Na prvý pohľad pôsobí Frommer Stop ako štíhla vrecková pištoľ s nezvyčajne vysokou hornou časťou. Pod valcovým puzdrom nad hlavňou sa však ukrýva mechanizmus, ktorý by strelec skôr očakával v samonabíjacej brokovnici. Hlaveň a záver sa po výstrele pohybujú spoločne takmer po celej dĺžke pracovného cyklu a až potom sa odomknú.
Takzvaný dlhý záklz hlavne bol na začiatku 20. storočia rešpektovaným riešením, v služobných pištoliach sa však nikdy výraznejšie nepresadil. Frommer Stop preto nie je zaujímavý iba ako uhorská vojenská zbraň. Predstavuje ambiciózny pokus vybudovať kompaktnú samonabíjaciu pištoľ okolo mechanizmu, ktorý bol zložitý, výrobnou náročnosťou prekonával jednoduchý dynamický záver a vyžadoval presnú súhru viacerých pružín.
Od bankovníctva ku konštrukcii zbraní
Rudolf Frommer sa narodil v roku 1868 v Pešti a k vývoju zbraní sa nedostal klasickou cestou vojenského technika. Mal obchodné a finančné vzdelanie a do budapeštianskej spoločnosti Fegyver- és Gépgyár nastúpil pôvodne ako úradník a obchodník. Postupne sa však zapojil do technického rozvoja podniku, získal množstvo patentov a stal sa jednou z najvýraznejších postáv uhorského zbrojárstva.
Frommer nepracoval vo vzduchoprázdne. Na prelome storočí sa európske armády pokúšali nahradiť revolvery spoľahlivou samonabíjacou pištoľou. Výrobcovia ešte nemali jednotnú predstavu o ideálnom tvare, ovládaní ani uzamknutí. Vedľa jednoduchých dynamických záverov vznikali pištole s pohyblivými hlavňami, kĺbovými mechanizmami, otočnými závermi či komplikovanými pákovými sústavami.
Frommerove modely 1901, 1906 a 1910 postupne rozvíjali koncepciu uzamknutého záveru a dlhého záklzu. Staršie verzie boli dlhé, drahé a na vojenskú službu nie vždy dostatočne praktické. Model Stop, dokončený na začiatku druhého desaťročia 20. storočia, rovnakú základnú myšlienku výrazne skrátil a vložil do kompaktnejšieho rámu. V roku 1912 bol prijatý do výzbroje uhorskej časti ozbrojených síl ako 12 M. pisztoly.
Prečo Uhorsko potrebovalo vlastnú pištoľ
Rakúsko-Uhorsko nemalo počas posledných rokov monarchie jedinú univerzálnu služobnú pištoľ. Rakúske jednotky používali okrem iných typov Roth-Steyr M1907 a neskôr Steyr M1912, zatiaľ čo uhorský Honvéd hľadal zbraň, ktorú by bolo možné vyrábať v domácom priemysle. Frommer Stop spájal politickú požiadavku na vlastnú výrobu s technickou koncepciou, ktorú budapeštianska továreň rozvíjala už niekoľko rokov.
Jeho malé rozmery vyhovovali dôstojníkom, žandárom, policajtom a príslušníkom špecializovaných jednotiek. Zároveň išlo o uzamknutú pištoľ, pri ktorej sa nebolo treba spoliehať iba na hmotnosť záveru a silu vratnej pružiny. Frommer tak mohol zachovať ľahký pohyblivý systém a štíhlu siluetu. Cenou za to bol podstatne väčší počet presne opracovaných súčiastok.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny význam zbrane vzrástol. Používali ju uhorské jednotky a vyrábali sa aj série určené pre nemecké vojenské potreby, ktoré možno rozoznať podľa príslušných preberacích značiek. Frommer Stop sa objavil tiež v Bulharsku a po rozpade monarchie zostal vo výzbroji maďarských ozbrojených a bezpečnostných zložiek. Jednotlivé exempláre prežili v službe aj do obdobia druhej svetovej vojny.
Dlhý záklz v pištoli
Podstatou konštrukcie je pevné spojenie hlavne a otočného záveru v okamihu výstrelu. Po zapálení náboja začnú obe časti cúvať spolu a zostanú uzamknuté počas dlhej dráhy. Až v zadnej polohe vačková dráha pootočí záver, jeho ozuby sa odomknú a systém rozdelí ďalšie fázy cyklu.
Hlaveň sa následne pod tlakom vlastnej pružiny vracia dopredu, pričom opustí vystrelenú nábojnicu zadržanú záverom. Po dokončení jej pohybu sa uvoľní záver, ktorý sa vydá vpred, odoberie ďalší náboj zo zásobníka a opäť sa uzamkne otočením. Strelec cíti jeden výstrel, vo vnútri zbrane však prebehnú dve na seba nadväzujúce vratné fázy.
Neobvyklý valec nad hlavňou nie je plynový mechanizmus. Nachádzajú sa v ňom pružiny a vodiace prvky zabezpečujúce oddelený návrat hlavne a záveru. Toto usporiadanie umožnilo zmenšiť rozmery rámu, zároveň však vytvorilo charakteristický vysoký profil prednej časti pištole.
Frommer Stop používa jednočinný spúšťový mechanizmus s vonkajším kohútom. Na zadnej strane rukoväti je dlaňová poistka, ktorá sa pri správnom úchope automaticky stlačí. Zásobník sa uvoľňuje západkou na päte rukoväti, čo zodpovedalo európskym vojenským zvyklostiam obdobia. Mieridlá sú pevné, veľmi malé a určené skôr na rýchlu streľbu na krátku vzdialenosť než na presnú terčovú prácu.
Technické parametre
Dobové katalógy, múzejné záznamy a moderné odborné publikácie neuvádzajú vždy úplne rovnaké rozmery. Najčastejšie sa rozdiely týkajú dĺžky hlavne a hmotnosti, pretože niektoré merania zahŕňajú zásobník, prípadne pracujú s odlišnými výrobnými sériami.
- Výrobca: Fegyver- és Gépgyár, Budapešť
- Konštruktér: Rudolf Frommer
- Začiatok zavedenia: 1912
- Kaliber: 7,65 mm Frommer a 9 mm Frommer
- Celková dĺžka: približne 165 mm
- Dĺžka hlavne: podľa spôsobu merania a prameňa približne 95 až 100 mm
- Hmotnosť: približne 600 až 620 g bez nábojov
- Kapacita zásobníka: 7 nábojov
- Činnosť: samonabíjacia pištoľ s dlhým záklzom hlavne
- Uzamknutie: otočný záver s uzamykacími ozubmi
- Spúšťový mechanizmus: jednočinný, s vonkajším kohútom
- Poistné prvky: dlaňová poistka a manuálne ovládanie poistného systému podľa verzie
- Mieridlá: pevná muška a pevné hľadie
Náboje, ktoré spôsobujú zmätok dodnes
Najrozšírenejšia verzia používala náboj označovaný ako 7,65 mm Frommer Long. Jeho rozmery sú veľmi blízke náboju 7,65 mm Browning, teda .32 ACP, dobové laborácie určené pre Frommerove uzamknuté pištole však mohli dosahovať vyšší výkon. Podobná situácia platí pri 9 mm variante, ktorého náboj je rozmerovo príbuzný s 9 mm Browning Short, známym ako .380 ACP.
Práve táto podobnosť vedie k protichodným skúsenostiam dnešných strelcov. Moderné záznamy streľby zachovanými exemplármi ukazujú, že niektoré pištole pracujú so štandardným strelivom .32 ACP bez väčších problémov, zatiaľ čo iné nedokončia cyklus alebo zachytia nábojnicu. Nie je to dôkaz, že jedna skupina pozorovaní musí byť nesprávna. Dlhý záklz vyžaduje dostatok energie na spoločný pohyb hlavne a záveru a výsledok ovplyvňujú pružiny, trenie, mazanie, stav komory, zásobník aj konkrétna laborácia.
Pri viac než storočnej pištoli navyše nemožno automaticky predpokladať bezpečnosť akéhokoľvek rozmerovo zhodného náboja. Historické označenia, tlakové úrovne a stav materiálu musia posúdiť odborníci. Zberateľská hodnota zachovaného kusa je často vyššia než úžitok z pokusu overiť jeho funkciu nevhodne zvoleným strelivom.
Ako sa správa pred dnešným strelcom
Publikované skúsenosti zo streľby, ktoré priniesli zbrojárske magazíny a špecializované historické portály vrátane American Rifleman a Forgotten Weapons, sa zhodujú v niekoľkých bodoch. Frommer Stop je štíhly, prirodzene ukazuje na cieľ a vďaka nízkej hmotnosti sa pohodlne nosí. Úzka rukoväť však neposkytuje oporu porovnateľnú s modernou služobnou pištoľou a malý chvost rámu necháva ruku pomerne blízko pohybujúcich sa častí.
Spätný ráz nie je extrémny, ale najmä 9 mm verzia môže pôsobiť ostro. Zložité rozdelenie pohybu hlavne a záveru pritom nevytvára zázračne mäkký prejav. Strelec vníma rýchly impulz ľahkej pištole a následný mechanický pohyb zostavy. Pri slabšom strelive alebo unavených pružinách sa rytmus môže zmeniť a objavia sa poruchy vyhodenia či podania.
Rozdiely medzi publikovanými hodnoteniami sú väčšie než pri nových zbraniach. Zachované kusy majú za sebou odlišnú službu, výmeny dielov aj desaťročia skladovania. Pôvodný zásobník s nepoškodenými perami môže fungovať spoľahlivo, kým deformovaný alebo neodborne opravený zásobník spôsobí opakované zádržky. Pri tejto konštrukcii preto nemožno výsledok jedného exemplára vydávať za verdikt nad celým modelom.
Porovnateľné viaczdrojové testy presnosti s rovnakým strelivom, vzdialenosťou a metodikou prakticky nie sú k dispozícii. Publikované skúšky väčšinou dokumentujú funkciu jednotlivých zberateľských kusov, nie laboratórne porovnanie. Dostupné terče naznačujú použiteľnú presnosť na typické pištoľové vzdialenosti, ale uvádzať z nich univerzálnu veľkosť rozptylu by bolo zavádzajúce. Limity dnešného strelca vytvárajú predovšetkým drobné mieridlá, krátka zameriavacia základňa a individuálny stav vývrtu.
Rozoberanie odhaľuje cenu originality
Bežná údržba Frommeru Stop nie je intuitívna pre človeka zvyknutého na moderné pištole s výkyvnou hlavňou. Horné pružinové puzdro, samostatne sa pohybujúca hlaveň, otočný záver a viacero vodiacich prvkov vyžadujú správny postup. Nesprávna manipulácia môže poškodiť hrany starých dielov alebo uvoľniť pružinu pod napätím.
Výrobná náročnosť bola hlavným dôvodom, prečo sa Frommerova koncepcia nestala všeobecným vzorom. Jednoduchá pištoľ v kalibri 7,65 mm alebo 9 mm Browning Short môže bezpečne fungovať s dynamickým záverom, bez otočnej uzamykacej hlavy a bez pohyblivej hlavne. To znamená menej operácií pri výrobe, jednoduchší servis a nižšiu cenu.
Frommer Stop však nebol nezmyselne komplikovaný experiment. Vznikol v čase, keď výkon nábojov, kvalita prachov a hranice bezpečného dynamického záveru ešte neboli ustálené. Uzamknutie poskytovalo konštruktérovi kontrolu nad okamihom otvorenia komory a dlhý záklz bol systémom, s ktorým mal Frommer bohaté skúsenosti.
Menej známy automatický príbuzný
Počas prvej svetovej vojny sa objavil aj automatický derivát Frommeru Stop, často označovaný ako Frommer M.17. Používal predĺžený zásobník a bol určený na streľbu dávkou. Experimentovalo sa aj s dvojicou zbraní upevnených na spoločnom stojane.
Takéto zariadenie dnes vyzerá ako predchodca samopalu, jeho praktická hodnota však bola obmedzená. Pištoľový náboj, malá zásoba munície, vysoká kadencia a komplikovaný mechanizmus nedokázali nahradiť ľahký guľomet. Konštrukcia zostala skôr kuriozitou a dokladom toho, ako naliehavo armády hľadali počas vojny ľahkú automatickú zbraň.
Služba po zániku monarchie
Rozpad Rakúsko-Uhorska neznamenal okamžitý koniec Frommeru Stop. Nové štáty prevzali sklady, výzbroj aj personál bývalej monarchie. V Maďarsku pištoľ naďalej používala armáda, polícia a žandárstvo, kým ju postupne nenahrádzali jednoduchšie typy.
Samotný Frommer pokračoval vo vývoji ručných zbraní a stál aj pri konštrukciách, ktoré sa už od dlhého záklzu odklonili. Pištole Frommer 29M a neskoršia 37M zachovali niektoré rodinné črty, no boli technologicky triezvejšie. Budapeštiansky výrobca tým nepriamo priznal, že budúcnosť kompaktných pištolí patrí jednoduchším mechanizmom.
Na civilnom trhu sa Stop rozšíril najmä ako osobná a policajná zbraň. Dnes je predovšetkým zberateľským predmetom. Cenu a historickú výpovednú hodnotu ovplyvňujú výrobné číslo, kaliber, vojenské preberacie značky, pôvodná povrchová úprava a správny zásobník. Kusy s nemeckými vojenskými značkami alebo preukázateľnou služobnou históriou sú osobitne vyhľadávané.
Slepá vetva, ktorá stojí za pozornosť
Frommer Stop zásadne nezmenil spôsob, akým sú skonštruované dnešné pištole. Jeho priamy technický vplyv bol menší než vplyv Browningových modelov či pištole Parabellum. Napriek tomu presvedčivo ukazuje, že vývoj samonabíjacích zbraní nebol priamou cestou k jednému víťaznému riešeniu.
Rudolf Frommer dokázal zmenšiť dlhý záklz do zbrane s dĺžkou približne 16,5 centimetra a doviesť ju do sériovej výroby aj vojenskej služby. Mechanizmus fungoval, prežil zákopy prvej svetovej vojny a v rukách bezpečnostných zložiek zostal celé desaťročia. Neprehral preto, že by bol principiálne nefunkčný, ale preto, že rovnakú úlohu bolo možné splniť jednoduchšie a lacnejšie.
Pre dnešného strelca je Frommer Stop fascinujúcim, no náročným historickým predmetom. Dobre zachovaný exemplár môže fungovať prekvapivo kultivovane, výsledok však nemožno oddeliť od veku pružín, zásobníka a správnej voľby streliva. Ako zberateľská zbraň rozpráva oveľa širší príbeh: o ambíciách uhorského priemyslu, o tvorivosti Rudolfa Frommera a o období, keď ešte nikto s istotou nevedel, ako má vyzerať moderná služobná pištoľ.
