenná najmä tým, že menila medzeru na tej istej zbrani. Nevnášala preto do porovnania rozdielne rozmery komôr, hlavní a hrdiel viacerých sériových revolverov. ([ballisticsbytheinch.com](https://ballisticsbytheinch.com/gaptests.html?utm_source=openai))
Rozdiel medzi tesnou a bežnou medzerou
Pri laborácii Federal Premium .357 Magnum so 158-grainovou strelou Hydra-Shok dosiahol test so štvorpalcovou hlavňou pri medzere 0,006 palca priemer 1211 fps. Pri 0,001 palca to bolo 1224 fps a bez otvorenej medzery 1282 fps. Rozdiel medzi dvoma reálne predstaviteľnými medzerami bol iba 13 fps, približne 4 m/s. Úplné uzatvorenie pridalo oproti 0,006 palca 71 fps, teda necelých 22 m/s.
Pri dvojpalcovej hlavni mala tá istá laborácia hodnoty 1096, 1134 a 1148 fps. Zmenšenie medzery z 0,006 na 0,001 palca tu prinieslo 38 fps, približne 12 m/s. Rozdiel oproti uzatvorenému rozhraniu bol 52 fps, necelých 16 m/s. ([ballisticsbytheinch.com](https://www.ballisticsbytheinch.com/federal.html?utm_source=openai))
Iný priebeh ukázal Cor-Bon .357 Magnum so 125-grainovou strelou DPX. Pri štvorpalcovej hlavni boli priemery 1184, 1197 a 1246 fps. Pri dvojpalcovej hlavni namerali 1024, 1098 a 1067 fps. Posledná trojica už nie je zoradená podľa očakávania: nastavenie 0,001 palca prekonalo uzatvorený variant. To nie je dôkaz, že netesnosť pridáva výkon. Je to pripomienka, že rozptyl streliva a merania môže pri jednotlivých bodoch prekryť pomerne malý efekt medzery. ([ballisticsbytheinch.com](https://www.ballisticsbytheinch.com/corbon2.html?utm_source=openai))
.38 Special reagovalo miestami výraznejšie
Fiocchi .38 Special so 125-grainovou strelou XTP dosiahlo pri štvorpalcovej hlavni 741 fps s medzerou 0,006 palca, 776 fps pri 0,001 palca a 843 fps bez medzery. Rozdiel medzi otvorenými nastaveniami predstavoval 35 fps, približne 11 m/s. Medzi najväčšou a nulovou medzerou to bolo 102 fps, teda asi 31 m/s.
Pri dvojpalcovej hlavni však tá istá laborácia namerala 714 fps pri 0,006 palca, 724 fps pri 0,001 palca a iba 698 fps pri uzatvorenom variante. Autori publikovali aj tento anomálny výsledok. Práve takéto body bránia tomu, aby sa z tabuľky vytvorilo jednoduché pravidlo použiteľné na každý náboj a revolver. ([ballisticsbytheinch.com](https://www.ballisticsbytheinch.com/fiocchi.html?utm_source=openai))
Laborácia Buffalo Bore .38 Special so 158-grainovou mäkkou olovenou strelou mala pri štvorpalcovej hlavni hodnoty 894, 920 a 952 fps. Pri dvojpalcovej hlavni to bolo 794, 818 a 846 fps. V tomto prípade prinieslo zmenšenie medzery z 0,006 na 0,001 palca v oboch dĺžkach približne 24 až 26 fps, teda sedem až osem metrov za sekundu. ([ballisticsbytheinch.com](https://www.ballisticsbytheinch.com/buffalobore2.html?utm_source=openai))
Prečo výsledky nemajú lineárny priebeh
Množstvo uniknutého plynu nezávisí iba od plochy otvoru. Rozhoduje tlak v okamihu, keď strela odhalí medzeru, čas, počas ktorého zostáva tlak dostatočne vysoký, tesnosť strely vo vývrte a priebeh horenia prachovej náplne.
Ťažšia strela sa spravidla rozbieha pomalšie a tlak za ňou môže pôsobiť dlhšie. Rýchlo horiaci prach môže mať v okamihu otvorenia medzery iný tlakový priebeh než pomalšia náplň určená pre magnumové laborácie. Rozdiel vytvára aj plášťovaná, pokovovaná či mäkká olovená strela a jej odpor pri prechode cez hrdlo komory a vývrt.
Dôležitá je tiež dĺžka hlavne. BBTI použilo postupne skracovanú testovaciu hlaveň, takže bolo možné sledovať tú istú laboráciu od dvoch do osemnástich palcov. Pri dlhšej hlavni zostáva strela v systéme dlhšie, ale tlak počas jej pohybu klesá. Pomer medzi časom úniku a okamžitým tlakom preto nie je konštantný.
Výsledok ovplyvňuje aj samotný režim „bez medzery“. Takto nastavený revolver nie je bežnou funkčnou zbraňou pripravenou na viacnásobnú streľbu. Kontakt hlavne s valcom môže meniť odpor mechanizmu a tento stav nemožno zamieňať za sériový plynotesný systém. Údaje sú vhodné na ukázanie maximálneho možného rozdielu v konkrétnej zostave, nie ako cieľová hodnota pre úpravu revolvera.
Pri porovnaní dvoch rôznych sériových zbraní vstupuje do výsledku ešte viac premenných: skutočný priemer hlavne, rozmery jednotlivých hrdiel komôr, drsnosť vývrtu, stav kužeľa, dĺžka meraná od čela valca a výrobný rozptyl streliva. Rozdiel rýchlosti medzi dvoma revolvermi preto nemožno automaticky pripísať ich medzerám.
Menšia medzera nie je automaticky presnejšia
Časť plynu unikajúca do strán predstavuje energetickú stratu, ale veľkosť medzery nie je priamym ukazovateľom rozptylu na terči. Presnosť revolvera výrazne ovplyvňujú rozmery hrdiel komôr, kvalita hlavne, korunka, prechodový kužeľ, konzistentné uzamknutie valca a vhodnosť streliva.
Americký autor Mike Venturino uviedol v American Handgunner ako ideálnu hodnotu približne 0,003 palca, teda 0,076 mm, no zaznamenal dobrú presnosť aj pri revolveroch s medzerou 0,009 palca, približne 0,229 mm. Jeho skúsenosť nemožno čítať ako univerzálnu výrobnú normu. Ukazuje však, že mierne väčšia medzera sama osebe nemusí zbraň odsúdiť na slabú presnosť. ([americanhandgunner.com](https://americanhandgunner.com/handguns/more-revolver-accuracy-variables/))
Ak je medzera rovnomerná, komory sú súosé a strela vstupuje do kvalitne opracovaného kužeľa bez poškodenia, revolver môže strieľať veľmi presne aj s hodnotou, ktorú by majiteľ považoval za voľnejšiu. Tesná medzera nepomôže, ak strela narazí do jednej strany kužeľa alebo je pred vstupom do hlavne nerovnomerne stlačená nevhodným hrdlom komory.
Bočný výšľah: normálny jav aj diagnostická stopa
Viditeľný záblesk pri medzere ešte neznamená poruchu. Jeho veľkosť závisí od laborácie, okolitého svetla a množstva horiacich častíc, ktoré opúšťajú valec. Výkonná magnumová náplň môže vytvoriť nápadný bočný plameň aj na technicky bezchybnom revolveri.
Stopy sadzí po stranách rámu a na prednej časti valca sú takisto bežné. Symetrický tmavý povlak sám osebe nepreukazuje nadmernú medzeru. Mäkké olovené strely, mazivo a niektoré prachové náplne zanechávajú podstatne viac nečistôt než čistá plášťovaná laborácia.
Podozrivý je asymetrický prejav. Ak jedna komora pravidelne vytvára viac kovových častíc, zásahy z nej sa oddeľujú od ostatných alebo sa na jednej strane kužeľa hromadí olovo, problém môže byť v súososti. Brownells opisuje, že výrazné vyosenie núti strelu naraziť do okraja hlavne, deformuje ju a môže vytlačiť časť olova bočne cez medzeru. ([feeds.brownells.com](https://feeds.brownells.com/userdocs/learn/Inst-152.pdf?utm_source=openai))
Od bežného prúdu spalín treba odlíšiť takzvané „spitting“ alebo „shaving“ – vystreľovanie pevných častíc, najmä olova. Tie môžu zasiahnuť ruku strelca alebo osobu na susednom streleckom stave. Ak revolver náhle začne odsekávať olovo, nestačí iba zmerať medzeru. Potrebná je kontrola časovania, uzamknutia a súososti všetkých komôr.
Časovanie a súososť nie sú to isté
Časovanie opisuje, či sa valec počas napínania a stlačenia spúšte pootočí v správnom okamihu a či západka valca zapadne do príslušného vybrania. Komora má byť pred výstrelom stabilizovaná v pracovnej polohe.
Aj mechanizmus, ktorý zdanlivo časuje správne, však môže mať odchýlku v geometrickej súososti. Os komory nemusí presne nadväzovať na os hlavne pre výrobnú toleranciu, opotrebenie, deformáciu ramena výklopného valca alebo nevhodne osadenú hlaveň. Shooting Illustrated upozorňuje, že kontrola časovania a kontrola súososti meracou tyčou sú dve odlišné skúšky. ([shootingillustrated.com](https://www.shootingillustrated.com/content/using-range-rods-to-check-barrel-cylinder-alignment/?utm_source=openai))
Profesionálna kontrola používa kalibrovanú tyč vedenú čistým vývrtom smerom do hrdla komory. Skúška sa opakuje pre každú komoru v polohe zodpovedajúcej ukončenému výstrelu, pretože niektoré chyby sa prejavia až pri mechanizme držanom spúšťou v zadnej polohe. Odpor pri prechode tyče naznačuje nesúososť, no interpretácia patrí puškárovi: tesné miesto v hlavni alebo usadené olovo môže meranie skresliť.
Axiálna vôľa mení nameranú medzeru
Valec výklopného revolvera má určitú možnosť pohybu dopredu a dozadu pozdĺž svojej osi. Táto axiálna vôľa, v angličtine označovaná ako endshake, sa nesmie zamieňať s medzerou medzi valcom a hlavňou.
Ak sa valec pri meraní zatlačí dopredu, medzera sa zmenší. Po jeho posunutí dozadu sa zväčší. Rozdiel medzi týmito dvoma polohami približne vyjadruje axiálnu vôľu. Jediný údaj nameraný bez určenia polohy valca je preto neúplný.
Nadmerná axiálna vôľa spôsobuje, že pracovná poloha valca nie je konzistentná. Pri streľbe dostávajú oporné plochy opakované rázy a účinná medzera sa môže meniť. Oprava zároveň nemusí byť taká jednoduchá ako vloženie podložky. Posunutie valca dozadu síce zmenší vôľu, ale môže zväčšiť vzdialenosť medzi jeho čelom a hlavňou alebo ovplyvniť polohu nábojnice voči rámu.
Preto sa medzera, axiálna vôľa a vzdialenosť dna nábojnice od opornej plochy rámu posudzujú spoločne. Odborné kurzy spoločnosti Cylinder & Slide uvádzajú korekciu axiálnej vôle, časovania, súososti, čelnej hádzavosti valca aj nastavenie hlavne medzi samostatnými servisnými operáciami. ([cylinder-slide.com](https://cylinder-slide.com/classes/SWRevolverClass.pdf))
Aké hodnoty možno považovať za normálne
Na internete sa často objavuje jediná „správna“ hodnota medzery, najčastejšie 0,004 alebo 0,006 palca. Takéto číslo bez uvedenia výrobcu, modelu a spôsobu merania má obmedzenú hodnotu.
Publikované odborné zdroje uvádzajú rozdielne intervaly. Shooting Illustrated pri revolveroch Ruger spomína optimálne rozpätie 0,004 až 0,008 palca, teda približne 0,102 až 0,203 mm. American Rifleman v technickej odpovedi k usadzovaniu olova označil za prijateľné 0,004 až 0,010 palca, približne 0,102 až 0,254 mm. American Handgunner uviedol ako ideál 0,003 palca, no zároveň dobré výsledky pri väčšej hodnote. ([shootingillustrated.com](https://www.shootingillustrated.com/content/tech-wisdom-45-acp-revolver-conversion-cylinders/?utm_source=openai))
Rozdiely nie sú nutne rozporom. Jeden zdroj opisuje konkrétnu konštrukciu, ďalší všeobecnú servisnú prax a tretí preferenciu autora zameraného na presnosť. Rozhodujúce sú servisné limity výrobcu pre daný model, rovnomernosť medzery a funkcia zbrane po zahriatí a znečistení.
Hodnota 0,002 palca, približne 0,051 mm, môže byť pri jednom starostlivo nastavenom revolveri funkčná, pri inom už povedie k zadieraniu valca. Medzera 0,008 palca nemusí predstavovať poruchu, ak je v rámci špecifikácie a revolver nevykazuje ďalšie problémy. Výrazný rozdiel medzi jednotlivými komorami je diagnosticky podstatnejší než malá odchýlka od internetového „ideálu“.
Ako medzeru zmerať bez skreslenia
Na orientačnú kontrolu postačuje čistá sada listových mierok s jemným odstupňovaním. Meranie sa robí na úplne vybitej zbrani, po vizuálnej a hmatovej kontrole všetkých komôr. Čelo valca aj zadná plocha hlavne musia byť čisté. Vrstva karbonu by predstierala tesnejšiu medzeru, než akú majú kovové diely.
Valec sa uzavrie a mechanizmus sa uvedie do uzamknutej polohy pre prvú komoru.
List mierky sa zasúva do štrbiny bez násilia. Správny list prejde s ľahkým odporom, nemá však odtláčať valec.
Meranie sa zopakuje s valcom jemne zatlačeným dopredu a následne dozadu. Rozdiel upozorní na axiálnu vôľu.
Postup sa vykoná pri každej komore. Jedna hodnota pre náhodnú polohu nedokáže odhaliť hádzavosť čela valca ani lokálnu odchýlku.
Výsledky sa zapisujú spolu s polohou valca. Pamäťový odhad typu „bolo to asi päť tisícin“ nestačí na neskoršie porovnanie opotrebenia.
Mierku netreba vtláčať silou. Ak list pri zasúvaní pohne valcom dozadu, výsledok už nezodpovedá pôvodnej polohe. Pri veľmi malej medzere môže meranie komplikovať aj zaoblenie hrany alebo nerovnomerne očistený povrch.
Domáce meranie má význam ako vstupná kontrola a spôsob, ako puškárovi presne opísať problém. Neurčuje však príčinu. Veľká nameraná hodnota môže pochádzať z nesprávne osadenej hlavne, opotrebovaného uloženia, deformácie ramena valca alebo kombinácie viacerých tolerancií.
Čo prezradí prechodový kužeľ
Prechodový kužeľ zachytáva strelu, ktorá opúšťa valec bez pevného vedenia. Jeho povrch a geometria ovplyvňujú, ako plynulo sa strela zarovná s vývrtom. Hrubé stopy po obrábaní, ostré prechody alebo poškodenie jednej strany môžu zvyšovať deformáciu strely a usadzovanie olova.
Olovo rovnomerne rozložené po celom obvode môže súvisieť so zvolenou strelou, jej priemerom, tvrdosťou a rýchlosťou. Silný nános na jednej strane je podozrivejší zo súososti. American Rifleman upozorňuje aj na vzájomný pomer priemerov hrdiel komôr, strely a vývrtu. Príliš veľké hrdlo môže dovoliť strele deformovať sa nevhodným spôsobom; príliš tesné ju zasa stlačí ešte pred vstupom do hlavne. ([americanrifleman.org](https://www.americanrifleman.org/content/q-a-getting-the-lead-out-of-revolver-cylinders-barrels/?utm_source=openai))
Prasklina kužeľa, odštiepená hrana alebo hlboká erózia nie sú kozmetickou chybou. Rovnako nemožno bez merania „vylepšovať“ kužeľ brúsnym nadstavcom. Jeho obrábanie mení priemer ústia, uhol a polohu zadnej plochy hlavne, teda aj medzeru. Ide o puškársku operáciu vyžadujúcu vedený nástroj a následnú kontrolu súososti.
Flame cutting na hornej časti rámu
Horúci prúd z medzery smeruje aj nahor proti spodnej strane horného mostíka rámu. Pri výkonných nábojoch môže postupne vytvoriť úzky erózny zárez známy ako flame cutting. Najnápadnejší býva nad medzerou valca.
Mierna povrchová stopa nemusí znamenať bezprostredne nebezpečný stav. Jej posúdenie závisí od modelu, kalibru, hĺbky, vývoja v čase a používaného streliva. Čerstvo vyzerajúca hlboká erózia spolu s nadmernou medzerou alebo poškodeným kužeľom si však zaslúži odbornú kontrolu.
Pri prehliadke použitého revolvera treba horný mostík najskôr očistiť od sadzí. Tmavý pás môže byť len usadenina, zatiaľ čo skutočná erózia je hmatateľná a zostáva viditeľná na čistom kove. Agresívne škrabanie ostrým nástrojom môže vytvoriť stopu, ktorá následnú diagnostiku skomplikuje.
Hlučnosť nie je iba otázkou ústia hlavne
Revolver vytvára dve výrazné tlakové oblasti: pri ústí a pri medzere valca. Bočný prúd mení smerové rozloženie tlakovej vlny. Strelec stojaci vedľa revolvera preto môže vnímať výstrel inak než osoba priamo za ním, aj keď ide o tú istú laboráciu.
Bez porovnateľného merania nemožno šírke medzery priradiť konkrétny počet decibelov. Výsledok by závisel od kalibru, náboja, dĺžky hlavne, polohy mikrofónu aj prostredia. Je však technicky nesprávne posudzovať zvuk revolvera iba podľa plynov opúšťajúcich ústie.
Bočný výstup zároveň vysvetľuje, prečo nemožno bežný revolver účinne stíšiť zariadením nasadeným iba na ústí. Časť tlakových plynov obíde hlaveň a unikne ešte pred ním. Plynotesný Nagant je historickou výnimkou práve preto, že sa pokúša toto rozhranie pri výstrele uzavrieť.
Kontrola nového alebo používaného revolvera
Samotný pohľad proti svetlu odhalí iba hrubé odchýlky. Pri serióznej kontrole má zmysel sledovať súbor navzájom súvisiacich znakov:
či je medzera merateľná pri každej komore a zostáva približne rovnaká,
ako veľmi sa hodnota mení pri pohybe valca dopredu a dozadu,
či čelo valca pri pomalom otáčaní na niektorom mieste nedrhne,
či západka zachytí každú komoru pred dokončením pracovného cyklu,
či kužeľ nemá prasklinu, odštiepenie alebo jednostranné nánosy,
či spodná strana horného mostíka nenesie neobvyklú eróziu,
či sa pri streľbe nevyskytujú bočné kovové častice alebo zásahy oddelené podľa konkrétnej komory.
Rozdiel medzi komorami môže ukazovať na hádzavosť čela valca, nečistotu pod vyhadzovačom alebo geometrickú odchýlku uloženia. Valec, ktorý za studena pracuje hladko, no po krátkej sérii začne viaznuť, môže mať príliš malú prevádzkovú rezervu. Ak odpor vznikol náhle, príčinou nemusí byť výrobná medzera; pod hviezdicou vyhadzovača môže zostať jediné zrnko prachu alebo nečistota.
Pri použitom revolveri je užitočné porovnať všetky komory rovnakým strelivom. Ak sa problém opakuje vždy v tej istej polohe, podozrenie sa presúva od laborácie ku konkrétnej komore, západke alebo súososti. Takáto skúška však nenahrádza meraciu tyč a odbornú prehliadku.
Čo z medzery možno vyčítať – a čo nie
Medzera valca je dobrý diagnostický údaj, ak je zaznamenaná spolu s axiálnou vôľou a rozdielmi medzi komorami. Sama osebe nepredpovie presnosť, životnosť ani úsťovú rýchlosť konkrétnej zbrane.
Publikované testy potvrdzujú, že otvorené rozhranie výkon znižuje. Medzi tesnou medzerou 0,001 palca a bežnejšou hodnotou 0,006 palca však rozdiel pri niektorých laboráciách predstavoval iba niekoľko metrov za sekundu, pri iných približne desať či viac. Rozdiel oproti úplne uzatvorenému testovaciemu stavu bol väčší, no ten nemožno považovať za prevádzkové nastavenie bežného revolvera.
Honba za najmenšou možnou hodnotou preto nemá veľký zmysel, ak zbraň následne viazne po zahriatí. Väčšiu výpovednú hodnotu má rovnomerná medzera, malá a stabilná axiálna vôľa, správne uzamknutie každej komory a čistý prechod strely do kužeľa.
Bežný bočný výšľah je vlastnosťou konštrukcie. Kovové častice, jednostranné nánosy, meniaci sa odpor mechanizmu a výrazne rozdielne hodnoty medzi komorami už patria medzi poruchové stopy. Práve ich oddelenie od normálneho úniku plynov rozhoduje, či majiteľ sleduje prirodzený prejav revolvera, alebo začiatok mechanického problému.
