Prázdne miesto v skrini, rozopnuté puzdro v batožinovom priestore alebo opaskové puzdro, v ktorom zbraň zrazu nie je. V takej chvíli má držiteľ prirodzenú potrebu prehľadať každú zásuvku, vrátiť sa po vlastných stopách a najprv si potichu overiť, či nejde iba o omyl. Pri strelnej zbrani však čas nepracuje v jeho prospech.

Slovenský zákon ukladá držiteľovi zbrojného preukazu povinnosť zabezpečiť zbraň a strelivo proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Ak napriek tomu zmiznú, ich stratu alebo odcudzenie musí bezodkladne oznámiť najbližšiemu policajnému útvaru. Zákon neurčuje počet minút ani hodín. Slovo „bezodkladne“ však nemožno chápať ako „keď sa skončí vlastné pátranie“ alebo „nasledujúci pracovný deň“.

Nasledujúci postup vychádza zo znenia zákona č. 190/2003 Z. z. účinného k 22. augustu 2026 a z oficiálnych odporúčaní Policajného zboru. Konkrétne právne posúdenie vždy závisí od okolností: inak vyzerá vypáčený trezor v byte a inak strata puzdra počas cesty, pri ktorej držiteľ nevie označiť ani približné miesto zmiznutia.

Prvých päť minút: zastaviť chaos a volať políciu

Najdôležitejšou otázkou nie je, koľko zbraň stála, ale či môže byť práve v rukách cudzej osoby. Ak sú na dverách, okne, skrini alebo trezore známky násilného vniknutia, treba počítať aj s možnosťou, že páchateľ je stále nablízku. Do narušeného priestoru sa nevstupuje iba preto, aby si majiteľ overil obsah trezora.

Pri čerstvom vlámaní, podozrení na prítomnosť páchateľa alebo bezprostrednom ohrození je namieste volať 158, prípadne 112. Operátor potrebuje stručnú a presnú informáciu: kto volá, kde sa udalosť stala, čo chýba, či ide o strelnú zbraň a či môže byť páchateľ ešte na mieste. Zamlčanie skutočnosti, že medzi odcudzenými vecami je zbraň, môže zásadne ovplyvniť spôsob, akým polícia k udalosti pristúpi.

Ak nejde o čerstvé vlámanie, ale držiteľ pri kontrole zistí, že zbraň nie je na svojom mieste, stále platí povinnosť oznámiť udalosť bezodkladne najbližšiemu policajnému útvaru. Krátke overenie zjavnej zámeny je rozumné: pozrieť sa do druhého uzamknutého priestoru alebo zavolať oprávnenej osobe, ktorá mohla zbraň zákonne prevziať. Nie je však rozumné stráviť niekoľko hodín prehľadávaním auta, chaty a strelnice bez toho, aby o nezvestnej zbrani vedela polícia.

Čo urobiť okamžite

• neohrozovať sa vstupom do objektu, v ktorom môže byť páchateľ,
• oznámiť, že chýba strelná zbraň, nie iba „cennosť“ alebo „batožina“,
• nemanipulovať s poškodeným trezorom, skriňou, dverami ani oknom,
• zabezpečiť ostatné zbrane a strelivo, pokiaľ sa to dá urobiť bez narušenia miesta činu,
• zabrániť ďalším osobám v pohybe po mieste,
• pripraviť si základný opis zbrane a telefónne číslo pre spätný kontakt.

Ak sa v domácnosti nachádzajú ďalšie zbrane, netreba ich automaticky premiestňovať cez priestor, v ktorom sa mohli zachovať stopy. Na ich existenciu treba upozorniť prichádzajúcu hliadku a riadiť sa jej pokynmi.

Prvá hodina: polícia potrebuje identitu zbrane, nie dokonalú pamäť

Pri pátraní je rozhodujúce, aby sa zo všeobecného oznámenia „zmizla mi pištoľ“ čo najskôr stal presne identifikovaný predmet. Najvyššiu hodnotu má výrobné číslo, ďalej výrobca, model, kaliber, kategória, povrchová úprava a individuálne znaky. Pomôže informácia o namontovanom kolimátore, svetle, netypických mieridlách, pažbe, závite, poškodení alebo inom ľahko rozpoznateľnom prvku.

Výrobné číslo býva uvedené v preukaze zbrane a v dokladoch o jej nadobudnutí. Držiteľ však nemá odkladať oznámenie len preto, že preukaz zostal v odcudzenej batožine alebo si číslo nepamätá. Zbraň podliehajúca evidencii je vedená v policajných informačných systémoch a údaje možno doplniť. Pri prvom kontakte treba jasne povedať, ktoré informácie sú isté a ktoré sú iba predbežné.

Rovnako dôležitý je počet chýbajúcich nábojov a zásobníkov. Ak bola zbraň uložená oddelene od streliva a páchateľ sa k munícii nedostal, ide o podstatnú informáciu. Ak zmizla nabitá zbraň alebo spolu s ňou chýba strelivo, polícia potrebuje poznať približný počet, kaliber a druh balenia. Vymyslený presný údaj je horší než poctivý odhad, ktorý sa neskôr spresní podľa evidencie nákupov alebo zostávajúcich balení.

Údaje, ktoré urýchlia prvotné preverovanie

• výrobca, model, kaliber a výrobné číslo zbrane,
• číslo preukazu zbrane, ak je dostupné,
• farba, povrch a viditeľné individuálne znaky,
• príslušenstvo namontované na zbrani,
• počet chýbajúcich zásobníkov a nábojov,
• posledný čas a miesto, kde bola zbraň preukázateľne v držbe majiteľa,
• osoby, ktoré mali prístup k priestoru, kľúčom alebo kódu,
• trasa presunu a všetky zastávky, ak zbraň zmizla počas cesty,
• existencia kamerových záznamov, alarmu alebo elektronického záznamu vstupov.

Fotografia zbrane v telefóne môže pomôcť s opisom, ale nenahrádza výrobné číslo. Praktickou rezervou je samostatný zoznam evidovaných zbraní uložený tak, aby nebol v rovnakom puzdre alebo trezore ako zbrane a ich doklady. Takýto zoznam nemá obsahovať prístupové kódy ani informácie, ktoré by zlodejovi uľahčili ďalšie konanie.

Krádež vlámaním: poškodený trezor ešte nie je celý príbeh

Pri vlámaní sa pozornosť prirodzene sústreďuje na vypáčené dvere a prázdny úložný priestor. Pre ďalší priebeh sú však dôležité aj detaily pred vlámaním. Polícia bude zisťovať, kde presne bola zbraň, či bol priestor uzamknutý, kto mal kľúč alebo poznal kód, či bolo oddelene uložené strelivo a kedy držiteľ naposledy skontroloval stav uloženia.

Oficiálne odporúčanie polície pri vlámaní je jednoznačné: nevstupovať do narušeného bytu a nedotýkať sa predmetov, aby sa nezničili stopy. To platí aj pre dvierka trezora, náboje vysypané na podlahe, prázdne obaly a náradie, ktoré mohlo patriť páchateľovi. Majiteľ by nemal upratovať, skúšať poškodený zámok ani zatvárať vypáčené dvere „kvôli bezpečnosti“ skôr, než ich polícia zdokumentuje.

Užitočné je skontrolovať kamerový systém alebo aplikáciu alarmu, no záznamy netreba svojvoľne mazať, strihať ani verejne zverejňovať. Treba ich uchovať v pôvodnej podobe a oznámiť polícii, akú dlhú históriu systém uchováva. Pri krátkej slučke nahrávania môže byť potrebné záznam rýchlo zabezpečiť podľa pokynov policajtov.

Samotná skutočnosť, že zlodej prekonal uzamknutý úložný priestor, ešte automaticky neznamená porušenie povinností držiteľa. Rovnako však neplatí, že akékoľvek zamknutie zbavuje držiteľa zodpovednosti. Hodnotí sa konkrétny spôsob uloženia, počet a kategória zbraní, množstvo streliva, prístup ďalších osôb a súlad so zákonnými požiadavkami.

Strata počas presunu: problémom je najmä neznáma trasa

Iný charakter má situácia, keď zbraň zmizne medzi bytom, autom a strelnicou. Držiteľ môže mať neporušený trezor, no nevie, či puzdro zostalo na parkovisku, pri prebíjacom stole, v šatni alebo pri nakladaní batožiny. Vtedy je najcennejšia presná časová os.

Treba začať posledným okamihom, keď držiteľ zbraň fyzicky videl alebo kontroloval, nie iba miestom, kde predpokladal jej prítomnosť. Rozdiel medzi vetami „zbraň som vložil do kufra o 15.10“ a „myslel som si, že bola v taške“ je pre vyšetrovanie zásadný.

Polícii treba poskytnúť trasu, časy odchodov a príchodov, zastávky, údaje o vozidle, miesta parkovania aj mená osôb, ktoré boli prítomné. Pomôžu údaje z navigácie, palubného systému, parkovacích aplikácií, platieb kartou, účteniek či záznamov zo strelnice. Tieto podklady si možno pripraviť po oznámení udalosti; nemajú byť dôvodom na odklad prvého telefonátu.

Ak polícia neurčí inak, držiteľ môže pomôcť označením miest, kde sa pohyboval. Nemal by však organizovať verejnú pátraciu akciu s podrobným popisom údajne voľne ležiacej zbrane. Informácia zverejnená na sociálnej sieti môže na miesto priviesť aj človeka, ktorý ju nechce odovzdať.

Osobitne citlivé je ponechanie zbrane v neobsadenom vozidle. Motorové vozidlo nemožno automaticky považovať za náhradu riadneho uloženia zbrane. Pri preverovaní sa bude riešiť dĺžka ponechania, viditeľnosť batožiny, uzamknutie vozidla, spôsob zabezpečenia zbrane, dôvod prerušenia cesty a ďalšie okolnosti. Krátke zastavenie a celonočné ponechanie zbrane v aute preto nemožno posudzovať ako rovnakú situáciu.

Keď držiteľ nevie, kedy zbraň zmizla

Najťažšie sa vysvetľuje tretí scenár: zbraň chýba, no posledná spoľahlivá kontrola prebehla pred niekoľkými dňami alebo týždňami. Majiteľ si spomína na návštevu strelnice, čistenie, cestu na chatu aj premiestňovanie vecí, ale nedokáže určiť rozhodujúci okamih.

V takom prípade je chybou vytvoriť si príbeh, ktorý znie presnejšie, než je skutočná pamäť. Polícia potrebuje oddeliť potvrdené skutočnosti od domnienok. Najlepšie je uviesť posledný preukázateľný kontakt so zbraňou, všetky neskoršie príležitosti, pri ktorých mohla byť premiestnená, a osoby s možným prístupom.

Treba skontrolovať aj ďalšie evidované zbrane, strelivo a doklady. Kontrola sa má vykonať tak, aby sa nezničili možné stopy. Ak chýba viac vecí, oznámenie sa bezodkladne doplní. Nie je vhodné dávkovať informácie podľa toho, ako priaznivo alebo nepriaznivo môžu pôsobiť. Neskoré priznanie, že spolu s pištoľou zmizli aj náboje a preukaz zbrane, znižuje vierohodnosť držiteľa a spomaľuje pátranie.

Neurčitý čas zmiznutia môže otvoriť otázku, ako často a akým spôsobom držiteľ kontroloval uloženie. Zákon síce neurčuje interval pravidelnej inventúry súkromnej zbierky, držiteľ však musí vedieť vierohodne opísať, ako zbrane zabezpečoval proti strate, odcudzeniu a zneužitiu.

Čo sa deje po oznámení

Prvé oznámenie spravidla spustí niekoľko paralelných úkonov. Polícia overuje totožnosť držiteľa a údaje o zbrani, zisťuje okolnosti udalosti a podľa situácie zabezpečuje miesto činu, kamerové záznamy, stopy a výpovede. Ak okolnosti nasvedčujú krádeži alebo inému trestnému činu, ďalší postup sa vedie v príslušnom procesnom režime. Presnú právnu kvalifikáciu neurčuje oznamovateľ.

Identifikačné údaje hľadanej zbrane môžu byť vložené do policajných pátracích systémov. Strelné zbrane patria aj medzi kategórie predmetov, pri ktorých právne predpisy Európskej únie umožňujú záznam v Schengenskom informačnom systéme na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu. Výrobné číslo je preto podstatne dôležitejšie než všeobecná fotografia podobného modelu.

Súčasne sa preveruje, či držiteľ splnil svoje povinnosti. Nie je to prejav toho, že polícia automaticky podozrieva okradnutého majiteľa. Zbraň je regulovaný predmet a zmiznutie môže mať dve samostatné línie: pátranie po zbrani a preverenie spôsobu jej zabezpečenia.

Držiteľ môže byť vyzvaný, aby podrobne opísal úložný priestor, predložil doklady, vysvetlil prístup ku kľúčom a uviedol stav streliva. Pri vlámaní sa fyzické poškodenie porovnáva s jeho opisom. Pri strate počas prepravy sa skúma postup manipulácie a presunu. Ak sa objavia rozpory, polícia sa k rovnakým otázkam môže vrátiť opakovane.

Aké uloženie vyžaduje zákon

Pri bežnom súkromnom držiteľovi s menej ako 11 vybranými zbraňami kategórie A, zbraňami kategórie B alebo C a so strelivom do 10 000 kusov zákon pripúšťa aj uloženie bez trezora. V takom prípade však musia byť zbrane a strelivo uložené a uzamknuté oddelene. Ak strelivo nemožno umiestniť v samostatnej uzamknutej miestnosti, skrini alebo debne, musí byť uzamknuté samostatným zámkom.

Pri viac ako desiatich zbraniach uvedených kategórií alebo pri viac ako 10 000 kusoch streliva sa vyžaduje uzamykateľný skriňový trezor. Ešte prísnejší režim platí pri vyšších počtoch a pri niektorých zbraniach kategórie A; zákon pri stanovených množstvách vyžaduje trezor, uzamknutú miestnosť alebo samostatný objekt a poplachový systém na hlásenie narušenia.

Splnenie minimálneho technického pravidla však nemožno odtrhnúť od všeobecnej povinnosti zabezpečiť zbraň proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Kľúč ponechaný na ľahko dostupnom mieste, kód známy neoprávnenej osobe alebo odomknutá skriňa môžu zásadne zmeniť hodnotenie inak vyhovujúceho úložného zariadenia.

Polícia sa môže zaujímať aj o to, či mali k zbrani reálny prístup deti, návštevy, pracovníci vykonávajúci opravu bytu alebo osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Rozhodujúci nie je iba údaj, komu majiteľ prístup výslovne dovolil, ale aj to, kto sa ku kľúču, kódu alebo otvorenému úložnému priestoru mohol dostať.

Hrozí automaticky pokuta alebo strata zbrojného preukazu?

Nie. Samotná krádež riadne zabezpečenej zbrane neznamená automatické potrestanie držiteľa ani automatické odňatie zbrojného preukazu. Rozhodujúce je, či porušil konkrétnu zákonnú povinnosť a či mu bude porušenie preukázané v príslušnom konaní.

Porušenie povinnosti zabezpečiť zbraň, strelivo, strelný prach alebo zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu patrí medzi závažnejšie priestupky podľa zákona o zbraniach a strelive. Zákon pri tejto skupine skutkov umožňuje uložiť pokutu do 1 600 eur, v rozkaznom konaní do 1 000 eur a v blokovom konaní do 500 eur.

Dôsledok môže byť citeľnejší než samotná pokuta. Za spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z vybraného priestupku podľa zákona o zbraniach a strelive, medzi ktoré patrí aj porušenie povinnosti zabezpečiť zbraň. Ak držiteľ prestane spĺňať podmienku spoľahlivosti, policajný útvar rozhodne o odňatí zbrojného preukazu alebo jeho skupiny.

Oneskorené oznámenie môže byť posúdené ako porušenie ďalšej povinnosti ustanovenej zákonom. Pri tejto skupine priestupkov zákon umožňuje pokutu do 663 eur, v rozkaznom konaní do 400 eur a v blokovom konaní do 200 eur. Presná právna kvalifikácia závisí od zistených okolností a nemožno ju určiť iba podľa toho, koľko hodín uplynulo.

Kľúčové je, či mal držiteľ objektívnu možnosť oznámiť udalosť skôr a čo počas odkladu robil. Niekoľkominútové overenie zjavnej zámeny nemožno porovnávať s rozhodnutím zatajiť zmiznutie počas celého víkendu. Vedome nepravdivé vysvetlenia navyše môžu vytvoriť ďalšie právne problémy, ktoré presahujú samotnú stratu zbrane.

Čo polícia nemusí považovať za presvedčivé vysvetlenie

• „Chcel som si byť na sto percent istý, preto som to ohlásil až zajtra.“
• „Trezor bol zamknutý, ale kľúč ležal v rovnakej zásuvke.“
• „Zbraň zostala v aute iba cez noc.“
• „Výrobné číslo som nemal, preto som nemohol volať.“
• „Najskôr som sa opýtal na sociálnej sieti, či ju niekto nenašiel.“
• „Náboje som nespomenul, pretože som nevedel presný počet.“

Tieto vety samy osebe ešte nepreukazujú priestupok. Ukazujú však, prečo je dôležité konať okamžite, oddeliť isté fakty od odhadov a nič neprikrášľovať. Držiteľ nemusí vedieť odpovedať na každú otázku pri prvom telefonáte. Musí však povedať všetko podstatné, čo v tej chvíli vie.

Doklady zmizli spolu so zbraňou

Ak bol spolu so zbraňou odcudzený alebo stratený aj zbrojný preukaz či preukaz zbrane, treba to uviesť v rovnakom oznámení. Zákon vyžaduje bezodkladne oznámiť aj stratu alebo odcudzenie týchto dokladov. Oznámením straty alebo odcudzenia zbrojného preukazu zaniká jeho platnosť a policajný útvar za zákonom stanovených podmienok vydá nový doklad.

Rovnako zaniká platnosť strateného alebo odcudzeného preukazu zbrane. Ak však chýba aj samotná zbraň, administratívny postup nemožno redukovať na bežnú výmenu kartičky. Udalosť sa rieši spolu s pátraním a preverovaním okolností zmiznutia.

Ak zostal preukaz zbrane doma, treba ho pripraviť pre políciu, no bez pokynu ho netreba nechávať na voľne dostupnom mieste ani s ním manipulovať cez priestor možného vlámania. Pri oznámení stačí povedať, že doklad existuje a kde sa nachádza.

Čo ak sa zbraň neskôr nájde

Zbraň sa môže objaviť pri opakovanej kontrole batožiny, môže ju odovzdať nálezca alebo ju polícia zaistí pri inej udalosti. Držiteľ, ktorý už stratu oznámil, nesmie nález zatajiť a jednoducho pokračovať v jej nosení alebo používaní. Musí bezodkladne kontaktovať policajný útvar a postupovať podľa jeho pokynov.

Ak bola zbraň určitý čas mimo kontroly majiteľa, nie je isté, kto s ňou manipuloval, či z nej nebolo vystrelené alebo či nebola technicky upravená. Polícia môže potrebovať zaistiť ju na kriminalisticko-expertízne skúmanie alebo ako dôkaz. Jej okamžité vrátenie preto nemožno považovať za samozrejmosť.

Človek, ktorý nájde zbraň kategórie A, B alebo C alebo strelivo do týchto zbraní, má povinnosť nález bezodkladne oznámiť príslušníkovi Policajného zboru. Nálezca by nemal skúšať funkciu zbrane, vybíjať ju bez potrebných znalostí ani ju prenášať na policajné oddelenie bez predchádzajúcej dohody. Bezpečnejšie je miesto zabezpečiť pred prístupom ďalších osôb, zavolať políciu a riadiť sa jej pokynmi.

Prvé dni: dopĺňanie údajov a ochrana vlastnej dôveryhodnosti

Po prvotnom oznámení sa môže zdať, že držiteľ už nemá čo urobiť. V skutočnosti práve v nasledujúcich dňoch často nájde údaje, ktoré spresnia časovú os: fotografiu s časovou pečiatkou, záznam vstupu na strelnicu, účtenku z čerpacej stanice, komunikáciu s ďalším strelcom alebo záznam alarmu.

Každú podstatnú novú informáciu treba odovzdať policajtovi alebo útvaru, ktorý vec rieši. Poznámky je vhodné viesť chronologicky a odlíšiť v nich vlastné pozorovanie od informácie získanej od inej osoby. Pôvodné správy, fotografie a videá sa nemajú upravovať.

Ak bola zbraň poistená alebo zmizla pri udalosti krytej poistením domácnosti či vozidla, treba preveriť oznamovaciu lehotu poisťovne a vyžiadať si údaje o policajnom oznámení. Poisťovni sa poskytujú pravdivé a vzájomne zhodné informácie. Odlišná verzia pre políciu a poisťovňu môže spochybniť celý opis udalosti.

Verejné komentovanie prípadu je lepšie obmedziť. Zverejnenie výrobného čísla, presného miesta uloženia, slepých miest kamier alebo podrobností o ďalších zbraniach v domácnosti nemusí pátraniu pomôcť. Ak polícia požiada verejnosť o súčinnosť, rozsah informácií určí sama.

Tri situácie, tri rozdielne otázky

1. Vypáčená skriňa v rodinnom dome

Prioritou je bezpečnosť a zachovanie stôp. Volá sa polícia, do objektu sa zbytočne nevstupuje a poškodené uloženie sa necháva v pôvodnom stave. Pre držiteľa bude dôležité preukázať, ako bola zbraň uložená, kto mal prístup a či boli splnené požiadavky podľa počtu a kategórie zbraní.

2. Chýbajúce puzdro po ceste zo strelnice

Prioritou je rýchle oznámenie a presná rekonštrukcia trasy. Polícia potrebuje vedieť, kedy držiteľ naposledy zbraň fyzicky kontroloval, kde zastavil a či bola batožina mimo jeho dohľadu. Zásadné bude aj to, v akom stave a akým spôsobom bola zbraň prepravovaná.

3. Prázdne miesto zistené po dlhšom čase

Prioritou je pravdivé priznanie neistoty a úplná inventúra. Držiteľ by nemal spätne vyrábať presný čas, ktorý nevie doložiť. Polícia bude porovnávať posledný potvrdený kontakt so zbraňou, okruh osôb s prístupom a spôsob priebežnej kontroly uloženia.

Čomu sa po zmiznutí zbrane vyhnúť

• nečakať do otvorenia oddelenia dokladov alebo do pracovného dňa,
• neprehľadávať miesto vlámania a nepremiestňovať poškodené predmety,
• neorganizovať verejné pátranie pred oznámením polícii,
• nezamlčať chýbajúce strelivo, zásobníky alebo doklady,
• nepresviedčať inú osobu, aby prevzala zodpovednosť za uloženie,
• neupravovať kamerové záznamy ani elektronické údaje,
• neuvádzať domnienku ako istotu,
• nezačať nájdenú zbraň znovu používať bez informovania polície.

Prevencia, ktorá má význam ešte pred krádežou

Najlepšia reakcia sa pripravuje v čase, keď sú všetky zbrane na svojom mieste. Držiteľ by mal mať mimo úložného priestoru dostupný aktuálny zoznam výrobných čísel, modelov a kalibrov. Mal by vedieť, koľko zásobníkov a približne koľko streliva vlastní, a pravidelne kontrolovať stav zámkov, trezora a alarmu.

Kľúče a prístupové kódy nemajú byť dostupné neoprávneným osobám. Pri elektronickom zámku je vhodné zmeniť pôvodný továrenský kód a po podozrení na prezradenie ho bezodkladne nahradiť. Pri mechanickom kľúči nepomôže kvalitný trezor, ak je kľúč uložený na predvídateľnom mieste v tej istej miestnosti.

Pri presune je užitočná jednoduchá rutina: zbraň sa fyzicky skontroluje pri vložení do puzdra, pri uložení batožiny a po príchode do cieľa. Nejde o komplikovaný administratívny úkon, ale o tri vedomé kontroly, ktoré výrazne zužujú časové okno prípadnej straty.

Rozumné je tiež oddeliť doklady od zbrane tak, aby jediná odcudzená taška neposkytla páchateľovi celý súbor predmetov a zároveň majiteľovi nevzala všetky identifikačné údaje. Konkrétny spôsob musí rešpektovať povinnosť mať predpísané doklady pri manipulácii so zbraňou.

Najdôležitejšie pravidlo: najprv oznámiť, potom rekonštruovať

Pri zmiznutej legálnej zbrani sa držiteľ ocitá v dvojitej pozícii. Je poškodeným, ktorému bola odcudzená alebo sa stratila hodnotná vec, no súčasne je osobou zodpovednou za regulovaný predmet schopný vážneho zneužitia. Polícia preto pátra po zbrani a zároveň preveruje, ako sa mohla dostať mimo jeho kontroly.

Najlepšou obranou držiteľa nie je dokonale znejúci príbeh. Je ňou rýchle oznámenie, zachovanie stôp, presná identifikácia zbrane a pravdivé vysvetlenie spôsobu uloženia alebo prepravy. Krádež riadne zabezpečenej zbrane automaticky neznamená stratu zbrojného preukazu. Preukázané zanedbanie zabezpečenia alebo vedomé odkladanie oznámenia však môže priniesť pokutu a v závažnom prípade aj zásah do ďalšieho oprávnenia držať zbrane.

Ak teda zbraň nie je tam, kde má byť, poradie je jasné: overiť zjavnú zámenu, neohroziť seba ani stopy, bezodkladne informovať políciu a až potom skladať podrobnú časovú os. Každá minúta môže rozhodnúť o tom, či sa zbraň nájde skôr, než ju niekto použije.