Na prvý pohľad pôsobí Steyr M1912 ako robustná samonabíjacia pištoľ svojej doby: má dlhú oceľovú záverovú časť, vonkajší kohút a strmé drevené črienky. Pri pokuse o nabitie však dnešný strelec nenájde vyberateľný zásobník. Zbraň má pevnú schránku v rukoväti, do ktorej sa osem nábojov zatláča zhora pomocou pásika. Je to riešenie bližšie k služobným puškám Mannlicher než k modernej pištoli.
Pod týmto archaicky pôsobiacim spôsobom nabíjania sa pritom ukrýva pozoruhodne vyspelý uzamknutý mechanizmus. Pri výstrele sa hlaveň krátko pohybuje so záverom a následne sa pootočí, čím sa odomkne. Práve rozpor medzi moderným rotačným uzamknutím a pevnou nábojovou schránkou robí zo Steyru M1912 jednu z najzaujímavejších vojenských pištolí začiatku 20. storočia.
Od revolverov k samonabíjacej pištoli
Rakúsko-uhorské ozbrojené sily vstupovali do éry samonabíjacích pištolí s výzbrojou, v ktorej stále mali dôležité miesto veľké revolvery Gasser. Monarchia síce v roku 1907 zaviedla samonabíjaciu pištoľ Roth-Steyr M.7, tá však bola určená najmä pre jazdectvo a používala nezvyčajný spúšťový mechanizmus s dlhým chodom. Prudký vývoj krátkych zbraní ukazoval, že armáda bude potrebovať jednoduchšiu a univerzálnejšiu služobnú pištoľ.
Vývojová línia neskoršieho modelu M1912 sa v odbornej literatúre spája najmä s českým konštruktérom Karlom Krnkom, ktorý pôsobil v prostredí rakúskeho zbrojárskeho priemyslu a podieľal sa aj na predchádzajúcich samonabíjacích konštrukciách. Premenu návrhu na sériovo vyrábateľnú vojenskú zbraň však nemožno oddeliť od továrne Österreichische Waffenfabriks-Gesellschaft v meste Steyr. Podnik mal skúsenosti s presnou sériovou výrobou aj s rozsiahlymi armádnymi kontraktmi.
Pištoľ sa objavila ešte pred jej formálnym zavedením do rakúsko-uhorskej armády. Kontrakty získala v Rumunsku a Čile, pričom exportné exempláre môžu mať odlišné nápisy, preberacie značky a drobné výrobné detaily. Rakúsko-Uhorsko ju prijalo v roku 1912 ako Repetierpistole M.12. Rozšírené pomenovanie Steyr-Hahn, teda Steyr s kohútom, odkazovalo na viditeľný vonkajší kohút a pomáhalo ju odlíšiť od skorších konštrukcií.
Vojna zmenila zaujímavý návrh na masovú zbraň
Po vypuknutí prvej svetovej vojny prudko vzrástla potreba krátkych zbraní pre dôstojníkov, obsluhy guľometov, delostrelcov a ďalších vojakov, pre ktorých bola puška nepraktická. Steyr M1912 sa preto vyrábal vo veľkých počtoch. Presné súčty sa medzi historickými publikáciami líšia podľa toho, či zahŕňajú exportné série, vojnové kontrakty a neskoršie prestavby, všeobecne však išlo o státisíce kusov.
Konštrukcia bola prispôsobená možnostiam vtedajšej vojenskej logistiky. Pásiky s ôsmimi nábojmi boli ľahké, lacné a nenáročné na výrobu. Armáda nemusela evidovať množstvo samostatných pištoľových zásobníkov, ktoré sa mohli poškodiť alebo stratiť. Nevýhodou bolo, že poškodenú pevnú schránku nebolo možné vymeniť jednoduchým zasunutím nového zásobníka a taktické dopĺňanie zbrane bolo menej pružné.
Rotačné uzamknutie bez rotačného záveru
Označenie „rotačný záver“ sa pri Steyri M1912 používa často, technicky presnejšie však rotuje hlaveň. Po výstrele sa hlaveň a záver krátko pohybujú dozadu spoločne. Špirálové vodiace plochy prinútia hlaveň pootočiť sa približne o 20 stupňov, čím sa jej uzamykacie ozuby rozpoja zo záveru. Záver potom pokračuje dozadu, vytiahne a vyhodí nábojnicu, napne kohút a pri pohybe dopredu zasunie nový náboj.
Takéto uzamknutie umožnilo bezpečne používať pomerne výkonný náboj 9 × 23 mm Steyr. Zároveň sa obišlo bez výkyvného článku známeho z pištolí systému Browning. Rotácia hlavne však vyžadovala presné obrábanie vodiacich plôch a primerané mazanie. Znečistenie, korózia alebo necitlivé povojnové opravy môžu mať na chod zachovaných kusov citeľný vplyv.
Spúšťový mechanizmus je jednočinný. Pred prvým výstrelom musí byť kohút napnutý pohybom záveru alebo ručne; každý ďalší výstrel ho napne automaticky. Manuálna poistka sa nachádza na ľavej strane rámu. Mieridlá sú pevné a zodpovedajú vojenskej praxi začiatku 20. storočia: sú malé, odolné a podstatne horšie čitateľné než dnešné zvýraznené mieridlá.
Technické parametre Steyr M1912
- Kaliber: 9 × 23 mm Steyr; pri nemeckých prestavbách 9 × 19 mm Luger
- Kapacita: 8 nábojov v pevnej schránke
- Nabíjanie: zhora pomocou osemonatového pásika alebo jednotlivo
- Mechanizmus: samonabíjací, jednočinný, s vonkajším kohútom
- Princíp činnosti: krátky spätný pohyb hlavne
- Uzamknutie: rotácia hlavne približne o 20 stupňov
- Dĺžka hlavne: približne 128 mm; niektoré pramene hodnotu zaokrúhľujú na 130 mm
- Celková dĺžka: približne 216 mm
- Hmotnosť: približne 1,0 až 1,02 kg bez nábojov podľa variantu a metodiky váženia
- Mieridlá: pevné mechanické
Rozdiely v publikovaných rozmeroch zvyčajne neznamenajú odlišný základný model. Vznikajú zaokrúhľovaním palcových a metrických údajov, vážením s prázdnym pásikom alebo bez neho a porovnávaním zbraní z rôznych kontraktov. Ešte väčšiu opatrnosť si vyžadujú údaje o úsťovej rýchlosti.
Náboj 9 mm Steyr a rozdielne výsledky skúšok
Pôvodný náboj 9 × 23 mm Steyr používal strelu s hmotnosťou približne 7,4 až 7,5 gramu. Dobové a moderné tabuľky mu podľa konkrétnej laborácie pripisujú rýchlosť približne 330 až 350 m/s. Údaje výrobcov novodobej munície sa zvyčajne nachádzajú v tomto pásme, no chronografické skúšky publikované streleckými médiami často namerali pri starých pištoliach nižšie hodnoty.
Rozdiel nie je prekvapujúci. Výrobca môže merať v skúšobnej hlavni, zatiaľ čo redakčný test používa konkrétnu, neraz viac než storočnú zbraň. Výsledok ovplyvňuje skutočná dĺžka a opotrebovanie hlavne, vôľa v mechanizme, teplota aj konkrétna výrobná séria streliva. Preto nemožno jednu publikovanú rýchlosť vydávať za univerzálnu vlastnosť všetkých pištolí M1912.
Podobne sa líšia hodnotenia presnosti. Moderné strelecké články sa zhodujú, že zachovalý Steyr dokáže na bežnú pištoľovú vzdialenosť vytvárať použiteľné skupiny, výsledky však výrazne ovplyvňujú úzke mieridlá, stav vývrtu a munícia. Testy z opory preto vypovedajú viac o mechanickom potenciáli konkrétneho kusu, zatiaľ čo streľba postoja odhaľuje náročnosť dobového úchopu a obrazu mieridiel. Pri historickej zbrani by bolo zavádzajúce spájať výsledky viacerých exemplárov do jediného údaja.
Nabíjanie, ktoré definuje celú pištoľ
Po otvorení záveru sa pásik zasunie do vodiacich drážok a náboje sa palcom zatlačia do schránky v rukoväti. Pásik v zbrani nezostáva. Nabitie ôsmich nábojov môže byť s vhodným pásikom rýchle, no vyžaduje iný návyk než výmena zásobníka. Bez pásika možno náboje vkladať jednotlivo, čo je podstatne pomalšie.
Pri vybíjaní treba myslieť na náboje zostávajúce v pevnej schránke. Konštrukcia umožňuje po otvorení záveru uvoľniť obsah schránky, pričom náboje môžu vyskočiť nahor. Pre dnešného strelca zvyknutého najprv vybrať zásobník je to nezvyčajná manipulácia, pri ktorej je mimoriadne dôležitá kontrola komory a bezpečný smer hlavne.
Ako pôsobí z pohľadu dnešného strelca
Steyr M1912 je veľká a pomerne ťažká pištoľ, čo pomáha tlmiť impulz náboja 9 mm Steyr. Publikované skúsenosti strelcov opisujú spätný ráz skôr ako pevný a priamy než nepríjemne ostrý. Pohyb rotujúcej hlavne dáva mechanizmu osobitý pocit a pri ručnom ovládaní môže byť chod záveru tuhší než pri modernej služobnej pištoli.
Rukoväť je štíhla, ale jej uhol a krátky chrbát nemusia vyhovovať každej ruke. Kohút a vysoká os hlavne zároveň pripomínajú, že ergonómia vznikla pred viac ako sto rokmi. Jednočinná spúšť zachovaných exemplárov môže byť prekvapivo čistá, medzi jednotlivými kusmi sú však veľké rozdiely spôsobené opotrebovaním a staršími opravami. To isté platí o spoľahlivosti: dobrý kus so správnym strelivom môže fungovať presvedčivo, zanedbaný exemplár nie je reprezentatívnym testom celej konštrukcie.
Najväčším praktickým obmedzením je dnes strelivo. Náboj 9 × 23 mm Steyr nie je totožný s 9 × 19 mm Luger ani s inými nábojmi podobného názvu. Zámena môže byť nebezpečná. Pred streľbou zo zberateľskej pištole je nevyhnutné overiť označenie kalibru, technický stav a prípadnú historickú prestavbu u kvalifikovaného puškára.
Nemecké prestavby na 9 mm Luger
Po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku zostalo v skladoch veľké množstvo pištolí M1912. Časť z nich bola počas druhej svetovej vojny prestavaná na štandardný náboj 9 × 19 mm Luger a zaradená pod označením Pistole 12(ö). Takto upravené zbrane často nesú výrazné označenie „08“, ktoré odkazuje na nemecký služobný náboj používaný aj v pištoli P.08.
Počty prestavaných kusov sa v prameňoch rozchádzajú, často sa však uvádza približne 60 000 exemplárov. Prestavané pištole slúžili najmä v policajných, strážnych a druhosledových jednotkách. Zberateľ musí rozlišovať medzi dobovou nemeckou úpravou a neskoršou komerčnou prestavbou, pretože ich historická hodnota ani technické vyhotovenie nemusia byť rovnaké.
Služba v mnohých uniformách
Okrem Rakúsko-Uhorska používali Steyr M1912 Rumunsko a Čile. Po rozpade monarchie zostali pištole v nástupníckych štátoch, objavili sa v policajnej aj vojenskej službe a veľké množstvo zmenilo majiteľa ako vojnová korisť. Exempláre sa dostali do Talianska, na Balkán i do strednej Európy. Po druhej svetovej vojne už konštrukčne zastarávali, no ako záložné zbrane mohli prežívať ešte dlhšie.
Medzi menej známe odbočky patrí experimentálna plnoautomatická verzia známa ako M.12/P16. Dostala predĺženú kapacitu a možnosť dávkovej streľby, pričom sa skúšali aj riešenia s pažbou. Nešlo však o bežnú podobu služobnej M1912 a zachované kusy patria medzi mimoriadne vzácne zberateľské predmety.
Vplyv, ktorý nevidno na prvý pohľad
Pevná nábojová schránka sa ukázala ako slepá vývojová vetva. Vymeniteľný schránkový zásobník bol v službe pružnejší a postupne sa stal štandardom. Steyr M1912 napriek tomu dokazuje, že úspešná vojenská zbraň nemusí mať všetky prvky, ktoré dnes považujeme za samozrejmé.
Trvalejším príspevkom bolo rotačné uzamknutie hlavne. M1912 ho síce nevynašiel a nevytvoril neprerušenú rodovú líniu moderných pištolí, názorne však ukázal, že tento princíp môže fungovať aj vo veľkosériovej služobnej zbrani. Rotujúce hlavne sa objavili aj v oveľa neskorších konštrukciách, hoci s odlišným technickým riešením a výrobnými postupmi.
Záver: prechod medzi dvoma obdobiami
Steyr M1912 stojí jednou nohou v 19. storočí a druhou v modernej ére. Pásik, pevná schránka a drobné mieridlá pripomínajú dobu opakovacích pušiek, zatiaľ čo uzamknutý samonabíjací mechanizmus s rotujúcou hlavňou predznamenáva technické experimenty, ktoré pokračovali celé nasledujúce storočie.
Z pohľadu dnešného strelca nejde o praktickú náhradu modernej pištole. Je ťažká, pomalšie sa obsluhuje a závisí od menej dostupného streliva. Ako historický predmet je však mimoriadne výpovedná. Ukazuje, ako výrobcovia a armády hľadali cestu od revolvera k spoľahlivej samonabíjacej zbrani – a že výsledkom niekedy mohla byť pištoľ, ktorá sa nabíjala takmer ako puška.
